C-633/11

C_2012118SK.01001001.xml

21.4.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 118/10

Odvolanie podané 8. decembra 2011: Grand Hotel Abi d’Oru SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. septembra 2011 v spojených veciach T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia

Návrhy odvolateľa

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu vyhlásený 20. septembra 2011 v spojených veciach T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08 v rozsahu, v akom:

a)

zamieta výhradu predloženú žalobkyňou založenú na porušení povinnosti oznámenia rozhodnutia o zmene podľa článku 254 ods. 3 ES a článku 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 ( 1 ) (body 103 až 112 rozsudku);

b)

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu uplatneniu článku 254 ES, ako aj nariadenia (ES) č. 659/99 a k nelogickému a protichodnému odôvodneniu v tej časti, v ktorej sa uvádza, že „rozhodnutie o zmene bolo adresované výlučne Talianskej republike a nie príjemcom spornej schémy. Preto článok 254 ods. 3 ES nestanovuje Komisii povinnosť oznámiť rozhodnutie o zmene spoločnosti Grand Hotel Abi d’Oru“ (bod 107 rozsudku). Toto odôvodnenie je podľa odvolateľky v rozpore s bodmi 71 a 72 tohto istého rozsudku.

Rozsudok

ďalej neumožňuje rozlíšiť odlišnú funkčnú kvalifikáciu rozhodnutia o zmene v porovnaní s rozhodnutím o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ktorého napojenie na už začaté konanie podľa odvolateľky ukladá povinnosť vziať do úvahy účastníkov konania, ktorí sa už v praxi zúčastnili vlastného konania. Neprávne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď asimiloval rozhodnutie o zmene s rozhodnutím o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, viedlo k nesprávnemu posúdeniu rozsahu pôsobnosti článku 20 ods. 1 nariadenia č. 659/1999.

V napadnutom rozsudku došlo ku skresleniu žalobných dôvodov, nesprávnemu právnemu posúdeniu, nelogickému a protichodnému odôvodneniu v rozsahu, v ktorom Všeobecný súd neodôvodnil, respektíve odôvodnil len implicitne dôvody zamietnutia výhrady založenej na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri posúdení stimulačného účinku pomoci.

Nakoniec tak Komisia v napadnutom rozhodnutí, ako aj Všeobecný súd v napadnutom rozsudku skreslili zámery žalobkyne tým, že konštatovali, že jej cieľom bolo prenesenie na ňu samotnú rozhodnutia, ktorého predmetom bola všeobecná schéma, a kvôli tomuto pochybeniu nesprávne nezohľadnili dopad, ktorý mohli mať skutočnosti, ktoré im žalobkyňa predložila, na posúdenie dosahu schémy pomoci vo všeobecnosti.