C-89/11
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62011CN0089
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011152SK.01001101.xml
21.5.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 152/11
Odvolanie podané 25. februára 2011: E.ON Energie AG proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 15. decembra 2010 vo veci T-141/08, E.ON Energie AG/Komisia
(Vec C-89/11 P)
2011/C 152/20
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: E.ON Energie AG (v zastúpení: A. Röhling, F. Dietrich a R. Pfromm, Rechtsanwälte)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť napadnutý rozsudok Všeobecného súdu, ako aj rozhodnutie Komisie K(2008) 377 v konečnom znení z 30. januára 2008 vo veci COMP/B-1/39.326 doručené odvolateľke 6. februára 2008,
—
subsidiárne, zrušiť napadnutý rozsudok a rozhodnutie uvedené v prvom bode v časti
a vyhovieť návrhom odvolateľky predloženým v prvostupňovom konaní,
a)
ukladajúcej odvolateľke pokutu;
b)
ukladajúcej odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania;
—
prípadne ďalej subsidiárne, zrušiť napadnutý rozsudok Všeobecného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie,
—
zaviazať Komisiu nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka napáda rozhodnutie Všeobecného súdu, ktoré navrhuje zrušiť spolu s rozhodnutím Komisie K(2008) 377 v konečnom znení z 30. januára 2008 vo veci COMP/B-1/39.326. Rozsudkom bolo potvrdené rozhodnutie Komisie ukladajúce pokutu, v ktorom bolo odvolateľke vytýkané, že porušila pečať, ktorú pripevnili zástupcovia Komisie podľa článku 20 ods. 2 písm. d) nariadenia (ES) 1/2003 [zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy], a tým zároveň „ prinajmenšom z nedbanlivosti “ porušila článok 23 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia. Na odôvodnenie svojho odvolania odvolateľka uvádza šesť odvolacích dôvodov:
1.
Odvolateľka namieta najmä právne nesprávne rozdelenie dôkazného bremena Všeobecným súdom a s tým súvisiace porušenie zásady prezumpcie neviny a porušenie rozhodovacej zásady práva Únie in dubio pro reo . Všeobecný súd predovšetkým nesprávne posúdil, že dôkazný prostriedok vo forme (nesporne) pečate umiestnenej na Shelf Life nie je „ dostatočne dôveryhodným “ dôkazom na to, aby sa ním preukázala existencia porušenia.
2.
V druhom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil povinnosť odôvodnenia tým, že použil chybnú právnu kvalifikáciu. Všeobecný súd pri obrátení dôkazného bremena nepoužil svoje vlastné kritérium „ spochybnenia “ dôkaznej hodnoty pečate prostredníctvom vykonania neskoršej právnej kvalifikácie, kde sa obligatórne berie do úvahy aj existencia bezprostrednej „ príčinnej súvislosti “ medzi zostarnutím pečate a negatívnym následkom.
3.
V treťom odvolacom dôvode odvolateľka namieta, že Všeobecný súd skreslil dôkazné prostriedky a v tejto súvislosti porušil zákony logiky, všeobecnú zásadu právneho štátu a opäť aj povinnosť odôvodnenia. K tomu odvolateľka predovšetkým uvádza, že Všeobecný súd posudzoval dôkazný prostriedok „ protokol o zapečatení “ ako dôkaz dostačujúci na preukázanie „ riadneho umiestnenia pečate “, teda mu prisúdil takú výpovednú hodnotu, ktorú z neho nemožno vyvodiť.
4.
Vo štvrtom odvolacom dôvode odvolateľka namieta ďalší nedostatok v odôvodnení rozsudku súvisiaci s porušením zákonov logiky. S ohľadom na ďalšie zapečatenia v budove odvolateľky a na funkčnosť pri tom použitých pečatí vyvodzuje Všeobecný súd logicky nevysvetliteľný záver o funkčnosti aj spornej pečate.
5.
Navrhovateľka v piatom odvolacom dôvode tvrdí, že Všeobecný súd porušil pravidlá riadneho vykonávania dôkazov, zákony logiky, ako aj zásadu in dubio pro reo . Všeobecný súd predovšetkým vec nesprávne právne posúdil, pretože podanie navrhovateľky týkajúce sa stavu nápisu „VOID“ na rámoch dverí nesprávne považoval za nepodstatné a v rozpore s pravidlami riadneho dokazovania nevykonal v tomto smere dokazovanie.
6.
V šiestom odvolacom dôvode odvolateľka napokon namieta, že Všeobecný súd konal protiprávne, pretože pri stanovení sumy pokuty opäť porušil pravidlá riadneho dokazovania a štátoprávnu zásadu proporcionality. Všeobecný súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť, a síce, že v súčasnosti už neobjasniteľnú situáciu v deň vykonania prehliadky zapríčinila sama Komisia. Navyše, s ohľadom na mieru ohrozenia chráneného záujmu Všeobecný súd pochybil, keď nevykonal dokazovanie o zásadnej otázke otvorenia dverí, ktorá je dôležitá jednak z pohľadu závažnosti konania a jednak pre určenie výšky sumy pokuty.