C-429/11
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62011CN0429
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011331SK.01000802.xml
12.11.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 331/8
Odvolanie podané 18. augusta 2011: Gosselin Group NV, predtým Gosselin World Wide Moving NV proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 16. júna 2011 v spojených veciach T-208/08 a T-209/08, Gosselin Group NV a Stichting Administratiekantoor Portielje/Európska komisia
(Vec C-429/11 P)
2011/C 331/13
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Gosselin Group NV, predtým Gosselin World Wide Moving NV (v zastúpení: F. Wijckmans a H. Burez, advocaten)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia a Stichting Administratiekantoor Portielje
Návrhy odvolateľky
—
i) zrušiť rozsudok ( 1 ) v rozsahu, v akom Všeobecný súd tvrdí, že napádané praktiky svojou povahou obmedzujú hospodársku súťaž bez toho, aby bolo potrebné preukázať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, a ii) zrušiť rozhodnutie ( 2 ) (v zmenenom a doplnenom znení v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky), pretože neobsahuje dôkaz o dôsledky pre hospodársku súťaž u praktík, za ktoré má byť zodpovedná odvolateľka,
—
subsidiárne i) zrušiť rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd tvrdí, že Komisia sa výnimočne môže opierať o alternatívnu podmienku v bode 53 pokynov k pojmu ovplyvnenie obchodu medzi štátmi ( 3 ) bez výslovného vymedzenia významu pojmu trh v zmysle bodu 55 týchto pokynov; a ii) zrušiť rozhodnutie (v zmenenom a doplnenom znení v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky), pretože Komisia v rozhodnutí dostatočne nepreukázala, že praktiky citeľne narušili hospodársku súťaž medzi členskými štátmi,
—
subsidiárne i) zrušiť rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd tvrdí, že Komisia nebola povinná pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania, ani v rámci poľahčujúcich okolností zohľadniť skutočnosť, že odvolateľka sa nepodieľala na písomných dohodách o cenách a na rokovaniach, a ii) zrušiť rozhodnutie (v zmenenom a doplnenom znení v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky) z tých istých dôvodov,
—
subsidiárne i) zrušiť rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd opierajúc sa najmä o dolnú hranicu 15 % uplatňuje sadzbu 17 % príslušných predajov bez zohľadnenia všetkých 30 relevantných okolností a ii) zrušiť rozhodnutie (v zmenenom a doplnenom znení v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky) z tých istých dôvodov,
—
subsidiárne i) zrušiť rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd tvrdí, že účasť odvolateľky od 31. januára 1992 do 30. októbra 1993 nie je premlčaná; ii) zrušiť rozhodnutie (v zmenenom a doplnenom znení v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky) v rozsahu, v akom počíta pokutu uloženú odvolateľke podľa jej účasti od 31. januára 1992 do 30. októbra 1993 a iii) podľa toho znížiť výšku pokuty,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu odvolania Gosselin Group NV uvádza, že Všeobecný súd porušil právo Únie tým, že z právneho hľadiska nesprávne kvalifikoval skutkové okolnosti, ktoré zistil (predstierané ponuky a provízie) v dohodách o cenách a praktikách týkajúcich sa rozdelenia trhu; minimálne rozsudok je z tohto hľadiska nedostatočne odôvodnený.
Subsidiárne Gosselin Group NV tvrdí, že Všeobecný súd:
—
pri posúdení citeľných účinkov predmetných praktík na obchod medzi členskými štátmi porušil pravidlo, že Komisia musí dodržiavať vlastné pokyny,
—
pri posúdení poľahčujúcich okolností v súvislosti so stanovením výšky pokuty porušil zásadu osobnej povahy zodpovednosti, ako aj porušil pravidlo, že Komisia musí dodržiavať vlastné pokyny,
—
pri stanovení základnej výšky pokuty porušil povinnosť odôvodnenia, zásadu osobnej povahy zodpovednosti a porušil pravidlo, že Komisia musí dodržiavať vlastné pokyny. V prvej časti tvrdí, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že Komisia sa mohla odvolávať na bod 23 usmernení k metóde stanovenia pokút ( 4 ) . V druhej časti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže vychádzal z minimálnej hranice 15 % hodnoty predajov, ktorá je v zásade minimálnou hranicou pre pokutu pri závažných obmedzeniach hospodárskej súťaže. V tretej časti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže hranica 17 % je rovná, alebo takmer rovná hranici 15 % a z toho vyvodil záver, že všetky relevantné okolnosti nemusia byť zohľadnené,
—
porušil článok 25 nariadenia č.°1/2003 ( 5 ) tým, že rozhodol, že účasť Gosselin NV na sporných praktikách od 31. januára 1992 do 30. októbra 1993 nie je premlčaná.
( 1 ) Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 16. júna 2011 v spojených veciach T-208/08 a T-209/08, Gosselin Group NV a Stichting Administratiekantoor Portielje/Európska komisia (ďalej len „rozsudok“).
( 2 ) Rozhodnutie Komisie K(2008) 926 v konečnom znení z 11. marca 2008 týkajúce sa konania podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 — Medzinárodné sťahovacie služby) (ďalej len „rozhodnutie“).
( 3 ) Pokyny k pojmu ovplyvnenie obchodu medzi štátmi v článkoch 81 ES a 82 ES Zmluvy ( Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81 ).
( 4 ) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 ( Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2 ).
( 5 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).