← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·28.4.2011

C-203/11

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62011CN0203
Citované
4× inými rozhodnutiami

C_2011219SK.01000302.xml

23.7.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 219/3

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Grondwettelijk Hof (Belgicko) 28. apríla 2011 — All Projects & Developments NV a i.

(Vec C-203/11)

2011/C 219/05

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Grondwettelijk Hof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia:

All Projects & Developments NV

Bouw- en Coördinatiekantoor Andries NV

Belgische Gronden Reserve NV

Bouwonderneming Ooms NV

Bouwwerken Taelman NV

Brummo NV

Cordeel Zetel Temse NV

DMI Vastgoed NV

Dumobil NV

Durabrik NV

Eijssen NV

Elbeko NV

Entro NV

Extensa NV

Flanders Immo JB NV

Green Corner NV

Huysman Bouw NV

Imano BVBA

Immpact Ontwikkeling NV

Invest Group Dewaele NV

Invimmo NV

Kwadraat NV

Liburni NV

Lotinvest NV

Matexi NV

Novus NV

Plan & Bouw NV

7Senses Real Estate NV

Sibomat NV

Tradiplan NV

Uma Invest NV

Versluys Bouwgroep BVBA

Villabouw Francis Bostoen NV

Willemen General Contractor NV

Wilma Project Development NV

Woningbureau Paul Huyzentruyt NV

Vedľajší účastníci konania:

Ministerraad (Rada ministrov)

Vlaamse regering (Flámska vláda)

Immo Vilvo NV

PSR Brownfield Developers NV

College van de Franse Gemeenschapscommissie (Kolégium Komisie Francúzskeho spoločenstva)

Franse Gemeenschapsregering (Vláda Francúzskeho spoločenstva)

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa články 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) samostatne alebo v spojení s rozhodnutím Komisie 2005/842/ES ( 1 ) z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vykladať tak, že vyžadujú, aby sa opatrenia uvedené v článkoch 3.1.3, 3.1.10, článku 4.1.20 § 3 ods. 2 a článkoch 4.1.21 a 4.1.23 dekrétu flámskeho regiónu z 27. marca 2009 o politike pozemkov a nehnuteľností oznamovali Európskej komisii pred prijatím alebo pred nadobudnutím účinnosti týchto ustanovení?

2.

Má sa právna úprava ukladajúca súkromným subjektom, ktorých parcelácia alebo stavebný projekt dosahuje určitú minimálnu veľkosť, zo zákona sociálnu povinnosť vo výške najmenej 10 percent a najviac 20 percent z parcelácie alebo tohto stavebného projektu, ktorá môže byť splnená in natura alebo vyplatením sumy vo výške 50 000 eur za nevytvorenú sociálnu parcelu alebo nevytvorený sociálny byt, preskúmať z hľadiska slobody usadiť sa, slobody poskytovať služby a voľného pohybu kapitálu alebo sa má považovať za komplexnú právnu úpravu, ktorá sa má preskúmať z hľadiska každej z týchto slobôd?

3.

Vzťahuje sa článok 2 ods. 2 písm. a) a j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES ( 2 ) z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu na povinný príspevok súkromných subjektov na výstavbu sociálnych bytov a garsóniek, ktorý sa zo zákona ukladá ako sociálna povinnosť v spojení s každým stavebným povolením alebo povolením na parceláciu týkajúcich sa projektu, ktorý dosahuje zákonom stanovený minimálny rozsah, pričom postavené sociálne byty sa odkupujú za vopred stanovené maximálne ceny spoločnosťami sociálnej bytovej výstavby na účely ich prenájmu širokej kategórii jednotlivcov alebo sa po prevode práv v prospech spoločností sociálnej bytovej výstavby predávajú jednotlivcom, ktorí patria do tej istej kategórie?

4.

V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa výraz „požiadavka podliehajúca hodnoteniu“ uvedený v článku 15 smernice 2006/123 vykladať v tom zmysle, že zahŕňa povinnosť súkromných subjektov prispievať navyše alebo v časti ich bežnej činnosti k sociálnej bytovej výstavbe a previesť postavené byty za maximálne ceny na čiastočne verejné inštitúcie alebo previesť práva k týmto bytov, hoci tieto súkromné subjekty nemajú žiadne ďalšie právo iniciatívy na trhu sociálnych bytov?

5.

