T-476/11
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62011TN0476
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011319SK.01002402.xml
29.10.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 319/24
Odvolanie podané 8. septembra 2011: Európska komisia proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 28. júna 2011 vo veci F-55/10, AS/Komisia
(Vec T-476/11 P)
2011/C 319/52
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: AS (Brusel, Belgicko)
Návrhy
Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozsudok Súdu pre verejnú službu z 28. júna 2011 vo veci F-55/10, [AS]/Komisia,
—
rozhodol o trovách konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza štyri odvolacie dôvody.
1.
Prvý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení tým, že bol uznaný záujem na zrušení rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry. Komisia poukazuje:
—
v prvej časti na porušenie práva Únie tým, že nebol zohľadnený rozsudok Všeobecného súdu z 9. decembra 2010 vo veci T-526/08 P, Komisia/Strack, pretože Súd pre verejnú službu uznal dotknutej osobe záujem na podaní opravného prostriedku smerujúceho k zrušeniu rozhodnutia o zamietnutí jej kandidatúry na sporné pracovné miesto napriek skutočnosti, že nenavrhla zrušenie rozhodnutia o pracovnom zaradení, pričom tieto dve rozhodnutia nemožno oddeliť,
—
v druhej časti na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkových okolností tým, že záujem na konaní bol potvrdený len všeobecne bez konkrétneho preskúmania všetkých dôkazov,
—
v tretej časti na nesprávne odmietnutie zohľadniť niektoré informácie vyplývajúce z lekárskeho spisu, na základe ktorého možno úpreukázať, že žalobkyňa nemala v prejednávanej veci záujem na konaní.
2.
Druhý odvolací dôvod sa zakladá jednak na porušení práva Únie v súvislosti s výkladom a uplatnením rovnakého pravidla medzi sťažnosťou a žalobou, pričom rozsudok odkazuje na rozsudok Súdu pre verejnú službu z 1. júla 2010 vydaný vo veci F-45/07, Mandt/Parlament, a konštatuje, že nový žalobný dôvod založený na porušení Služobného poriadku úradníkov Európskej únie bol prípustný napriek skutočnosti, že nebol uvedený v sťažnosti a že bol „podstatne odlišný“ od jediného žalobného dôvodu založeného na porušení oznámenia o voľnom pracovnom mieste uvedeného v sťažnosti, a jednak na porušení článku 91 ods. 2 uvedeného poriadku tým, že bolo konštatované, že „príčinu sporu“ konkrétne definuje „námietka žalobkyne v súvislosti s vnútornou zákonnosťou napadnutého aktu, alebo prípadne námietka voči jeho vonkajšej zákonnosti“, čo zbavuje konanie predchádzajúce žalobe akéhokoľvek zmyslu a neslúži jeho účelu, ktorým je urovnanie sporu medzi dotknutou osobou a menovacím orgánom.
3.
Tretí odvolací dôvod sa zakladá na porušení článku 7 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov, ako aj na nesprávnom odôvodnení, pretože Súd pre verejnú službu podal výklad článku 7 ods. 1 uvedeného poriadku v takom zmysle, že úradníkovi dáva absolútne právo na prístup ku všetkým pracovným miestam na úrovni jeho platovej triedy. Súd pre verejnú službu tak porušil rozsah článku 7 ods. 1 poriadku, ako aj článku 10 prílohy XIII poriadku a nezohľadnil objasnenia, ktoré mu poskytla Komisia vo vzťahu k záujmu oddelenia.
4.
Štvrtý odvolací dôvod sa zakladá na porušení práva Únie tým, že bola uložená povinnosť na zaplatenie čiastky vo výške 3 000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, hoci žalobný dôvod založený na porušení článku 7 Služobného poriadku úradníkov je nielen neprípustný, ale aj nedôvodný.