C-475/12
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CA0475
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014194SK.01000302.xml
24.6.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 194/3
Rozsudok
Súdneho dvora (druhá komora) z 30. apríla 2014 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (predtým Fővárosi Bíróság) – Maďarsko] – UPC DTH Sàrl/Nemzeti Média- és Hírközlési Hatóság Elnökhelyettese
(Vec C-475/12) ( 1 )
((Odvetvie telekomunikácií - Elektronické komunikačné siete a služby - Slobodné poskytovanie služieb - Článok 56 ZFEÚ - Smernica 2002/21/ES - Cezhraničné poskytovanie balíka rozhlasových a televíznych programov - Podmienený prístup - Právomoc národných regulačných orgánov - Registrácia - Povinnosť usadiť sa))
2014/C 194/04
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Fővárosi Törvényszék (predtým Fővárosi Bíróság)
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: UPC DTH Sàrl
Žalovaný: Nemzeti Média- és Hírközlési Hatóság Elnökhelyettese
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Fővárosi Törvényszék (predtým Fővárosi Bíróság) – Výklad článku 56 ZFEÚ a článku 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) ( Ú. v. EÚ L 108, s. 33 ; Mim. vyd. 13/029, s. 349), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby ( Ú. v. EÚ L 337, s. 37 ) – Spoločnosť usadená v jednom členskom štáte, ktorej predmetom činnosti je predaj balíkov televíznych a rozhlasových programov prenášaných satelitom a ktorá poskytuje služby klientom usadeným v iných členských štátoch Únie – Vnútroštátna právna úprava členského štátu príjemcov služieb, ktorá na poskytovanie služieb oprávňuje iba podniky usadené na jeho území – Právomoc vnútroštátnych regulačných orgánov členského štátu príjemcov služieb
Výrok
rozsudku
1.
Článok 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že služba, ktorá pozostáva z odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, patrí pod pojem „elektronická komunikačná služba“ v zmysle článku uvedeného ustanovenia.
Skutočnosť, že táto služba zahŕňa systém podmieneného prístupu v zmysle článku 2 písm. ea) a f) smernice 2002/21, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, nemá v tomto ohľade význam.
Subjekt, ktorý poskytuje službu, o akú ide vo veci samej, sa má považovať za poskytovateľa elektronických komunikačných služieb vzhľadom na smernicu 2002/21, zmenenú a doplnenú smernicou 2009/140.
2.
Za okolností, o aké ide vo veci samej, predstavuje služba, ktorá pozostáva z odplatného poskytovania podmieneného prístupu k balíku programov prenášanému cez satelit, ktorý obsahuje služby rozhlasových a televíznych programov, poskytovanie služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ.
3.
Konania týkajúce sa trhového dohľadu nad elektronickými komunikačnými službami, o aké ide vo veci samej, podliehajú právomoci orgánov členského štátu, v ktorom majú bydlisko príjemcovia uvedených služieb.
4.
Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že:
—
nebráni tomu, aby členské štáty uložili podnikom, ktoré na ich území poskytujú elektronické komunikačné služby, o aké ide vo veci samej, povinnosť zaregistrovať tieto služby, pokiaľ konajú v súlade s požiadavkami vymedzenými v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení), zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, a
—
naopak, bráni tomu, aby podniky, ktoré chcú poskytovať elektronické komunikačné služby, o aké ide vo veci samej, v inom členskom štáte, než na ktorého území sú usadené, boli v ňom povinné vytvoriť pobočku alebo právny subjekt odlišný od subjektu, ktorý sa nachádza v členskom štáte vysielania.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 26, 26.1.2013 .