C-641/11
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62011CN0641
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2012058SK.01000501.xml
25.2.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 58/5
Žaloba podaná 14. decembra 2011 — Európska komisia/Talianska republika
(Vec C-641/11)
2012/C 58/06
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Rozet a L. Pignataro, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Talianska republika
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Talianska republika si tým, že ponechala návrh kritéria prednosti poskytovanej uchádzačom s bydliskom v provincii Bolzano počas najmenej dvoch rokov, ako to stanovuje článok 12 dekrétu prezidenta Talianskej republiky č. 752/1976, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 45 ZFEÚ a článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 492/2011 ( 1 ) z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie,
—
zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia vo svojej žalobe vytýka návrh kritéria prednosti poskytovanej uchádzačom s bydliskom v provincii Bolzano (Trentino Alto Adige) počas najmenej dvoch rokov, čo je kritérium, ktoré je v rozpore s povinnosťami, ktoré vyplývajú z článku 45 ZFEÚ a článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 492/2011. Komisia totiž uvádza, že podľa judikatúry Súdneho dvora článok 45 ZFEÚ v oblasti rovnosti zaobchádzania zakazuje nielen zjavnú diskrimináciu založenú na štátnom občianstve, ale aj akúkoľvek skrytú diskrimináciu, ktorá použitím iných rozlišovacích kritérií vedie k rovnakému výsledku (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 26. marca 1996, C-237/94, O’Flynn, Zb. s. 2617, bod 17). Týka sa to najmä opatrenia rozdielnosti založenej na bydlisku.
Talianske orgány vo svojom odôvodnenom stanovisku zo 6. augusta 2010 pripustili, že „klauzula týkajúca sa bydliska uvedená v článku 12 dekrétu prezidenta Talianskej republiky č. 752/1976 môže obsahovať prvky nepriamej diskriminácie a byť tak v rozpore s článkom 45 ZFEÚ“ a že „na vyriešenie tohto problému bude znenie tohto článku zmenené“. Keďže však Komisia dodnes neobdržala žiadnu informáciu ohľadom dotknutej zmeny, domnieva sa, že podmienka bydliska uvedená v článku 12 dekrétu prezidenta Talianskej republiky č. 752/1976 je stále v platnosti.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 141, s. 1.