C-391/12
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CA0391
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013367SK.01001802.xml
14.12.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 367/18
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. októbra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof — Nemecko) — RLvS Verlagsgesellschaft mbH/Stuttgarter Wochenblatt GmbH
(Vec C-391/12) ( 1 )
(Smernica 2005/29/ES - Nekalé obchodné praktiky - Osobná pôsobnosť - Klamlivé opomenutia v skrytej reklame - Právna úprava členského štátu, ktorá zakazuje akékoľvek uverejnenie za odplatu bez označenia „inzercia“ („Anzeige“) - Úplná harmonizácia - Prísnejšie opatrenia - Sloboda tlače)
2013/C 367/31
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesgerichtshof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: RLvS Verlagsgesellschaft mbH
Žalovaná: Stuttgarter Wochenblatt GmbH
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesgerichtshof — Výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, s. 22) a najmä článku 3 ods. 5, článku 4 a článku 7 ods. 2, ako aj bodu 11 jej prílohy I — Neuvedenie označenia v spravodajských reportážach, ktorým je čitateľ uvedený do omylu — Právna úprava členského štátu, ktorá zakazuje akékoľvek uverejnenie za odplatu bez označenia „inzercia“ („Anzeige“)
Výrok
rozsudku
Za okolností, aké existujú vo veci samej, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), neslúži na to, aby sa použila voči vydavateľom tlače, takže za týchto okolností sa uvedená smernica má vykladať v tom zmysle, že nebráni uplatňovaniu vnútroštátneho právneho predpisu, na základe ktorého sú títo vydavatelia povinní osobitne označiť, v prejednávanej veci výrazom „inzercia“ („Anzeige“), každé uverejnenie vo svojej periodickej tlači, za ktoré dostali odmenu, s výnimkou prípadov, keď už na základe umiestnenia a úpravy tohto uverejnenia vo všeobecnosti možno rozpoznať, že ide o inzerciu.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 343, 10.11.2012 .