C-93/12
ECLI:EU:C:2013:172
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CC0093
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62012CC0093
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 14. marca 2013 ( 1 )
Vec C-93/12
ET Agrokonsulting-04-Velko Stojanov
proti
Izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelie“ Razplaštatelna agencija
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Administrativen săd Sofia-grad (Bulharsko)]
„Spoločná poľnohospodárska politika — Preskúmavanie správnych sporov — Určenie príslušného súdu — Prípustnosť vzhľadom na zásady efektivity a ekvivalencie, ako aj na právo na účinný prostriedok nápravy“
1.
Po prvýkrát má Súdny dvor rozhodnúť, či zásady efektivity a ekvivalencie, ako aj článok 47 prvý odsek Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), vylučujú vnútroštátne procesné pravidlo, v dôsledku ktorého sú spory týkajúce sa rozhodnutí vnútroštátneho orgánu povereného vyplácaním poľnohospodárskej pomoci na základe uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) sústreďované na jediný súd.
2.
Administrativen săd Sofia-grad (Bulharsko) sa totiž domnieva, že takáto špecializácia v rámci týchto sporov by mohla odrádzať, alebo aj brániť dotknutým jednotlivcom, a to samostatne hospodáriacim roľníkom, v prístupe k spravodlivosti, a to by mohlo predstavovať porušenie ich práva na účinný prostriedok nápravy.
3.
V týchto návrhoch uvádzam dôvody, pre ktoré sa domnievam, že článok 47 prvý odsek Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nevylučuje také vnútroštátne procesné pravidlo, ako je pravidlo dotknuté v konaní vo veci samej, v dôsledku ktorého sú spory týkajúce sa rozhodnutí vnútroštátneho orgánu povereného vyplácaním poľnohospodárskej pomoci na základe uplatňovania SPP sústreďované na Administrativen săd Sofia-grad pod podmienkou, že takéto pravidlo nebráni nadmerným spôsobom jednotlivcovi v prístupe k spravodlivosti, ktorej splnenie je povinný preskúmať vnútroštátny súd.
I – Právny rámec
A – Právo Únie
4.
Európska komisia prijala 30. novembra 2009 nariadenie (ES) č. 1122/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva ( 2 ).
5.
Článok 58 nariadenia č. 1122/2009 stanovuje:
„Ak plocha v súvislosti so skupinou plodín deklarovaná na účely akýchkoľvek schém pomoci na plochu okrem schém pomoci na pestovanie škrobových zemiakov a osiva, ako sa ustanovuje v oddieloch 2 a 5 kapitole 1 hlave IV nariadenia (ES) č. 73/2009, presahuje plochu určenú v súlade s článkom 57 tohto nariadenia, pomoc sa vypočíta na základe určenej plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu, ak je tento rozdiel väčší ako 3 % alebo dva hektáre, ale nie väčší ako 20 % určenej plochy.
Ak je rozdiel väčší ako 20 % určenej plochy, žiadna pomoc na plochu sa v prípade príslušnej skupiny plodín neposkytuje.
Ak je rozdiel väčší ako 50 %, poľnohospodár sa takisto vylučuje z prijímania pomoci do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou určenou v súlade s článkom 57 tohto nariadenia. Táto suma sa započíta v súlade s článkom 5b nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006. Ak sa táto suma nemôže v plnej miere započítať v súlade s daným článkom počas troch kalendárnych rokov po kalendárnom roku zistenia, neuhradený zostatok zanikne.“
B – Bulharské právo
6.
Podľa § 1 ods. 6 zákona o pomoci poľnohospodárom (Zakon za podpomagane na zemedelskite proizvoditeli) tento zákon upravuje uplatňovanie režimu jednotnej platby na plochu podľa SPP Európskej únie.
7.
Podľa § 128 správneho poriadku (Administrativnoprocesualen kodex) (ďalej len „APK“) patria do právomoci správnych súdov všetky veci týkajúce sa prijatia, zmeny, zrušenia alebo vyhlásenia neplatnosti správneho aktu.
8.
§ 133 ods. 1 APK stanovuje, že veci patria do právomoci administrativen săd (správny súd), v obvode ktorého sa nachádza sídlo správneho orgánu, ktorý prijal napadnutý správny akt.
9.
V Bulharsku je správnym orgánom, ktorý má právomoc povoliť alebo zamietnuť žiadosti o podporu v rámci SPP Izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelie“ (výkonný riaditeľ vnútroštátneho poľnohospodárskeho fondu, ďalej len „Direktor“), ktorého sídlom je Sofia.
10.
§ 19 prechodných a záverečných ustanovení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa správny poriadok, stanovuje, že individuálne správne akty vydané na základe zákona o vlastníctve a využívaní poľnohospodárskej pôdy (Zakon za sobstvenostta i polzuvaneto na zemedelskite zemi) a jeho vykonávacej vyhlášky, ako aj odmietnutie vydať takéto akty, okrem aktov, ktoré boli vydané ministrom pre poľnohospodárstvo a výživu (Ministăr na zemedelieto i chranite) môžu byť podľa správneho poriadku napadnuté žalobou na Rajonen săd (súd prvého stupňa) určenom podľa miesta, kde sa pozemok nachádza.
II – Skutkové okolnosti sporu vo veci samej
11.
ET Agrokonsulting-04-Velko Stojanov (ďalej len „Agrokonsulting“) je od 23. marca 2007 vedený v evidencii ako samostatne hospodáriaci roľník. Dňa 11. mája 2010 podal žiadosť o pomoc v režime pomoci SPP, a to o jednotnú platbu na plochu a zároveň o doplnkové vnútroštátne platby na hektár poľnohospodárskej pôdy. Dotknutá poľnohospodárska pôda sa nachádza v kraji Veliko Tarnovo (Bulharsko) približne 250 kilometrov od Sofie.
12.
Direktor listom z 2. októbra 2011 zamietol žiadosť spoločnosti Agrokonsulting z dôvodu, že ním uvedené plochy nie sú v súlade s požiadavkami nariadenia č. 1122/2009.
13.
Agrokonsulting napadol toto rozhodnutie žalobou na Administrativen săd-Burgas (Bulharsko). Tento súd 16. novembra 2011 namietol, že existuje spor o príslušnosť, prerušil konanie a postúpil vec na Administrativen săd Sofia-grad, aby tento súd rozhodol o svojej príslušnosti z dôvodu, že podľa § 133 APK spor patrí do príslušnosti správneho súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo Direktora, a to je Sofia.
14.
Administrativen săd Sofia-grad sa domnieva, že je opodstatnené predložiť spor o právomoc Vărchoven administrativen săd (Bulharsko). Administrativen săd Sofia-grad však vyjadruje pochybnosti o výklade a rozsahu, ktorý treba pripisovať zásadám procesnej autonómie, efektivity a ekvivalencie. Rozhodol teda prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky.
III – Prejudiciálne otázky
15.
Vnútroštátny súd predložil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
„1.
Majú sa zásada efektivity vyjadrená v judikatúre Únie a zásada práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom, zakotvená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že nepripúšťajú taký vnútroštátny procesnoprávny predpis, akým je § 133 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je príslušnosť vo veci správnych sporov týkajúcich sa uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie určená výlučne sídlom správneho orgánu, ktorý vydal napadnutý akt, pričom uvedený predpis nezohľadňuje miesto, na ktorom sa pozemky nachádzajú, ani bydlisko žalobcu?
2.
Má sa zásada ekvivalencie vyjadrená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že nepripúšťa taký vnútroštátny procesnoprávny predpis, akým je § 133 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je súdna príslušnosť vo veci správnych sporov týkajúcich sa vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie podmienená výlučne sídlom správneho orgánu, ktorý vydal napadnutý správny akt, ak sa zoberie do úvahy § 19 prechodných a záverečných ustanovení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa správny poriadok (ktorý sa týka súdnej právomoci v prípade vnútroštátnych správnych sporov vo veciach poľnohospodárskej pôdy)?“
IV – Moja analýza
16.
Svojimi prejudiciálnymi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa zásady ekvivalencie a efektivity, ako aj článok 47 Charty, majú vykladať v tom zmysle, že vylučujú také vnútroštátne pravidlo, ako je pravidlo vyjadrené v § 133 ods. 1 APK, v dôsledku ktorého sú spory týkajúce sa rozhodnutí vnútroštátneho orgánu povereného vyplácaním poľnohospodárskej pomoci na základe uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) sústreďované na Administrativen săd Sofia-grad.
A – Úvodné pripomienky
17.
Vo svojich písomných pripomienkach nemecká vláda namieta nedostatok právomoci Súdneho dvora rozhodnúť o prejudiciálnej otázke, ktorá sa týka článku 47 Charty. Táto vláda sa domnieva, že ustanovenie sporné vo veci samej sa netýka vykonania práva Únie.
18.
Nestotožňujem sa s týmto názorom.
19.
Článok 51 ods. 1 Charty stanovuje, že jej ustanovenia sú určené členským štátom len v prípade, že uplatňujú právo Únie. Odsek 2 tohto článku stanovuje, že Charta nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie, ani nezakladá žiadnu novú právomoc ani úlohu pre Úniu, ani nemení právomoci a úlohy vymedzené v Zmluvách.
20.
Odseky 1 a 2 uvedeného ustanovenia sú vnútorne prepojené. Odsek 1 totiž spresňuje jeho pôsobnosť a odsek 2 ju potvrdzuje, keď uvádza, že Charta nerozširuje právomoci ani úlohy, ktoré Únii priznávajú Zmluvy. Ide tu o výslovné vyjadrenie toho, čo logicky vyplýva zo zásady subsidiarity a zo skutočnosti, že Únia disponuje výlučne právomocami, ktoré boli na ňu prenesené. ( 3 )
21.
V prejednávanej veci je potrebné pripomenúť právny kontext tejto veci. § 133 ods. 1 APK stanovuje pravidlo o udelení právomoci, pokiaľ ide najmä o spory týkajúce sa vyplácania poľnohospodárskej pomoci podľa nariadenia č. 1122/2009. Je zrejmé, že účelom tohto pravidla nie je prebratie tohto nariadenia. Toto pravidlo má však významný vplyv na právo Únie a ešte konkrétnejšie na práva, ktoré z tohto nariadenia vyplývajú jednotlivcom, keďže tieto práva by mohli byť značne zmenené, dokonca úplne odopreté, pokiaľ by sa preukázalo, že týmto pravidlom je porušené právo na účinný prostriedok nápravy.
22.
Bulharská republika teda prijatím takéhoto pravidla právomoci zasahuje do pôsobnosti uplatňovania práva Únie. ( 4 )
23.
Uznať, že v prejednávanej veci nejde o vykonanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty z dôvodu, že dotknuté pravidlo je vnútroštátnym procesným pravidlom, by znamenalo odmietnuť akúkoľvek možnosť preskúmať zlučiteľnosť takéhoto pravidla so základnými právami zaručenými Chartou.
24.
Nevidím teda dôvod, prečo by malo skúmanie prejudiciálnej otázky vo svetle článku 47 Charty rozšíriť pôsobnosť práva Únie nad rámec právomocí Únie, založiť novú právomoc, alebo úlohu pre Úniu, alebo zmeniť právomoci a úlohy vymedzené v Zmluvách v zmysle článku 51 ods. 2 Charty.
B – O prejudiciálnych otázkach
25.
V prejednávanej veci má vnútroštátny súd pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či priznanie výlučnej právomoci v prospech Administrativen săd Sofia-grad v danom spore, teda v spore týkajúcom sa rozhodnutí vnútroštátneho orgánu povereného vyplácaním poľnohospodárskej pomoci na základe uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky, nemôže zbaviť osoby, v tomto prípade samostatne hospodáriacich roľníkov, účinného prístupu k spravodlivosti.
26.
V tejto súvislosti pripomeniem, že podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti majú byť v právnom poriadku každého členského štátu určené príslušné súdy a upravené procesné náležitosti týkajúce sa žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. ( 5 )
27.
Ide tu o vyjadrenie zásady procesnej autonómie členských štátov. Tieto procesné náležitosti však nesmú byť menej priaznivé ako tie, ktoré sa týkajú podobných žalôb vnútroštátneho práva (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožňovať alebo nadmerne sťažovať výkon práv, ktoré vyplývajú z právneho poriadku Únie (zásada efektivity). ( 6 )
28.
Práve vo svetle týchto zásad, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy vyjadreného v článku 47 Charty vnútroštátny súd žiada, aby Súdny dvor rozhodol, či je vnútroštátna právna úprava, ktorá priznáva výlučnú právomoc v sporoch týkajúcich sa vyplácania poľnohospodárskej pomoci v oblasti SPP Administrativen săd Sofia-grad, v rozpore s týmto zásadami.
29.
Toto preskúmanie je však vhodné vykonať podľa môjho názoru výlučne z hľadiska článku 47 Charty.
30.
Požiadavky ekvivalencie a efektivity totiž vyjadrujú všeobecnú povinnosť členských štátov zabezpečiť súdnu ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie. ( 7 )
31.
Zásada účinnej súdnej ochrany, ktorá je základným právom, zahŕňa právo na účinný prostriedok nápravy. ( 8 ) Toto právo je vyjadrené v článku 47 prvom odseku Charty, ktorý potvrdzuje, že každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.
32.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa mi zdá, že preskúmanie otázky sa môže vykonať výlučne z hľadiska tohto ustanovenia. ( 9 )
33.
Presnejšie, otázka v tomto prípade spočíva v tom, či bolo žiadateľovi poľnohospodárskej pomoci na základe SPP zabránené v uplatnení jeho práv podľa práva Únie samotnou skutočnosťou, že spory týkajúce sa vyplácania tejto pomoci sa sústreďujú výlučne na Administrativen săd Sofia-grad. Vnútroštátny súd sa totiž domnieva, že geografická vzdialenosť medzi miestom bydliska žiadateľa a miestom, kde sa nachádza súd, by v niektorých prípadoch, ako je prípad v konaní vo veci samej, mohla predstavovať prekážku výkonu práva na účinný prostriedok nápravy, pretože by bránila vo fyzickom prístupe k súdu alebo prinajmenšom by mohla tohto žalobcu odradiť. A preto by došlo k porušeniu článku 47 prvého odseku Charty.
34.
V skutočnosti je hlavnou témou diskusie otázka špecializácie Administrativen săd Sofia-grad. Skutočne bráni fyzickému prístupu jednotlivca k súdu, alebo ho prinajmenšom od neho odrádza?
35.
Pri výkone suverénnej právomoci sa členské štáty často rozhodujú pre špecializáciu sporov v organizácii svojej súdnej architektúry, a to preto, lebo predmetné spory sú technické alebo špeciálne, ako sú spory týkajúce sa patentov, starostlivosti o maloletých alebo dokonca terorizmu. ( 10 )
36.
Táto špecializácia môže mať viacero foriem, ako je sústredenie sporov na jeden súd alebo dokonca vytvorenie špecializovaných senátov v rámci toho istého súdu.
37.
Členský štát je takto vedený k tomu, aby pri organizácii súdnej mapy územia prihliadal na viaceré činitele a najmä na dostupnosť dopravných prostriedkov, aby mohol mať jednotlivec skutočný „fyzický“ prístup k súdu. Posúdenie vykonané vnútroštátnymi orgánmi tak závisí od osobitostí vlastných každému územiu.
38.
Aj keď je pravda, že všeobecná povinnosť členských štátov zabezpečiť súdnu ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie, sa uplatňuje aj vtedy, ak ide o zriadenie súdov s právomocou rozhodovať o žalobách založených na tomto práve, ( 11 ) Súdny dvor nemôže nahrádzať posúdenie členských štátov svojím posúdením o tom, aké sú najvhodnejšie opatrenia v oblasti rozdelenia sporovej agendy a organizácie súdnej mapy ich príslušných území. ( 12 ) Členský štát je v tomto prípade tým najpovolanejším, pretože jedine on disponuje vedomosťami nevyhnutnými na takéto posúdenie.
39.
Podľa môjho názoru sa musí Súdny dvor obmedziť na to, že vnútroštátnemu súdu naznačí skutočnosti, na ktoré by mal prihliadať pri skúmaní, či sústredenie sporov na jediný súd nadmieru bráni v prístupe k spravodlivosti, a zasahuje tak do práva na účinný prostriedok nápravy.
40.
V tejto súvislosti v bode 45 už citovaného rozsudku DEB, ktorý sa týkal priznania právnej pomoci, Súdny dvor, ktorý týmto prebral judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, uviedol, že právo na prístup k súdu nie je absolútne. Súdny dvor uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či podmienky poskytnutia právnej pomoci predstavujú obmedzenie práva na prístup k spravodlivosti, ktoré zasahuje do podstaty tohto práva, či sledujú legitímny cieľ a či existuje primeraný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. ( 13 )
41.
