C-278/11
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62011CN0278
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011252SK.01001402.xml
27.8.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 252/14
Odvolanie podané 6. júna 2011: Densmore Ronald Dover proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 24. marca 2011 vo veci T-149/09, Densmore Ronald Dover/Európsky parlament
(Vec C-278/11 P)
2011/C 252/28
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľ: Densmore Ronald Dover (v zastúpení: D. Vaughan, QC, M. Lester, barrister, R. Collard, solicitor)
Ďalší účastník konania: Európsky parlament
Návrhy odvolateľa
—
rozhodnúť, že napadnuté časti rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-149/09 sa zrušujú,
—
zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a
—
zaviazať Parlament na náhradu trov konania odvolateľa v tomto odvolacom konaní a v konaní o neplatnosť pred Všeobecným súdom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Po prvé, Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Parlament splnil svoju povinnosť uviesť náležité dôvody v súvislosti so svojou žiadosťou o vrátenie sumy 345 289 GBP v bodoch 24 a 25 napadnutého rozhodnutia. Odvolateľ z bodov 24 a 25 napadnutého rozhodnutia nezistil — a ani inde nenašiel — dôvody, prečo mal tieto sumy zaplatiť, čo by mu umožnilo napadnúť platnosť tohto odôvodnenia pred súdmi alebo by to súdom umožnilo riadne preskúmať toto odôvodnenie.
Po druhé Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Parlament oprávnene žiadal o vrátenie sumy 345 289 GBP na základe toho, že bola vyplatená „bezdôvodne“ podľa článku 14 pravidiel PEAM:
a)
Parlament nikde v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, prečo zastával názor, že viaceré dokumenty, ktoré odvolateľ predložil, nepreukázali, že položky uvedené v bode 25 boli použité v súlade s pravidlami PEAM, ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, že tieto položky boli nesprávne požadované podľa článku 14 pravidiel PEAM alebo boli zneužité alebo použité na nesprávne účely.
b)
Odvolateľ totiž vysvetlil každú položku uvedenú v bode 25 napadnutého rozhodnutia a rovnako vysvetlil, že každá položka bola použitá len a konkrétne na pokrytie nákladov na služby MP Holdings ako poskytovateľa služieb. Odvolateľ poskytol veľké množstvo listinných dôkazov, aby preukázal, že sumy zaplatené MP Holdings boli skutočne použité na účely článku 14. Dôkazy, ktoré poskytol, vo veľkej miere presiahli množstvo dokumentov, ktoré bol povinný uchovávať a poskytnúť v relevantnom čase, najmä pokiaľ ide o dokumenty vzťahujúce sa k jeho prvému mandátu. Tieto dôkazy jasne preukázali, že všetky výdavky vznikli len a výlučne v súvislosti s poskytovaním parlamentných asistenčných služieb odvolateľovi. Parlament chcel odvolateľovi uložiť veľmi zaťažujúce požiadavky, aby predložil dokumentáciu a odôvodnil tak všetky výdavky spätne od roku 1999. Tieto požiadavky v čase vzniku výdavkov neexistovali a nikdy neboli predpokladom na preplatenie podľa článku 14 pravidiel PEAM.
Po tretie Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že skutočnosť, že Parlament sa neprípustným spôsobom odvolával na údajný „konflikt záujmov“, nemá vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia ako celku. Všeobecný súd správne rozhodol, že Parlament nemohol údajným konfliktom záujmov odôvodniť svoju žiadosť o vrátenie príspevkov na parlamentné asistenčné služby. Keďže Parlament sa opieral výlučne a predovšetkým o tento dôvod pri odôvodnení celého napadnutého rozhodnutia, na základe uvedeného záveru sa malo zrušiť celé napadnuté rozhodnutie.