C-359/12

62012CC0359

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

ELEANOR SHARPSTON

prednesené 26. novembra 2013 ( 1 )

Vec C‑359/12

Michael Timmel

2.

V konaní vo veci samej pán Timmel tvrdí, že niektoré údaje, ktoré v zásade mali byť uverejnené, boli zo základného prospektu týkajúceho sa cenných papierov, ktoré upísal, vynechané. Okrem toho tieto údaje neboli uvedené v dodatku k základnému prospektu, ale namiesto toho boli vložené do samostatného dokumentu známeho ako „konečné podmienky“, ktorý v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorou sa vykonáva smernica o prospekte, nebol predložený príslušným orgánom relevantného členského štátu na schválenie. Pán Timmel preto podal na vnútroštátny súd žalobu s odôvodnením, že prospekt nebol platne uverejnený a že z tohto dôvodu bol oprávnený odstúpiť od zmluvy o kúpe predmetných cenných papierov. V tejto súvislosti Handelsgericht Wien (Obchodný súd vo Viedni) žiada usmernenie, pokiaľ ide o výklad smernice o prospekte a jej vykonávacieho nariadenia. V podstate sa pýta: Kedy musí emitent cenných papierov pri verejnej ponuke uverejniť dodatok k základnému prospektu a čo predstavuje platné uverejnenie základného prospektu v elektronickej forme?

Právna úprava Únie

Smernica o prospekte

3.

Smernica o prospekte okrem iného upravuje i) obsah a formu prospektu ( 7 ), ii) právomoci a opatrenia, podľa ktorých príslušné vnútroštátne orgány schvaľujú prospekt ( 8 ), iii) uverejnenie prospektu ( 9 ) a iv) pravidlá vzájomného uznávania, ktoré zaručia, že prospekt, ktorý schválil domovský členský štát ( 10 ), je platný pre verejné ponuky cenných papierov na celom území Európskej únie.

Článok 2 ods. 1 smernice o prospekte definuje okrem iného tieto pojmy. Pojem „cenné papiere“ znamená „prevoditeľné cenné papiere“. ( 12 ) Tento článok rozlišuje medzi pojmami „majetkové cenné papiere“ a „nemajetkové cenné papiere“. ( 13 ) Pojem „emitent“ znamená právnickú osobu, ktorá vydáva alebo navrhuje vydanie cenných papierov. ( 14 ) Pojem „osoba uskutočňujúca ponuku“ (alebo „ponúkajúci“) znamená právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá verejne ponúka cenné papiere. ( 15 ) Pojem „ponukový program“ znamená plán, ktorý povoľuje emisiu nemajetkových cenných papierov vrátane záruk v akejkoľvek forme, ktoré majú podobný druh a/alebo triedu, priebežne alebo opakovane počas špecifikovaného emisného obdobia. ( 16 ) Napokon pojem „základný prospekt“ znamená prospekt obsahujúci všetky príslušné informácie stanovené v článkoch 5, 7 a 16 smernice v prípade, že obsahuje dodatok týkajúci sa emitenta a cenných papierov, ktoré sa majú verejne ponúkať alebo prijať na obchodovanie, a podľa voľby emitenta konečné podmienky ponuky. ( 17 )

6.

Článok 3 ods. 1 smernice o prospekte vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia, ktoré nedovolia, by sa v rámci ich územia vykonala verejná ponuka cenných papierov bez predchádzajúceho uverejnenia prospektu.

7.

b)

nemajetkové cenné papiere vydávané priebežne alebo opakovane úverovými inštitúciami;

…

Údaje uvedené v základnom prospekte sa doplnia, ak je to potrebné, v súlade s článkom 16 o aktualizované údaje o emitentovi a cenných papieroch, ktoré majú byť verejne ponúkané alebo prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

Ak základný prospekt ani dodatok neobsahujú konečný termín [konečné podmienky – neoficiálny preklad ] ponuky, konečné termíny [konečné podmienky – neoficiálny preklad ] sa poskytnú investorom a podajú príslušnému orgánu pri každej verejnej ponuke, ktorá sa stane možnou, a ak možno vopred pred začiatkom tejto ponuky. V každom takomto prípade sa uplatnia ustanovenia článku 8 odseku 1 písmena a).“

9.

Pokiaľ ide o dodatky k prospektu, článok 16 ods. 1 stanovuje: „Každý významný nový faktor [Každá nová významná skutočnosť – neoficiálny preklad ], vecná chyba alebo nepresnosť týkajúca sa údajov zahrnutých do prospektu, ktoré sú schopné ovplyvniť hodnotenie cenných papierov a ktoré vzniknú alebo sa zistia v čase medzi schvaľovaním prospektu a konečným uzatvorením verejnej ponuky alebo začatím obchodovania na regulovanom trhu, podľa toho, ktorý prípad nastane neskôr, sa uvedie v dodatku k prospektu. Takýto dodatok sa schvaľuje rovnakým spôsobom maximálne do siedmich pracovných dní a zverejňuje sa aspoň v súlade s rovnakými opatreniami, ktoré sa uplatnili pri zverejňovaní pôvodného prospektu. Súhrn a jeho akýkoľvek preklad sa tiež doplnia, ak je v ňom potrebné zohľadniť nové údaje zahrnuté do dodatku.“

Vykonávacie nariadenie

13.

Článok 22 vykonávacieho nariadenia má názov „Minimálne informácie, ktoré musia byť zahrnuté do základného prospektu a do jeho súvisiacich konečných podmienok“. Článok 22 ods. 1 stanovuje, že základný prospekt musí obsahovať informačné položky požadované okrem iného v prílohe V, uvedenej v článku 8 tohto nariadenia. Podľa článku 22 ods. 2 vykonávacieho nariadenia „emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu môže vynechať informačné položky, ktoré nie sú známe pri schvaľovaní základného prospektu a ktoré sa dajú stanoviť iba v čase jednotlivej emisie“. Článok 22 ods. 5 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že do základného prospektu musia byť zahrnuté: i) označenie informácií, ktoré budú zahrnuté do konečných podmienok, a ii) spôsob uverejnenia konečných podmienok, a ak emitent v čase schvaľovania prospektu nie je schopný určiť spôsob uverejnenia konečných podmienok, informácia o spôsobe informovania verejnosti o spôsobe, ktorý sa použije na uverejnenie konečných podmienok.

16.

Pokiaľ ide o uverejňovanie dodatkov, článok 22 ods. 7 vykonávacieho nariadenia stanovuje: „Ak medzi schválením základného prospektu a konečným uzatvorením ponuky každej emisie cenných papierov podľa základného prospektu alebo, podľa okolností, časom, v ktorom sa začne obchodovanie na regulovanom trhu s takýmito cennými papiermi, nastane situácia ustanovená v článku 16 ods. 1 [smernice o prospekte], emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu uverejní dodatok pred konečným uzatvorením ponuky alebo pred prijatím takýchto cenných papierov na obchodovanie.“

§ 5 Kapitalmarktgesetz (zákon o kapitálových trhoch, ďalej len „KMG“) stanovuje, že ak v prípade predloženia ponuky cenných papierov, ktorá sa musí uverejniť v prospekte, nebol vopred uverejnený prospekt alebo údaje podľa ustanovení § 6, môžu investori, ktorí sú spotrebiteľmi ( 22 ), odstúpiť od prijatia ponuky alebo od zmluvy. § 6 KMG stanovuje, že každý významný nový faktor, vecná chyba alebo nepresnosť týkajúce sa údajov zahrnutých do prospektu, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie cenných papierov a investície, sa uvedie v dodatku k prospektu. Podľa § 10 KMG sa prospekt považuje za uverejnený, keď bol uverejnený okrem iného v elektronickej podobe na internetovej stránke emitenta a prípadne na internetovej stránke finančných sprostredkovateľov umiestňujúcich alebo predávajúcich cenné papiere.

Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálne otázky

20.

Základný prospekt cenného papiera „Dragon FX Garant“ vypracovala spoločnosť Lehman Brothers Treasury Co. BV (ďalej len „Lehman Brothers“), ktorá je emitentom a v relevantnom čase mala registrované sídlo v Amsterdame. Podľa všetkého bol prospekt predložený írskej burze cenných papierov, ktorá ho schválila 9. augusta 2006. ( 23 ) K tomuto základnému prospektu boli vypracované tri dodatky, a to 29. augusta, 6. septembra a 26. septembra 2006. Návrh konečných podmienok bol sprístupnený 19. septembra 2006 a konečná verzia tohto dokumentu bola uverejnená 4. decembra 2006.

21.

Pán Timmel tvrdí, že predmetný prospekt nebol riadne uverejnený ani v mieste burzy, ani v sídle spoločnosti Lehman Brothers či v kancelárii finančného sprostredkovateľa. Tieto dokumenty si však bolo možné istý čas prezrieť na domovskej stránke luxemburskej burzy.

25.

Pán Timmel preto podal na Handelsgericht Wien žalobu, ktorou sa domáha odstúpenia od zmluvy o kúpe cenných papierov a vrátenia ich kúpnej ceny aj s úrokmi. Vnútroštátny súd sa domnieva, že rozhodnutie sporu závisí od toho, či spoločnosť Aviso Zeta AG (ďalej len „Aviso Zeta“ alebo „ponúkajúci“) bola povinná uverejniť informácie stanovené v článku 22 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ktoré sa v zásade musia uverejniť, ale ktoré v čase schvaľovania základného prospektu neboli známe. V dôsledku toho kladie Súdnemu dvoru tieto otázky:

„1.

Má sa článok 22 ods. 2 [vykonávacieho nariadenia] vykladať v tom zmysle, že informácie, ktoré sa v zásade požadujú a ktoré v čase schválenia základného prospektu ešte neboli známe, ale v čase uverejnenia dodatku k prospektu už známe boli, majú byť do tohto dodatku zahrnuté?

2.

Uplatní sa ustanovenie o výnimke uvedené v článku 22 ods. 2 [vykonávacieho nariadenia], podľa ktorého možno vynechať informačné položky v zmysle článku 22 ods. 1 [druhého pododseku] aj vtedy, keď boli tieto (požadované) informácie známe pred dátumom emisie, avšak po uverejnení základného prospektu, v ktorom sa tieto informácie nenachádzali?

b)

keď je za to potrebné zaplatiť poplatok, alebo

c)

keď je bezplatné prezretie častí prospektu obmedzené na dva dokumenty za mesiac, ale na získanie všetkých potrebných informácií v zmysle článku 22 ods. 1 [druhého pododseku] [vykonávacieho nariadenia] je potrebné uložiť minimálne tri dokumenty?

5.

Má sa článok 14 ods. 2 písm. b) [smernice o prospekte] vykladať v tom zmysle, že základný prospekt musí byť k dispozícii v sídle emitenta a v kanceláriách finančných sprostredkovateľov?“

28.

V tejto súvislosti by sa vykonávacie nariadenie malo vykladať s prihliadnutím na všeobecný rámec smernice o prospekte. Vzhľadom na to, že znenie týchto dvoch opatrení je nepresné, je potrebné preskúmať systém predmetných právnych predpisov a ich ciele. Preto pri skúmaní otázok, ktoré položil vnútroštátny súd, budem odkazovať na kontext, v ktorom sa predmetná právna úprava uplatňuje, najmä na účel, ktorému slúži formát základného prospektu.

Dôvody týkajúce sa formátu základného prospektu

29.

32.

Účelom formátu základného prospektu je znížiť záťaž emitenta pri vypracovávaní viacerých prospektov obsahujúcich tie isté všeobecné informácie. Základný prospekt umožňuje, aby sa emitent rozhodol pre vypracovanie jedného dokumentu, ktorý musia schváliť príslušné orgány relevantného členského štátu, obsahujúceho informácie o emitentovi, prípadne o ručiteľovi a predmetných cenných papieroch. Ten istý prospekt možno potom použiť pre ľubovoľný počet tranží cenných papierov emitovaných v rámci programu. Podľa Komisie a belgickej, holandskej a portugalskej vlády zo znenia článku 5 ods. 4 druhého a tretieho pododseku smernice o prospekte vyplýva, že základný prospekt, dodatok k prospektu a konečné podmienky sú v zásade samostatné dokumenty. Z tohto dôvodu sa emitenti môžu rozhodnúť, že konečné podmienky predložia oddelene od základného prospektu, ako je to stanovené v článku 26 ods. 5 vykonávacieho nariadenia. Emitent sa môže rozhodnúť, že v nich poskytne podrobné údaje týkajúce sa cenných papierov potrebných na dokončenie transakcie (ako je cena alebo počet cenných papierov v tranži). Za týchto okolností sa konečné podmienky jednoducho predložia príslušnému orgánu a nepodliehajú povinnosti schválenia.

Prvá a druhá otázka

33.

Svojou prvou a druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa požadované informácie, na ktoré sa v zásade vzťahuje povinnosť uverejnenia (ako to stanovuje článok 22 ods. 1 vykonávacieho nariadenia), ktoré v čase uverejnenia základného prospektu emitentovi ( 35 ) neboli známe, ale v čase uverejnenia dodatku k prospektu už známe boli, musia zahrnúť do tohto (alebo akéhokoľvek ďalšieho) dodatku. Ak bude odpoveď na túto otázku záporná, chce zistiť, či sa ustanovenie o výnimke z povinnosti uverejnenia uplatní aj vtedy, keď boli tieto požadované informácie známe pred dátumom emisie cenných papierov (avšak po uverejnení základného prospektu). Týmito dvomi otázkami sa budem zaoberať spoločne.

37.

Domnievam sa však, že výklad, podľa ktorého takúto povinnosť stanovuje vykonávacie nariadenie, nie je v súlade so systémom právnej úpravy. Článok 22 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje pravidlá týkajúce sa minimálnych informácií, ktoré musia byť zahrnuté do základného prospektu a do konečných podmienok s ním súvisiacich. ( 36 ) Všeobecný rámec, pokiaľ ide o informácie, ktoré musia byť poskytnuté investorom, je stanovený v článku 5 ods. 1 smernice o prospekte. ( 37 ) V tejto súvislosti článok 22 ods. 1 vykonávacieho nariadenia stanovuje osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o informácie, ktoré by mali byť zahrnuté do základného prospektu. Tieto informácie sa líšia v závislosti od typu predmetných cenných papierov.

38.

Článok 22 ods. 2 vykonávacieho nariadenia pripúšťa, že hoci sú niektoré informácie klasifikované ako „požadované“, v zásade nemusia byť emitentovi známe v čase schvaľovania základného prospektu, a navyše niektoré informácie sa dajú určiť iba v čase jednotlivej emisie predmetných cenných papierov ( 38 ). Z tohto dôvodu emitent nie je povinný poskytnúť informácie, ktoré mu nie sú známe a nedajú sa určiť v čase uverejnenia základného prospektu. Toto ustanovenie výslovne nestanovuje, ale viac‑menej to z neho implicitne vyplýva, že ak požadované údaje stanovené v článku 22 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sú emitentovi známe alebo je schopný ich určiť, takéto informácie musia byť uverejnené v základnom prospekte.

39.

Na rozdiel od vnútroštátneho súdu by som článok 22 ods. 2 vykonávacieho nariadenia neopisovala ako ustanovenie o oslobodení od povinnosti predložiť požadované údaje v základnom prospekte stanovenej v článku 22 ods. 1 tohto nariadenia alebo o výnimke z nej, pretože osoba nemôže podliehať povinnosti uverejniť niečo, v súvislosti s čím sa uznalo, že to nevie. Skôr si myslím, že článok 22 ods. 2 potvrdzuje, že takúto povinnosť nemožno uložiť v prípade, keď požadované informácie emitentovi nie sú známe a nemá ich k dispozícii.

43.

Vzniká teda otázka, či sú informácie, ktoré sú známe po uverejnení základného prospektu, tým typom informácií, pri ktorých sa uplatní článok 16 ods. 1 smernice o prospekte. To musí preskúmať vnútroštátny súd, keďže to zahŕňa posúdenie dôkazov týkajúcich sa povahy informácií a ich vplyvu na rozhodnutie investora upísať cenné papiere. V prípade, že sa vnútroštátny súd domnieva, že chýbajúce informácie nemajú vplyv na rozhodnutie investovať, ale sú relevantné na dokončenie predmetnej transakcie, neexistuje žiadna povinnosť poskytnúť ich v dodatku. Vhodným dokumentom na tento účel by boli skôr konečné podmienky.

