← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·19.5.2011

C-237/11

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62011CN0237

C_2011226SK.01001202.xml

30.7.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 226/12

Žaloba podaná 19. mája 2011 — Francúzska republika/Európsky parlament

(Vec C-237/11)

2011/C 226/24

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues a A. Adam, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobkyne

zrušiť uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 týkajúce sa rozvrhu zasadnutí Parlamentu na rok 2012,

zaviazať Európsky parlament na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na jednej strane na porušení protokolu č. 6 o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov a agentúr a útvarov Európskej únie pripojeného k ZEÚ a ZFEÚ a protokolu č. 3 o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov a agentúr a útvarov Európskej únie pripojeného k Zmluve o ESAE a na druhej strane na nerešpektovaní rozsudku Súdneho dvora z 1. októbra 1997, Francúzsko/Parlament (C-345/95, Zb. s. I-5235).

Tým, že Európsky parlament stanovil, že dve z dvanástich mesačných plenárnych zasadnutí, ktoré sa každoročne musia konať v Štrasburgu, budú skrátené zo 4 na 2 dni a budú sa v roku 2012 konať počas jedného týždňa v októbri, sa Európsky parlament podľa francúzskej vlády usiluje obísť pravidlo, podľa ktorého sa dvanásť mesačných plenárnych zasadnutí, vrátane zasadnutia k rozpočtu, musí konať v Štrasburgu. Napadnuté uznesenie v skutočnosti vedie k zrušeniu jedného z dvanástich mesačných plenárnych zasadnutí, ktoré sa musia každoročne konať v Štrasburgu. Jediným cieľom tohoto uznesenia je teda skrátiť dobu prítomnosti európskych poslancov v sídle Európskeho parlamentu, čo nie je odôvodnené požiadavkou vnútornej organizácie práce tejto inštitúcie.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-237/11 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik