C-440/11
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62011CN0440
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011331SK.01001003.xml
12.11.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 331/10
Odvolanie podané 26. augusta 2011: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 16. júna 2011 v spojených veciach T-208/08 a T-209/08, Gosselin Group NV a Stichting Administratiekantoor Portielje/Európska komisia
(Vec C-440/11 P)
2011/C 331/17
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouquet, S. Noë a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Gosselin Group NV, predtým Gosselin World Wide Moving NV a Stichting Administratiekantoor Portielje
Návrhy odvolateľky
Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ruší rozhodnutie Komisie K(2008) 926 v znení rozhodnutia K(2009) 5810, pokiaľ sa týka spoločnosti Stichting Administratienkantoor Portielje,
—
zamietol žalobu spoločnosti Portielje,
—
zaviazal spoločnosť Portielje na náhradu trov konania pred Všeobecným súdom a pred Súdnym dvorom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
I. Prvý odvolací dôvod týkajúci sa osobnej pôsobnosti článku 101 ZFEÚ
Všeobecný súd sa dopustil pri výklade pojmu „podnik“ a ustanovenia o rozložení dôkazného bremena pri zodpovednosti za účasť na protiprávnom konaní, ktorým sa porušil článok 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ) nesprávneho právneho posúdenia. V bodoch 36 až 50 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd zameral na nesprávnu otázku, a síce či Portielje je podnik. Všeobecný súd mal overiť, či Komisia právom vo svojom rozhodnutí predpokladala, že Portielje bola súčasťou podniku, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Na túto otázku sa v plnom rozsahu uplatnia zásady vyjadrené v rozsudku Akzo Nobel a i. (C-97/08 P) ( 1 ) , a to vrátane domnienky o vlastníctve 100 %-ného podielu na základnom imaní.
II. Druhý odvolací dôvod, ktorý sa týka vyvrátenia domnienky o rozhodujúcom vplyve
A. Prvá časť
Všeobecný súd sa vyhlásením, že sa osobné prepojenie spoločností Portielje a Gosselin týkalo iba polovice členov správnej rady spoločnosti Portielje dopustil zjavne nesprávneho právneho posúdenia dôkazov, a to aspoň v tom rozsahu, v akom Všeobecný súd naznačil, že dotknutí členovia vedenia nemohli mať na riadenie spoločnosti Portielje rozhodujúci vplyv. Dotknuté osoby spolu v každom prípade disponovali dostatočným podielom hlasov v predstavenstve, aby mohli určovať politiku spoločnosti Portielje.
B. Druhá časť
Všeobecný súd sa každopádne dopustil nesprávneho právneho posúdenia svojím záverom, že Portielje napriek osobnému prepojeniu vyvrátila domnienku o vlastníctve 100 %-ného podielu na základnom imaní vytvorenú v judikatúre vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období neprijala žiadne formálne správne rozhodnutie. Názor Všeobecného súdu nie je zlučiteľný s funkčným charakterom pojmu podnik a so zásadami vyslovenými v rozsudku Akzo Nobel a i.
C. Tretia časť
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, že vyhlásil, že Portielje vyvrátila domnienku o vlastníctve 100 %-ného podielu na základnom imaní, pretože v rozhodujúcom období sa nekonalo valné zhromaždenie spoločnosti Gosselin. Ani tento názor Všeobecného súdu nie je zlučiteľný s funkčným charakterom pojmu podnik a so zásadami vyslovenými v rozsudku Akzo Nobel a i.
( 1 ) Rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Zb. s. I-5237.