To musí platiť aj v tejto veci.
42.
Na účely rozhodnutia, či pravidlo o udelení právomoci v konaní vo veci samej zasahuje do práva na prístup k spravodlivosti, je prvýkrát – ako uviedla Komisia vo svojich pripomienkach – potrebné proti vzdialenosti, ktorú musí žiadateľ prekonať, namietať existenciu dopravných prostriedkov, ktoré mu umožňujú dostaviť sa do Sofie. Zo skutkového stavu v konaní vo veci samej je v tomto prípade zrejmé, že sídlo spoločnosti Agrokonsulting sa nachádza v Burgase, približne 370 km od Sofie. Existencia cestnej siete, ale aj železničnej a leteckej dopravy, musí byť vnútroštátnym súdom zohľadnená.
43.
V tejto súvislosti Direktor na pojednávaní uviedol, že na cestu medzi oboma mestami sú potrebné tri hodiny po diaľnici. Aj keď by sa táto vzdialenosť mohla z pohľadu najzraniteľnejších jednotlivcov zdať značná, podľa môjho názoru nepredstavuje vecnú prekážku, ktorá by nadmerne bránila v prístupe k Administrativen săd Sofia-grad.
44.
V každom prípade vo svojom posúdení musí vnútroštátny súd overiť, či sú existujúce dopravné prostriedky pre žiadateľa ľahko dostupné, a či náklady s nimi spojené nie sú také vysoké, že odrádzajú od podania žaloby proti rozhodnutiu Direktora, ktorým sa zamieta žiadosť o poľnohospodársku pomoc. Vnútroštátny súd by mohol napríklad posúdiť náklady podľa sumy, ktorá by mohla byť priznaná ako právna pomoc.
45.
Tieto skutočnosti by mali byť tiež uvedené do rovnováhy s cieľom, ktorý sleduje vnútroštátne pravidlo o udelení právomoci. V tomto prípade sa špecializácia Administrativen săd Sofia-grad na spory týkajúce sa vyplácania poľnohospodárskej pomoci vysvetľuje osobitosťou týchto sporov.
46.
Túto osobitosť zdôrazňovali v pripomienkach predložených Súdnemu dvoru a vo vyjadreniach prednesených na pojednávaní všetci účastníci konania. Dôkaz o splnení podmienok na poberanie poľnohospodárskej pomoci v rámci SPP je tak predkladaný odborníkmi ustanovenými súdom. Direktor uviedol, že títo posledne vymenovaní sa prakticky nikdy nemusia osobne dostaviť na miesto, pretože využívajú ortofotografiu, teda letecké a satelitné snímky, do ktorých možno nahliadnuť v integrovanom kontrolnom systéme umiestnenom v Sofii. V tomto druhu konaní sa priamy a osobný kontakt so žiadateľom zdá menej nevyhnutný, ako keby šlo o konania, napríklad v trestných alebo rodinných veciach.
47.
Nakoniec netreba zabudnúť na skutočnosť, že sústredenie sporov na jediný súd umožní tomuto súdu získať určité odborné znalosti, čo môže spôsobiť najmä skrátenie konaní. V tomto prípade bulharská vláda na pojednávaní uviedla, že procesné lehoty sú na Administrativen săd Sofia od šesť do osem mesiacov, v porovnaní s dvanástimi až osemnástimi mesiacmi, ktoré sú všeobecné. Právo na prejednanie veci v primeranej lehote je tiež významnou súčasťou práva na účinný prostriedok nápravy. ( 14 )
48.
Špecializácia súdu teda môže prispieť k riadnemu výkonu spravodlivosti a k efektívnemu riešeniu sporov, a to v záujme jednotlivcov. V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní poukázala na skutočnosť, ktorá sa mi zdá byť v prejednávanej veci osobitne relevantná. Pri platbách vykonaných v rámci SPP sa totiž podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 883/2006 ( 15 ) akýkoľvek výdavok zaplatený po predpísaných termínoch alebo lehotách zohľadní v rámci platieb v obmedzenej miere. Roľníci, ktorým bolo odmietnuté vyplatenie poľnohospodárskej pomoci, majú teda záujem na tom, aby bolo o žalobe rozhodnuté rýchlo, pretože v opačnom prípade hrozí, že pridelená suma bude znížená.
