C-320/12

(Vec C-320/12) ( 1 )

(Aproximácia právnych predpisov - Smernica 2008/95/ES - Článok 4 ods. 4 písm. g) - Ochranné známky - Podmienky na získanie a udržanie ochrannej známky - Zamietnutie zápisu alebo neplatnosť - Pojem „zlá viera“ prihlasovateľa - Vedomosť prihlasovateľa o existencii zahraničnej ochrannej známky)

2013/C 225/62

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Højesteret

1.

Článok 4 ods. 4 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok treba vykladať v tom zmysle, že pojem „zlá viera“ v zmysle tohto ustanovenia predstavuje autonómny pojem práva Únie, ktorý treba v Európskej únii vykladať jednotne.

2.

Článok 4 ods. 4 písm. g) smernice 2008/95 treba vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní zlej viery autora prihlášky ochrannej známky v zmysle tohto ustanovenia treba vziať do úvahy všetky relevantné faktory týkajúce sa predmetného sporu, ktoré existujú v čase podania prihlášky. Skutočnosť, že autor tejto prihlášky v čase podania svojej prihlášky vie alebo má vedieť, že tretia osoba používa ochrannú známku v zahraničí, ktorú možno zameniť s prihlasovanou ochrannou známkou, sama osebe nepostačuje na preukázanie existencie zlej viery autora uvedenej prihlášky v zmysle uvedeného ustanovenia.

3.

Článok 4 ods. 4 písm. g) smernice 2008/95 treba vykladať v tom zmysle, že členským štátom neumožňuje zaviesť osobitnú ochranu zahraničných ochranných známok odlišnú od tohto ustanovenia a založenú na skutočnosti, že autor prihlášky ochrannej známky vedel alebo mal vedieť o zahraničnej ochrannej známke.