C-455/11
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62011CN0455
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011347SK.01001101.xml
26.11.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 347/11
Odvolanie podané 2. septembra 2011: Solvay SA proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) zo 16. júna 2011 vo veci T-186/06, Solvay SA/Európska komisia
(Vec C-455/11 P)
2011/C 347/16
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Solvay SA (v zastúpení: O. W. Brouwer, advocaat, M. O’Regan, solicitor)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor
—
zrušil body 121 až 170 rozsudku,
—
zrušil body 394, 395 a 402 až 427 rozsudku,
—
vydal konečný rozsudok a zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v ňom uvádza, že a) odvolateľka porušila článok 81 ods. 1 ES medzi májom 1995 a augustom 1997 a b) odvolateľka bola tretím podnikom, ktorý splnil požiadavky bodu 21 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, a zodpovedajúco znížil pokutu uloženú odvolateľke, alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu a
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody. V rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, Všeobecný súd čiastočne zamietol žalobu, ktorú odvolateľka podala na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konečnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.620 — peroxid vodíka a perboritan).
Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľka napáda záver Všeobecného súdu, že odvolateľka sa zúčastnila na porušení článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 EHP medzi májom 1995 a augustom 1997. Všeobecný súd prekročil svoju prieskumnú právomoc a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že odvolateľka diskutovala a/alebo vymieňala informácie o cenách a svojej obchodnej stratégii s inými podnikmi: k takémuto zisteniu nemožno dospieť na základe textu napadnutého rozhodnutia. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil záver uvedený v napadnutom rozhodnutí, že diskusie, rokovania a výmeny informácií medzi výrobcami peroxidu vodíka (vrátane odvolateľky) ako neúspešný pokus dospieť k dohovoru o rozdelení trhu (ktorý nevyústil do uzatvorenia dohody medzi nimi) mali spoločný úmysel obmedziť hospodársku súťaž, takže predstavovali porušenie článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 EHP z dôvodu, že boli alternatívne buď prípravnými rokovaniami a tvorili súčasť rovnakého tajného dohovoru ako priznaný kartel o určení cien, do ktorého vstúpili v auguste 1997, alebo zosúladeným postupom na „pripravenie pôdy“ pre tento neskorší kartel a/alebo predstavovali zakázanú výmenu informácií medzi podnikmi. Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľka napáda záver Všeobecného súdu, že Komisia neprekročila mieru svojej voľnej úvahy, keď v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že iný podnik, Arkema, splnil 3. apríla 2003 požiadavky bodu 21 oznámenia Komisie o zhovievavosti z roku 2002. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď definoval a uplatnil pojem „významná pridaná hodnota“, a skreslil dôkazy a dopustil sa ich zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že dokumenty, ktoré Arkema faxovala 3. apríla 2003 bez akýchkoľvek sprievodných vysvetlení, mali významnú pridanú hodnotu podľa bodu 21 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. Takisto sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil dôkazy, keď dospel k záveru, že Komisia bola oprávnená v napadnutom rozhodnutí dospieť k odlišnému záveru, než dospela v rozhodnutí K(2006) 2098 z 31. mája 2006 týkajúceho sa konania podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody EHP (vec COMPlF.38.645 — metakryláty), v ktorom uviedla, že rovnaký fax, ktorý Arkema zaslala 3. apríla 2003 (ktorý sa týkal prešetrenia niekoľkých podozrení na kartel, vrátane peroxidu vodíka a metakrylátov, Komisiou) nespĺňal požiadavky bodu 21 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, kým Arkema následne neposkytla vysvetlenia.