C-211/12
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CA0211
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013260SK.01001402.xml
7.9.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 260/14
Rozsudok
Súdneho dvora (deviata komora) z 18. júla 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte d’Appello di Roma — Taliansko) — Martini SpA/Ministero delle Attività Produttive
(Vec C-211/12) ( 1 )
(Poľnohospodárstvo - Režim dovozných licencií - Nariadenie (ES) č. 1291/2000 - Článok 35 ods. 4 písm. c) - Záruka zložená pri podaní žiadosti o vydanie licencií - Dovozná licencia - Oneskorené predloženie dôkazu o jej použití - Sankcia - Výpočet sumy, ktorá má prepadnúť - Nariadenie (ES) č. 958/2003 - Colné kvóty)
2013/C 260/24
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Corte d’Appello di Roma
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Martini SpA
Žalovaný: Ministero delle Attività Produttive
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Corte d’Appello di Roma — Výklad článku 35 nariadenia Komisie (ES) č. 1291/2000 z 9. júna 2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 152, s. 1; Mim. vyd. 03/029, s. 145) — Záruky zložené pri podaní žiadosti o vydanie dovozných licencií — Určenie sumy, ktorá prepadne vzhľadom na množstvá, pre ktoré dôkaz týkajúci sa vývoznej licencie s vopred stanovenou sumou náhrady nebol predložený v stanovenej lehote
Výrok
rozsudku
1.
Článok 35 nariadenia Komisie (ES) č. 1291/2000 z 9. júna 2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 325/2003 z 20. februára 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že cieľom záruky upravenej v tomto ustanovení je zabezpečiť nielen dovozný záväzok, ale aj to, že dôkaz o použití licencie bude predložený v určitej lehote.
2.
Článok 35 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 1291/2000, zmeneného a doplneného nariadením č. 325/2003, sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade oneskoreného predloženia dôkazu o riadnom uskutočnení dovozu sa výška sumy, ktorá prepadne vzhľadom na množstvá, pre ktoré nebol predložený dôkaz v lehote stanovenej v článku 35 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia, vypočíta na základe sadzby záruky, ktorá sa skutočne uplatňovala pri podaní žiadosti o vydanie licencie alebo licencií na tento dovoz. Na účely takého výkladu nie je rozhodujúce, že záruka bola zložená podľa vyššej sadzby než sadzby uplatňovanej na iné dovozy rovnakého druhu výrobku ako dovážaný výrobok, keďže dovozy tohto výrobku boli oslobodené od povinnosti zaplatiť dovozné clo.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 194, 30.6.2012 .