49.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy zastávam názor, že článok 47 prvý odsek Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nevylučuje také vnútroštátne procesné pravidlo, ako je pravidlo vyjadrené v § 133 ods. 1 APK, v dôsledku ktorého sú spory týkajúce sa rozhodnutí vnútroštátneho orgánu povereného vyplácaním poľnohospodárskej pomoci na základe uplatňovania SPP sústreďované na Administrativen săd Sofia-grad pod podmienkou, že takéto pravidlo nadmerne nebráni jednotlivcovi v prístupe k spravodlivosti, ktorej splnenie je povinný preskúmať vnútroštátny súd.
V – Návrh
50.
Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku Administrativen săd Sofia-grad takto:
Článok 47 prvý odsek Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nevylučuje také vnútroštátne procesné pravidlo, ako je pravidlo vyjadrené v § 133 ods. 1 správneho poriadku, v dôsledku ktorého sú spory týkajúce sa rozhodnutí vnútroštátneho orgánu povereného vyplácaním poľnohospodárskej pomoci na základe uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej pomoci sústreďované na Administrativen săd Sofia-grad pod podmienkou, že takéto pravidlo nadmerne nebráni jednotlivcovi v prístupe k spravodlivosti, ktorej splnenie je povinný preskúmať vnútroštátny súd.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 316, s. 65 .
( 3 ) Pozri tiež Vysvetlivky k Charte základných práv ( Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 ).
( 4 ) Tamže. Vysvetlivky k článku 51 ods. 1 Charty uvádzajú, že „pokiaľ ide o členské štáty, z judikatúry Súdneho dvora jednoznačne vyplýva, že povinnosť rešpektovať základné práva vymedzené v rámci Únie je pre členské štáty záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva Únie “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Citujú sa najmä rozsudky z 13. júla 1989, Wachauf ( 5/88, Zb. s. 2609 ); z 18. júna 1991, ERT/DEP ( C-260/89, Zb. s. I-2925 ), a z 18. decembra 1997, Annibaldi ( C-309/96, Zb. s. I-7493 ). Odkazujem najmä na body 116 až 120 mojich návrhov prednesených vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. septembra 2011, Scattolon ( C-108/10, Zb. s. I-7491 ). Pre potvrdenie tohto výkladu pozri nakoniec rozsudok z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson (C-617/10, bod 17 a nasl.).
( 5 ) Pozri rozsudok z 15. apríla 2008, Impact ( C-268/06, Zb. s. I-2483 , bod 44 a citovanú judikatúru).
( 6 ) Pozri rozsudok z 22. decembra 2010, DEB ( C-279/09, Zb. s. I-13849 , bod 28 a citovanú judikatúru).
( 7 ) Pozri rozsudok z 29. októbra 2009, Pontin ( C-63/08, Zb. s. I-10467 , bod 44 a citovanú judikatúru).
( 8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2012, Otis a i. (C-199/11, body 46 a 48, ako aj tam citovanú judikatúru).
( 9 ) V už citovanom rozsudku DEB sa otázka položená vnútroštátnym súdom týkala toho, či sa má zásada efektivity vykladať v tom zmysle, že táto zásada bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava podmieňovala podanie žaloby na súd zaplatením preddavku na trovy konania a stanovovala, že právna pomoc sa nemôže právnickej osobe poskytnúť, aj keď ju nie je schopná zaplatiť. Súdny dvor predloženú otázku preformuloval tak, aby ju mohol skúmať iba z hľadiska článku 47 Charty (body 27 až 33).
( 10 ) Pozri nasledujúcu internetovú stránku: https://e-justice.europa.eu.
( 11 ) Pozri rozsudok Impact (už citovaný, body 47 a 48). Pozri tiež rozsudok z 30. septembra 2003, Köbler ( C-224/01, Zb. s. I-10239 , bod 46).
( 12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Köbler (už citovaný, bod 47 a citovanú judikatúru).
( 13 ) Rozsudok DEB, už citovaný (body 46, 47 a 60).
( 14 ) Pozri článok 47 druhý odsek Charty.
( ) Nariadenie Komisie z 21. júna 2006 o podrobných podmienkach uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o vedenie účtov platobných agentúr, vyhlásenia o výdavkoch a príjmoch a podmienky úhrady výdavkov z fondov EPZF a EPFRV ( Ú. v. EÚ L 171, s. 1 ).