← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·24.5.2011

C-247/11

NevyhovujePotvrdzuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62011CN0247

C_2011211SK.01001802.xml

16.7.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/18

Odvolanie podané 24. mája 2011: Areva SA proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 3. marca 2011 v spojených veciach T-117/07 a T-121/07, Areva a i./Komisia

(Vec C-247/11 P)

2011/C 211/36

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Areva SA (v zastúpení: A. Schild, Rechtsanwältin)

Ďalší účastníci konania: Alstom, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

zrušiť napadnutý rozsudok,

ak Súdny dvor dôjde k záveru, že stav konania umožňuje vo veci rozhodnúť s konečnou platnosťou:

zrušiť tieto články sporného rozhodnutia:

článok 1 písm. c),

článok 2 písm. c),

subsidiárne znížiť v podstatnom rozsahu pokutu uloženú odvolateľke,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov konania vzniknutých v konaní pred Všeobecným súdom,

v prípade, že Súdny dvor nedospeje k záveru, že vo veci je možné rozhodnúť s konečnou platnosťou, vrátiť vec komore Všeobecného súdu v inom zložení a rozhodnúť o trovách konania neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka štyri dôvody.

Prvý dôvod vychádza z toho, že Všeobecný súd porušil pravidlá odôvodnenia a právo na obhajobu pri posudzovaní toho, či spoločnosť Areva SA skutočne vykonávala v období od 9. januára do 11. mája 2004 rozhodujúci vplyv na spoločnosti Areva T&D SA a Areva T&D AG. Odvolateľka v tejto súvislosti uvádza, že Všeobecný súd porušil články 36 a 53 Protokolu č. 3 o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie (povinnosť Všeobecného súdu odôvodniť svoj rozsudok) tým, že v bode 150 napadnutého rozsudku nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, keď do sporného rozhodnutia a posteriori doplnil odôvodnenie, ktoré sa v ňom nenachádzalo. Odvolateľka tiež uvádza, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť uviesť odôvodnenie, keďže z jeho konštatovaní nie je možné pochopiť dôvody, prečo nevyhovel argumentom odvolateľky. Odvolateľka napokon uvádza, že Všeobecný súd porušil právo na obhajobu spoločnosti Areva SA tým, že jej uložil probatio diabolica pri dokazovaní, že materská spoločnosť skutočne nevykonávala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spoločnosti, a tým, že jej odoprel možnosť vyjadriť sa k novým argumentom, ktoré do sporného rozhodnutia doplnil.

Druhý dôvod vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v rámci uplatňovania solidárnej zodpovednosti pri platení pokút, v dôsledku čoho boli porušené zásady právnej istoty a individuality trestov. Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd vyššie uvedené zásady porušil, keď uložil pokuty, ktoré zakladajú „faktickú“ solidárnu zodpovednosť medzi dvoma spoločnosťami, ktoré nikdy neboli súčasťou tej istej hospodárskej jednotky.

Tretí dôvod vychádza z toho, že Všeobecný súd nesprávne vyložil pravidlá týkajúce sa protiprávneho delegovania právomocí Komisie z nedostatkov v odôvodnení poskytnutého Všeobecný súdom a z porušenia zásady individuality trestov a sankcií, keď jasne neurčil zodpovednosť jednotlivých spoludlžníkov v rámci solidárnej zodpovednosti. Spoločnosť Areva SA v tejto súvislosti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vychádzal z výkladu rozhodnutia Komisie, ktorý bol v rozpore so zámerom Komisie, a vyvodil z toho „riešenie“, ktoré nie je z právneho hľadiska podložené a umožňuje mu odmietnuť argumenty týkajúce sa delegovania právomocí Komisie. Odvolateľka ďalej tvrdí, že riešenie, ku ktorému Všeobecný súd dospel, porušuje všeobecné zásady právnej istoty a individuality trestov.

Štvrtý dôvod, ktorý je posledným, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania v súvislosti s pokutou uloženou solidárne spoločnosti Areva SA. Odvolateľka sa domnieva, že Všeobecný súd uvedené zásady porušil tým, že nevyužil svoju neobmedzenú právomoc a potvrdil také stanovenie pokút, ktoré nezohľadňuje dobu trvania protiprávneho konania.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-247/11 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik