C-265/12
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CA0265
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013260SK.01001701.xml
7.9.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 260/17
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) z 18. júla 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Brussel — Belgicko) — Citroën Belux NV/Federatie voor Verzekerings- en Financiële Tussenpersonen (FvF)
(Vec C-265/12) ( 1 )
(Článok 56 ZFEÚ - Slobodné poskytovanie služieb - Smernica 2005/29/ES - Nekalé obchodné praktiky - Ochrana spotrebiteľa - Viazané ponuky zahŕňajúce aspoň jednu finančnú službu - Zákaz - Výnimky)
2013/C 260/28
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Hof van beroep te Brussel
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Citroën Belux NV
Žalovaná: Federatie voor Verzekerings- en Financiële Tussenpersonen (FvF)
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van beroep te Brussel — Belgicko — Výklad článku 56 ZFEÚ a článku 3 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, s. 22) — Vnútroštátna právna úprava v oblasti ochrany spotrebiteľov, ktorá s výnimkou prípadov, ktoré sú v zákone taxatívne uvedené, vo všeobecnosti zakazuje každý viazaný obchod zahrňujúci aspoň jednu finančnú službu
Výrok
rozsudku
Článok 3 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), ako aj článok 56 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takému ustanoveniu členského štátu, ako je ustanovenie dotknuté vo veci samej, ktoré s výnimkou prípadov taxatívne vymenovaných vnútroštátnou právnou úpravou stanovuje všeobecný zákaz viazaných ponúk predkladaných spotrebiteľovi, ktorých aspoň jedna zložka je finančnou službou.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 258, 25.8.2012 .