← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·7.11.2013

C-522/12

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62012CA0522

C_2014009SK.01001402.xml

11.1.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 9/14

Rozsudok

Súdneho dvora (siedma komora) zo 7. novembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht — Nemecko) — Tevfik Isbir/DB Services GmbH

(Vec C-522/12) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Slobodné poskytovanie služieb - Vysielanie pracovníkov - Smernica 96/71/ES - Minimálna mzdová tarifa - Paušálne sumy a príspevok zamestnávateľa na viacročné sporenie v prospech jeho zamestnancov)

2014/C 9/21

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesarbeitsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Tevfik Isbir

Žalovaný: DB Services GmbH

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesarbeitsgericht — Výklad článku 3 ods. 1 pododseku 1 písm. c) smernice 96/71/ES Európskeho Parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb ( Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 05/002, s. 431) — Výpočet minimálneho mzdového tarifu — Prípadné zahrnutie príspevku zamestnávateľa do platieb do viacročného programu sporenia v prospech zamestnancov — Situácia, v akej zamestnanci nemôžu niekoľko rokov narábať s týmito platbami

Výrok

rozsudku

Článok 3 ods. 1 druhá zarážka písm. c) smernice 96/71/ES Európskeho Parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby boli do minimálnej mzdy zahrnuté také zložky odmeny, ktoré nemenia vzťah medzi plnením pracovníka a protihodnotou, ktorú tento pracovník získa ako odmenu za toto plnenie. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či je to tak v prípade zložiek odmeny, o ktoré ide v konaní vo veci samej.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 32, 2.2.2013 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-522/12 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik