Všeobecný súd Európskej únie·1.4.2011

T-200/11

Súd: Všeobecný súd Európskej únie
IČS: 62011TN0200
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2011160SK.01002302.xml

28.5.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 160/23

Žaloba podaná 1. apríla 2011 — El-Materi/Rada

(Vec T-200/11)

2011/C 160/38

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Fahd Mohamed Sakher Ben Mohamed El-Materi (Doha, Katar) (v zastúpení: M. Lester, barrister, a G. Martin, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/79/SZBP zo 4. februára 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 31, s. 40), a nariadenie Rady (EÚ) č. 101/2011 zo 4. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 31, s. 1) v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu, a

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na nesplnení podmienok pre zahrnutie žalobcu do prílohy vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/79/SZBP z nasledovných dôvodov:

—

zahrnutie žalobcu do uvedenej prílohy by bolo prípustné na základe splnenia podmienky uvedenej v článku 1 rozhodnutia Rady 2011/72SZBP ( 1 ) , teda ak by bol žalobca osobou „zodpovednou za spreneveru štátnych tuniských finančných prostriedkov“ alebo osobou s takouto osobou spojenou, pokiaľ, ako sa uvádza v odôvodnení č. 2, takéto osoby „oberajú tuniský ľud o prínosy vyplývajúce z udržateľného rozvoja ich hospodárstva a spoločnosti a narúšajú rozvoj demokracie v krajine“.

V druhom žalobnom dôvode žalobca namieta, že Rada porušila jeho právo na obhajobu a právo na účinnú súdnu ochranu, pretože:

—

reštriktívne opatrenia neobsahujú žiadny postup, ktorým by boli žalobcovi oznámené dôkazy, na ktorých bolo založené rozhodnutie zmraziť jeho majetok, alebo ktorý by mu umožnil sa k týmto dôkazom účelne vyjadriť,

—

dôvody uvedené v napadnutých opatreniach obsahujú všeobecné, nepodložené a vágne tvrdenia o súdnom vyšetrovaní,

—

Rada neposkytla dostatočné informácie, ktoré by žalobcovi umožnili účinne reagovať a vyjadriť tak svoje názory, čo Súdnemu dvoru neumožňuje posúdiť, či rozhodnutie a posúdenie Rady bolo odôvodnené a zakladalo sa na presvedčivých dôkazoch.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení povinnosti Rady poskytnúť žalobcovi dostatočné dôvody, na základe ktorých bol zahrnutý do napadnutých opatrení, a na porušení povinnosti Rady jasne formulovať skutočné a špecifické dôvody odôvodňujúce jej rozhodnutie, vrátane špecifických individuálnych dôvodov, ktoré ju viedli k záveru, že žalobca bol zodpovedný za spreneveru štátnych tuniských finančných prostriedkov.

Vo štvrtom žalobnom dôvode žalobca namieta, že napadnuté opatrenia predstavujú neodôvodnené a neprimerané obmedzenie jeho vlastníckeho práva a slobody podnikania, pretože:

—

opatrenia zmrazenia majetku majú významný a dlhodobý dopad na jeho základné práva,

—

ich uplatnenie voči žalobcovi je neodôvodnené a

—

Rada nepreukázala, že celkové zmrazenie majetku predstavuje najmenej zaťažujúci spôsob zabezpečenia sledovaného cieľa, ani že značné poškodenie žalobcu je odôvodnené a primerané.

V piatom žalobnom dôvode žalobca uvádza, že Rada vec zjavne nesprávne posúdila, keď rozhodla o uplatnení predmetných reštriktívnych opatrení voči žalobcovi, keďže Rada zrejme posudzovanie nevykonala s ohľadom na osobu žalobcu, resp. v prípade, ak Rada takéto posúdenie vykonala, pochybila pri vyvodení záveru o dôvodnosti zahrnutia žalobcu do reštriktívnych opatrení.

( 1 ) Rozhodnutie Rady 2011/72/SZBP z 31. januára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku (Ú. v. EÚ L 28, s. 62).