C-70/11
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62011CN0070
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011120SK.01000601.xml
16.4.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 120/6
Žaloba podaná 16. februára 2011 — Európska komisia/Švédske kráľovstvo
(Vec C-70/11)
2011/C 120/10
Jazyk konania: švédčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Enegren a M. Owsiany-Hornung, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Švédske kráľovstvo
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Švédske kráľovstvo si tým, že stanovilo, že hospodárske subjekty — poskytovatelia služieb na základe zmlúv na diaľku — môžu v prípade uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy zo strany spotrebiteľov požadovať od uvedených spotrebiteľov nielen zaplatenie časti finančných služieb, ktoré už boli poskytnuté, ale tiež náhradu primeraných nákladov vynaložených za obdobie predchádzajúce doručeniu oznámenia o odstúpení od zmluvy zo strany spotrebiteľa, porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES ( 1 ) z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES,
—
zaviazať Švédske kráľovstvo na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Podľa odôvodnenia č. 13 uvedenej smernice by členské štáty nemali mať možnosť prijať iné ustanovenia okrem tých, ktoré sú určené v tejto smernici v oblastiach, ktoré zosúlaďuje, ak v nej nie je výslovne uvedené inak.
Z článku 6 ods. 1 smernice vyplýva, že členské štáty zabezpečia, aby spotrebiteľ mal lehotu 14 kalendárnych dní na odstúpenie od zmluvy bez zmluvnej pokuty a bez uvedenia dôvodu.
Článok 7 ods. 1 smernice stanovuje, že ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie, možno od neho požadovať iba to, aby zaplatil za službu skutočne poskytnutú dodávateľom v súlade so zmluvou na diaľku.
Z kapitoly 3 článku 11 druhej vety švédskeho zákona (59/2005) o predaji na diaľku a podomovom predaji vyplýva, že hospodársky subjekt okrem zaplatenia za finančnú službu, ktorú skutočne poskytol, môže požadovať aj náhradu primeraných nákladov.
Švédsko teda do svojej právnej úpravy preberajúcej smernicu zahrnulo ustanovenia, ktoré idú nad rámec vymedzený článkom 7 ods. 1 smernice v súvislosti s právom spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. V každom prípade je zrejmé, že prebratie článku 7 ods. 1 smernice Švédskom nezodpovedá jasnosti a presnosti, ktoré Súdny dvor vyžaduje na účely splnenia požiadavky právnej istoty.
( 1 ) Ú. v. ES L 271, s. 16; Mim. vyd. 06/004, s. 321.