44.

V rámci ponukového programu, akým je ponukový program vo veci samej, by do konečných podmienok mohli byť riadne zahrnuté informácie nevyhnutné na dokončenie konkrétnej transakcie, ako je cena konečnej ponuky a/alebo množstvo predmetných cenných papierov. To, či v prejednávanej veci ide o tento prípad, je záležitosťou vnútroštátneho súdu.

45.

Pokiaľ ide o systém spornej právnej úpravy, základný prospekt a jeho dodatky sú rôzne dokumenty s rôznymi funkciami. To nevyhnutne neznamená, že pravidlá, ktoré určujú obsah a formát základného prospektu, sa uplatňujú aj na dodatok.

49.

Po druhé je potrebné rozlišovať medzi typom informácií obsiahnutých v dodatku a typom informácií obsiahnutých v konečných podmienkach. Z tohto dôvodu článok 8 ods. 1 písm. a) smernice o prospekte stanovuje, že keď do prospektu nemožno zahrnúť údaje o cene konečnej ponuky a množstve cenných papierov, ktoré sa verejne ponúkajú, poskytnú sa kritériá a/alebo podmienky, v súlade s ktorými sa vyššie uvedené prvky určia.

50.

Domnievam sa, že v prejednávanej veci normotvorca rozlišuje medzi údajmi potrebnými na dokončenie konkrétnej transakcie (ako je konečná cena predmetných cenných papierov) na jednej strane a všeobecnými informáciami (ako je možná maximálna cena alebo spôsob jej určenia) na strane druhej. Všeobecné informácie umožňujú investorom vykonať informované posúdenie všetkých rizík ešte predtým, ako sa rozhodnú upísať, a teda im umožňujú prijímať investičné rozhodnutia s poznaním všetkých skutočností. ( 43 )

51.

Ak konkrétne informácie nemožno zahrnúť do základného prospektu, pretože v čase uverejnenia tohto dokumentu nie sú známe, avšak po jeho uverejnení už známe sú, a zároveň majú vplyv na hodnotenie cenných papierov, uplatní sa článok 16 ods. 1 smernice o prospekte a dodatok musí byť uverejnený. Informácie o konečnej cene ponuky však majú inú povahu. Sú relevantné skôr pri uzatváraní konkrétnej transakcie než pri hodnotení cenných papierov, a teda pri rozhodovaní o upisovaní a investovaní.

55.

V prípadoch, keď bol základný prospekt uverejnený, i) možno z dodatku vynechať požadované informácie, ak bol takýto dodatok uverejnený, aj keď tieto informácie boli známe ešte pred dátumom emisie predmetných cenných papierov? Alebo ii) možno z takéhoto dodatku vynechať iba informácie, ktoré boli známe v deň emisie cenných papierov?

56.

Odpoveď na tieto dve otázky je v prvom prípade áno a v druhom nie.

57.

Dátum emisie cenných papierov nie je relevantný pri posudzovaní, či by určité informácie mali byť zahrnuté do dodatku alebo do konečných podmienok. Dôležité je, či sú informácie, ktoré sú známe, tým typom informácií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 16 ods. 1 smernice o prospekte, čo vedie k povinnosti uverejniť dodatok. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby to posúdil.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či možno hovoriť o riadnom uverejnení, keď bol uverejnený len základný prospekt bez informácií požadovaných podľa článku 22 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, najmä podľa schémy v prílohe V (pri cenných papieroch s jednotkovou denomináciou menej ako 50000 eur), po ktorom nenasledovalo uverejnenie konečných podmienok (ktoré pravdepodobne obsahujú tieto informácie).

61.

Vnútroštátny súd vysvetľuje, že v konaní vo veci samej pán Timmel tvrdí, že základný prospekt nebol riadne uverejnený ani v mieste burzy, ani v sídle spoločnosti Lehman Brothers či v kancelárii finančného sprostredkovateľa. Predmetné dokumenty si bolo možné istý čas prezrieť na domovskej stránke luxemburskej burzy. V základnom prospekte, ktorý je pripojený k pripomienkam pána Timmela, sa uvádza, že tento dokument bol predložený na schválenie príslušným orgánom v Írsku ( 45 ). Vnútroštátny súd však nevykonal žiadne skutkové zistenia týkajúce sa obsahu tohto základného prospektu, alebo pokiaľ ide o to, ktorý členský štát sa mal považovať za domovský štát na účely smernice o prospekte, alebo či boli splnené postupy stanovené v predmetných právnych predpisoch týkajúce sa schvaľovania tohto dokumentu, všetkých dodatkov a konečných podmienok.

62.

Predpokladom, na ktorom je založená otázka vnútroštátneho súdu, je, že informácie uvedené v prílohe V k vykonávaciemu nariadeniu boli začlenené do konečných podmienok a nie do základného prospektu. Na to, aby bolo možné určiť, či začlenenie týchto informácií do konečných podmienok a nie do prospektu bolo v súlade s právom, by mal vnútroštátny súd po prvé zistiť, či táto informácia bola známa v čase uverejnenia základného prospektu. Po druhé by mal vnútroštátny súd zistiť, či základný prospekt naznačoval, že takéto informácie budú neskôr uvedené v konečných podmienkach v súlade s článkom 22 ods. 5 vykonávacieho nariadenia. Po tretie by mal overiť, či základný prospekt spĺňa požiadavky stanovené v článku 13 ods. 1 smernice, pretože bol uverejnený po schválení príslušnými orgánmi.

66.

Preto možno hovoriť o riadnom uverejnení, keď bol základný prospekt uverejnený bez informácií požadovaných podľa článku 22 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, najmä podľa schémy v prílohe V k tomuto nariadeniu, pokiaľ nie sú známe v čase schvaľovania predmetného základného prospektu a dajú sa určiť iba v čase jednotlivej emisie, a za predpokladu, že požiadavky stanovené v článku 22 ods. 5 vykonávacieho nariadenia sú splnené a konečné podmienky sa poskytnú investorom a predložia sa príslušným orgánom pri každej verejnej ponuke čo najskôr, pokiaľ možno ešte pred jej začiatkom, ako to stanovuje článok 5 ods. 4 smernice o prospekte.

Štvrtá otázka

67.

Vnútroštátny súd sa svojou štvrtou otázkou pýta, či možno povedať, že základný prospekt je „ľahko prístupný“ potenciálnym investorom pri otvorení internetovej stránky v prípade, že emitent podmieňuje tento prístup splnením určitých podmienok, ako je napríklad i) registrácia, ii) akceptovanie právneho upozornenia na používanie a uvedenie e‑mailovej adresy na účel tejto registrácie, iii) uhradenie poplatku alebo iv) obmedzenie bezplatného prístupu k požadovaným informáciám v zmysle článku 22 ods. 1 vykonávacieho nariadenia na dva dokumenty za mesiac.

68.

Okrem toho uloženie povinnosti akceptovať právne upozornenie vytvára nerovnosť zbraní, čo je v rozpore s cieľom smernice o prospekte, ktorým je ochrana investorov, pretože emitent (strana, ktorá má k dispozícii informácie) v skutočnosti môže investorovi uložiť povinnosť akceptovať právne upozornenie, ale investor nemôže získať prístup k požadovaným informáciám týkajúcim sa jeho prípadných investícií bez toho, aby toto právne upozornenie akceptoval. Takáto podmienka by pravdepodobne odrádzala potenciálnych investorov a/alebo (prinajmenšom potenciálne) obmedzovala právnu ochranu, ktorú by inak požívali.

72.

Podľa smernice o prospekte sa musia kópie prospektu v tlačenej podobe sprístupniť bezplatne. ( 48 ) Z tohto dôvodu by spoplatnenie elektronického prístupu k dokumentom nebolo v súlade s týmto ustanovením. Je zrejmé, že uloženie povinnosti investorom uhradiť poplatok za prístup k internetovým stránkam im bráni v takomto prístupe, a preto je v rozpore s článkom 29 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

73.

Napokon, keď je bezplatný prístup obmedzený na dva dokumenty za mesiac, ale na získanie potrebných informácií potrebuje investor viac ako dva dokumenty, takáto požiadavka je zjavne v rozpore s povinnosťou stanovenou v článku 5 ods. 1 smernice o prospekte sprístupniť investorovi v ľahko analyzovateľnej a zrozumiteľnej forme informácie, ktoré mu umožnia vykonať informované posúdenie.

74.

77.

Podľa ustálenej judikatúry v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu Spoločenstva sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou. ( 51 ) Potreba jednotného uplatňovania a výkladu právnej úpravy Únie teda vylučuje, aby bola táto právna úprava posudzovaná izolovane v jednej zo svojich verzií, ale naopak, vyžaduje, aby bola vykladaná podľa skutočnej vôle normotvorcu účelu, ktorý sleduje, a to s prihliadnutím na všetky jazykové verzie. ( 52 )

78.

Žalobca, holandská a portugalská vláda a Komisia sa domnievajú, že článok 14 ods. 2 písm. b) smernice o prospekte by sa mal vykladať v tom zmysle, že prospekt by mal byť dostupný v sídle emitenta a zároveň v kanceláriách finančných sprostredkovateľov. Belgická vláda zastáva opačný názor. Domnieva sa, že podľa článku 14 ods. 2 písm. b) smernice o prospekte majú emitenti možnosť voľby a že základný prospekt môže byť sprístupnený buď v sídle emitenta, alebo v kanceláriách finančných sprostredkovateľov.

79.

Súhlasím s prvým názorom. Vzhľadom na to, že existuje rozdiel v jednotlivých jazykových verziách smernice, ktoré sú všetky rovnako autentické, je potrebné stanoviť jednotný výklad, ktorý je v súlade s cieľmi a so systémom článku 14 ods. 2 písm. b) smernice o prospekte.

83.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že na zabezpečenie súladu s cieľmi a so systémom právnych predpisov by sa tlačené kópie prospektu mali sprístupniť v sídle emitenta a zároveň v kanceláriách finančných sprostredkovateľov.

84.

Preto zastávam názor, že článok 14 ods. 2 písm. b) smernice o prospekte by sa mal vykladať v tom zmysle, že základný prospekt musí byť sprístupnený v sídle emitenta a v kanceláriách finančných sprostredkovateľov.

Návrh

85.

táto výnimka z povinnosti poskytnúť (požadované) informačné položky stanovené v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 809/2004 sa uplatní aj vtedy, keď boli (požadované) informácie známe pred dátumom emisie predmetných cenných papierov (ale po uverejnení základného prospektu).

2.

O riadnom uverejnení možno hovoriť, keď bol základný prospekt uverejnený bez (požadovaných) informácií stanovených v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 809/2004, najmä podľa schémy v prílohe V k tomuto nariadeniu, pokiaľ tieto informácie nie sú známe v čase schvaľovania základného prospektu a dajú sa určiť iba v čase jednotlivej emisie, a za predpokladu, že požiadavky stanovené v článku 22 ods. 5 uvedeného nariadenia sú splnené a konečné podmienky sa poskytnú investorom a predložia sa príslušným orgánom pri každej vykonanej verejnej ponuke, ako to stanovuje článok 5 ods. 4 smernice 2003/71.

3.

Je v rozpore s článkom 29 nariadenia č. 809/2004 podmieniť prístup k prospektu alebo základnému prospektu prostredníctvom internetovej stránky podmienkami, ako sú i) registrácia, ktorá vyžaduje akceptovanie právneho upozornenia na používanie a uvedenie e‑mailovej adresy, ii) uhradenie poplatku alebo iii) obmedzenie bezplatného prístupu k požadovaným informáciám stanoveným v článku 22 ods. 1 nariadenia č. 809/2004 na dva dokumenty za mesiac.

4.

( 4 ) Článok 5 smernice o prospekte, citovaný v bode 7 týchto návrhov.

( 5 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva smernica 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o informácie obsiahnuté v prospekte, ako aj ich formát, uvádzanie odkazov a uverejnenie týchto prospektov a šírenie reklamy ( Ú. v. EÚ L 149, s. 1 ; Mim. vyd. 06/007, s. 307) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Toto nariadenie bolo viackrát zmenené a doplnené, vrátane zmien a doplnení uskutočnených delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 486/2012 z 30. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 809/2004, pokiaľ ide o formát a obsah prospektu, základného prospektu, súhrnu a konečných podmienok a pokiaľ ide o požiadavky na zverejňovanie ( Ú. v. EÚ L 150, s. 1 ); pozri bod 27 týchto návrhov.

( 6 ) Pozri článok 22 vykonávacieho nariadenia, citovaný v bode 15 týchto návrhov.

( 7 ) Pozri napríklad články 5 a 8.

( 8 ) Článok 13.

( 9 ) Článok 14.

( 16 ) Článok 2 ods. 1 písm. k).

( 17 ) Článok 2 ods. 1 písm. r). Priznám sa, že prinajmenšom v anglickom jazyku mám určité ťažkosti s pochopením presného významu formulácie „v prípade, že obsahuje dodatok“, ktorú táto definícia obsahuje.

( 18 ) Článok 8 ods. 2 stanovuje, že príslušný orgán môže povoliť vynechanie určitých údajov z prospektu.

( 19 ) Pozri vykonávacie nariadenie, citované v bodoch 13 až 18 týchto návrhov.

( 20 ) Alternatívne spôsoby sprístupnenia prospektu zahŕňajú: i) inzerovanie v novinách značne rozšírených v členských štátoch, v ktorých sa verejná ponuka realizuje, a ii) uverejnenie v elektronickej podobe na internetovej stránke emitenta, prípadne na stránke finančných sprostredkovateľov umiestňujúcich alebo predávajúcich predmetné cenné papiere či na internetovej stránke príslušného orgánu domovského členského štátu.

( 21 ) Pozri odôvodnenie 1 vykonávacieho nariadenia.

( 28 ) Pozri napríklad s. 14 zmeneného a doplneného návrhu Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34 [KOM(2002) 460 v konečnom znení] a sprievodnú tlačovú správu IP/01/1209 z 9. augusta 2002.

( 29 ) „Poukážky“ sú finančný nástroj alebo druh dlhového cenného papiera; držiteľ je oprávnený, aby mu bola vyplatená istina (v deň splatnosti) a úrok spoločne s ostatnými zmluvnými právami podľa podmienok emitenta. Zvyčajne sú emitované v rámci plánu priebežne alebo opakovane počas stanoveného obdobia; okrem toho pozri definíciu pojmu „ponukový program“ stanovenú v článku 2 písm. k) smernice, už citovanú v bode 5 týchto návrhov.

( 30 ) „Tranža“ predstavuje určité množstvo určitého typu cenných papierov emitovaných v rámci ponukového programu.

( 31 ) Pôvodné znenie návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie [KOM(2001) 280], odporúčalo jeden formát prospektu, a preto neobsahovalo takéto ustanovenie. Možnosť zvoliť si formát prospektu bola vložená do zmeneného a doplneného návrhu [KOM(2002) 460] v nadväznosti na stanovisko Európskeho parlamentu prijaté v prvom čítaní 14. marca 2002. Pozri Ú. v. EÚ C 47 E, 2003, s. 525 , a okrem toho pozri tlačovú správu IP/02/1209 z 9. augusta 2002.

( 32 ) Pozri odôvodnenie 24 smernice o prospekte, už citované v bode 4 týchto návrhov.

( 33 ) Pozri článok 5 ods. 3 smernice o prospekte, už citovaný v bode 7 týchto návrhov.

( 40 ) Pozri odôvodnenie 21 vykonávacieho nariadenia.

( 41 ) Článok 22 ods. 5 bod 1 vykonávacieho nariadenia.

( 42 ) Pozri článok 13 ods. 1 a článok 16 ods. 1 smernice o prospekte.

( 43 ) Pozri odôvodnenie 19 smernice o prospekte.

( 44 ) Pozri odôvodnenie 10 smernice o prospekte.

( 45 ) Registrované sídlo spoločnosti Lehman Brothers sa v relevantnom čase nachádzalo v Holandsku.

( 52 ) Pozri rozsudok z 3. júna 2010, Internetportal und Marketing ( C-569/08, Zb. s. I-4871 , bod 35 a citovanú judikatúru).

( ) Pozri odôvodnenia 10 a 14 smernice o prospekte.