V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, musí vnútroštátny súd uložiť sankciu, a ak áno akú, ak

a)

určí, že nová požiadavka podliehajúca hodnoteniu podľa článku 15 smernice 2006/123 nebola preskúmaná špecifickým spôsobom podľa článku 15 ods. 6 smernice;

b)

určí, že táto nová požiadavka nebola oznámená podľa článku 15 ods. 7 smernice?

6.

V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa pojem „zakázaná požiadavka“ uvedená v článku 14 smernice 2006/123 vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátna právna úprava, ak táto úprava podmieňuje prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie požiadavkou nielen za podmienok stanovených v tomto článku, ale aj ak táto právna úprava len stanovuje, že nesplnenie tejto požiadavky má za následok, že finančná náhrada za poskytnutie zákonom predpísanej služby sa neprizná a že poskytnutá finančná záruka na výkon tejto služby nebude vrátená?

7.

V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa pojem „konkurenčný prevádzkovateľ“ uvedený v článku 14 bode 6 smernice 2006/123 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na verejnoprávnu inštitúciu, ktorej úlohy sa môžu čiastočne prekrývať s úlohami poskytovateľov služieb, ak prijíma rozhodnutia uvedené v článku 14 bode 6 tejto smernice a zároveň je povinná ako posledná inštancia vo viacstupňovom systéme kúpiť sociálne byty, ktoré postavil poskytovateľ služieb na splnenie sociálnej povinnosti, ktorá mu bola uložená?

8.

a)

V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa pojem „systém udeľovania povolení“ uvedený v článku 4 bode 6 smernice 2006/123 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na potvrdenia, ktoré sú udeľované verejnoprávnymi inštitúciami po vydaní prvotného stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu, a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku na niektoré z náhrad priznaných na vykonanie sociálnej povinnosti, ktorá bola zo zákona spojená s prvotným povolením, a ktoré sú súčasne potrebné na uplatnenie nároku na vrátenie finančnej záruky, ktorú musí poskytovateľ služieb uhradiť v prospech tejto verejnoprávnej inštitúcie?

b)

V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa pojem „systém udeľovania povolení“ uvedený v článku 4 bode 6 smernice 2006/123 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na dohodu, ktorú súkromný subjekt uzavrie na základe zákonného ustanovenia s verejnoprávnou inštitúciou v rámci prevodu práv v prospech tejto verejnoprávnej inštitúcie na predaj sociálneho bytu postaveného týmto súkromným objektom na účely splnenia sociálnej povinnosti in natura , ktorá je zo zákona spojená so stavebným povolením alebo povolením na parceláciu, ak je uzatvorenie tejto dohody podmienkou vykonateľnosti tohto povolenia?

9.

Majú sa články 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava, ktorá spôsobuje, že s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s určitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená sociálna povinnosť, ktorá spočíva v postavení sociálnych bytov vo výške určitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predať za ceny so stanovenou maximálnou výškou verejnoprávnej inštitúcii alebo prevodom práv v prospech tejto inštitúcie?

10.

Má sa článok 63 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava, ktorá spôsobuje, že s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s určitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená sociálna povinnosť, ktorá spočíva v postavení sociálnych bytov vo výške určitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predať za ceny so stanovenou maximálnou výškou verejnoprávnej inštitúcii alebo prevodom práv v prospech tejto inštitúcie?

11.

Má sa pojem „verejná zákazka na práce“ uvedený v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES ( 3 ) z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na právnu úpravu, ktorá spôsobuje, že s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s určitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená sociálna povinnosť, ktorá spočíva v postavení sociálnych bytov vo výške určitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predať za ceny so stanovenou maximálnou výškou verejnoprávnej inštitúcii alebo prevodom práv v prospech tejto inštitúcie?

12.

Majú sa články 21, 45 a 49, 56 a 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 22 a 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES ( 4 ) z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava zavedená knihou 5 dekrétu flámskeho regiónu z 27. marca 2009 o politike pozemkov a nehnuteľností s nadpisom „Bývanie vo vlastnom regióne“, ktorá podmienila prevod pozemkov na nich postavených a stavieb v určitých, takzvaných cieľových obciach, tým, že kupec alebo nájomca musí preukázať dostatočnú väzbu k dotknutej obci v zmysle článku 5.2.1 § 2 dekrétu?

( 1 ) Ú. v. EÚ L 312, s. 67.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 376, s. 36.

( 3 ) Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007 s. 132.

( 4 ) Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005 s. 46.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-203/11 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik