C-441/12
ECLI:EU:C:2014:2026
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CC0441
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62012CC0441
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 19. júna 2014 ( 1 )
Vec C‑441/12
Almer Beheer BV
a
Daedalus Holding BV
proti
Van den Dungen Vastgoed BV
a
Oosterhout II BVBA
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko)]
„Právo obchodných spoločností — Smernica 2003/71/ES — Povinnosť zverejniť prospekt pri verejnej ponuke cenných papierov — Rozsah pôsobnosti — Súdom nariadená nútená dražba a prevod cenných papierov — Celková protihodnota ponuky“
1.
Podľa smernice o prospekte ( 2 ) členské štáty nedovolia, aby sa v rámci ich územia vykonala verejná ponuka cenných papierov bez predchádzajúceho zverejnenia prospektu.
2.
Ako sa uvádza v úvode tejto smernice, jej účel je v podstate dvojaký: zabezpečenie efektívnosti na jednotnom trhu s cennými papiermi a ochrana investorov.
3.
Pojem verejnej ponuky cenných papierov je definovaný široko, ale existuje množstvo výnimiek týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti samotnej smernice o prospekte a rozsahu povinnosti zverejniť prospekt. Výnimky sa uplatnia najmä vtedy, keď je celková protihodnota ponuky pod určitým prahom.
4.
Vyjadrené schematicky (keďže podrobný opis skutkových okolností by bol zložitejší), konanie vo veci samej sa týka situácie, v ktorej spoločnosť A, ktorá dlhuje spoločnosti B, vlastní akcie spoločnosti C. Tieto akcie boli na žiadosť spoločnosti B odobraté a súd nariadil ich predaj na dražbe s tým, že ju vykoná súdny vykonávateľ a jej účelom bude zaplatenie časti dlhu. Suma, ktorá sa má získať, je v súdnom rozhodnutí limitovaná konkrétnou sumou, ktorá sa navýši o sumu potrebnú na úhradu nákladov za konanie, odobratie a predaj.
5.
Za týchto okolností sa Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska, ďalej len „Hoge Raad“) pýta, po prvé, či je definícia verejnej ponuky cenných papierov v smernici o prospekte dostatočne široká na to, aby zahŕňala nútený predaj, ktorý je predmetom tohto konania, a po druhé, ako sa stanoví celková protihodnota ponuky.
6.
Z dôvodov, ktoré vysvetlím, považujem za vhodné najprv posúdiť druhú otázku, na základe čoho dospejem k záveru, že (s najväčšou pravdepodobnosťou) predaj, ktorý je predmetom konania vo veci samej, je v každom prípade výslovne vylúčený z rozsahu pôsobnosti smernice o prospekte z dôvodu jeho obmedzenej hodnoty, takže prvú otázku nie je potrebné zodpovedať. Aj keby to tak nebolo, domnievam sa, že vzhľadom na okolnosti takéhoto predaja by sa nemalo vyžadovať zverejnenie prospektu podľa uvedenej smernice.
Právne predpisy
Právo Únie
7.
Článok 1 smernice o prospekte má názov „Účel a rozsah pôsobnosti“.
8.
Podľa článku 1 ods. 1 je účelom „zosúladiť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu“. Základný účel a základné ciele sú vyjadrené v úvode tak, že harmonizáciou sa má v podstate zabezpečiť, na jednej strane, efektívny jednotný trh s cennými papiermi, na ktorom môžu emitenti a ponúkajúci voľne pôsobiť na základe „jednorázového povolenia“ (t. j. prospektu, ktorý vyžaduje a upravuje smernica) ( 3 ) a, na druhej strane, primeraná ochrana investorov, najmä poskytovaním všetkých príslušných informácií. ( 4 )
9.
Článok 1 ods. 2, týkajúci sa rozsahu pôsobnosti, uvádza zoznam desiatich situácií, na ktoré sa smernica o prospekte nevzťahuje. Vo všetkých prípadoch okrem jedného sú tieto situácie definované s odkazom na druh dotknutého cenného papiera. Výnimkou je článok 1 ods. 2 písm. h), ktorý definuje situáciu s odkazom na „celkovú protihodnotu ponuky“, vypočítanú za obdobie 12 mesiacov. Pôvodne sa smernica neuplatňovala v prípade, že táto celková protihodnota bola menej ako 2500000 EUR. Tento prah sa zvýšil na 5000000 EUR smernicou 2010/73/EÚ ( 5 ), ktorá nadobudla účinnosť 31. decembra 2010 a členské štáty ju mali prebrať do 1. júla 2012.
10.
Článok 2 ods. 1 definuje na účely smernice o prospekte niekoľko pojmov. Konkrétne:
—
„cenné papiere“ znamenajú „tie druhy cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu okrem platobných nástrojov, ako napr. … akcie spoločností a iné cenné papiere rovnocenné s akciami spoločností, osobných spoločností a iných subjektov a vkladové potvrdenky týkajúce sa akcií …“ [článok 2 ods. 1 písm. a) odkazuje na (teraz) článok 4 ods. 1 bod 18 smernice Rady 2004/39/ES ( 6 )],
—
„verejná ponuka cenných papierov“ znamená „oznámenie osobám v akejkoľvek forme a akýmikoľvek prostriedkami, predkladajúce dostatočné informácie o podmienkach ponuky a ponúkaných cenných papieroch, aby sa investori mohli rozhodnúť kúpiť alebo upísať tieto cenné papiere. Táto definícia sa tiež uplatňuje na umiestnenie cenných papierov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov“ [článok 2 ods. 1 písm. d)],
—
„emitent“ znamená „právnickú osobu, ktorá vydáva alebo navrhuje vydanie cenných papierov“ [článok 2 ods. 1 písm. h)] a
—
„osoba uskutočňujúca ponuku“ alebo „ponúkajúci“ znamená „právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá verejne ponúka cenné papiere“ [článok 2 ods. 1 písm. i)].
11.
Povinnosť zverejňovať prospekt je stanovená v článku 3 smernice o prospekte, podľa ktorého:
„1. Členské štáty nedovolia, aby sa v rámci ich územia vykonala verejná ponuka cenných papierov bez predchádzajúceho zverejnenia prospektu.
2. Povinnosť zverejniť prospekt sa nevzťahuje na nasledujúce druhy ponuky:
(a)
ponuka cenných papierov adresovaná výlučne kvalifikovaným investorom; a/alebo
(b)
ponuka cenných papierov adresovaná menej ako 100 fyzickým alebo právnickým osobám na členský štát, okrem kvalifikovaných investorov; a/alebo
(c)
ponuka cenných papierov adresovaná investorom, ktorí získavajú cenné papiere v celkovej protihodnote najmenej 50000 EUR na investora, na každú osobitnú ponuku; a/alebo
(d)
ponuka cenných papierov, ktorých menovitá hodnota na jednotku dosahuje najmenej 50000 EUR; a/alebo
(e)
ponuka cenných papierov s celkovou protihodnotou nižšou ako 100000 EUR, pričom tento limit sa vypočíta za obdobie 12 mesiacov.
Každý neskorší spätný odpredaj cenných papierov, ktoré boli predtým predmetom jednej alebo viacerých druhov ponuky uvedenej v tomto odseku, sa však považuje za samostatnú ponuku a definícia stanovená v článku 2 odseku 1 písmene d) sa uplatňuje na účel rozhodnutia o tom, či je tento spätný odpredaj verejnou ponukou cenných papierov. Umiestnenie cenných papierov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov podlieha zverejneniu prospektu, ak konečné umiestnenie nespĺňa žiadne z podmienok písmen a) až e).
3. Členské štáty zabezpečia, aby každé prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci ich územia podliehalo zverejneniu prospektu.“
12.
Podľa článku 4 smernice o prospekte, verejné ponuky ďalších trinástich druhov cenných papierov sú oslobodené od povinnosti zverejniť prospekt.
13.
Článok 5 smernice o prospekte stanovuje:
„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 odsek 2[ ( 7 ) ], prospekt musí obsahovať všetky údaje, ktoré sú podľa konkrétnej povahy emitenta a cenných papierov verejne ponúkaných alebo prijímaných na obchodovanie na regulovanom trhu potrebné na to, aby sa investorom umožnilo vytvoriť fundované hodnotenie aktív a pasív, finančnej situácie, ziskov a strát a vyhliadky emitenta a akýchkoľvek ručiteľoch a o právach, ktoré sú s týmito cennými papiermi spojené. Tieto údaje sa podajú v ľahko analyzovateľnej a zrozumiteľnej forme.
2. Prospekt musí obsahovať údaje o emitentovi a o cenných papieroch, ktoré sa majú verejne ponúkať alebo prijať na obchodovanie na regulovanom trhu. Musí tiež obsahovať súhrn. Súhrn v stručnosti a vo všeobecne zrozumiteľnom jazyku podá základnú charakteristiku emitenta a rizík s nim spojených, akéhokoľvek ručiteľa a cenných papierov, v jazyku, v ktorom bol prospekt pôvodne vypracovaný. …“
14.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice o prospekte, „členské štáty zabezpečia, aby sa zodpovednosť za údaje uvedené v prospekte spájala prinajmenšom s emitentom alebo jeho správnymi, riadiacimi alebo dozornými orgánmi, ponúkajúcim alebo osobou žiadajúcou o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo ručiteľom, podľa daného prípadu …“. Podľa článku 6 ods. 2 členské štáty „zabezpečia, aby sa ich zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o zodpovednosti za škodu vzťahovali na osoby zodpovedné za údaje uvádzané v prospekte.“
15.
Podľa článku 9 ods. 1 smernice o prospekte, prospekt pre verejné ponuky je platný 12 mesiacov po jeho zverejnení, ak je prospekt dopĺňaný prostredníctvom akýchkoľvek dodatkov vyžiadaných v zmysle článku 16 ( 8 ).
16.
Článok 13 ods. 1 smernice o prospekte stanovuje: „Prospekt sa nezverejní pred jeho schválením príslušným orgánom domovského členského štátu.“ Toto schválenie sa oznámi emitentovi alebo ponúkajúcemu buď do 10 alebo 20 dní od predloženia návrhu prospektu alebo úplného poskytnutia potrebných dokumentov alebo doplňujúcich údajov, a to podľa toho, čo nastane neskôr (článok 13 ods. 2, 3 a 4).
17.
Článok 25 ods. 1 smernice o prospekte stanovuje, že bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov uložiť trestnoprávne sankcie, a bez toho, aby bol dotknutý ich režim zodpovednosti za škodu, členské štáty zabezpečia, aby „sa mohli prijímať vhodné správne opatrenia, alebo sa mohli ukladať správne sankcie voči zodpovedným osobám, ak neboli dodržané ustanovenia prijaté pri vykonávaní tejto smernice.“
18.
Nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 ( 9 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) obsahuje podrobnejšie pravidlá.
19.
Článok 22 ods. 1 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia vyžaduje, aby základný prospekt obsahoval informačné položky požadované v rôznych prílohách tohto nariadenia v závislosti od druhu príslušného emitenta a cenných papierov. Tieto informácie zahŕňajú úplný prehľad o postavení emitenta, okrem iného vrátane jeho právnej formy, investícií, hlavných aktivít, hlavných trhov, organizačnej štruktúry, finančného stavu, kapitálových zdrojov, prognóz zisku a vedenia (pozri prílohu I vykonávacieho nariadenia).
Holandské právo
20.
Smernicu o prospekte do holandského práva prebral Wet op het financieel toezicht (zákon o finančnom dohľade, ďalej len „Wft“), ktorého § 5 ods. 2 zakazuje verejné predkladanie ponuky cenných papierov v Holandsku okrem prípadu, ak pre ponuku existuje prospekt schválený dozorným úradom členského štátu.
21.
Podľa § 53 ods. 2 Vrijstellingsregeling Wft (nariadenie s výnimkami Wft), na ponuky s celkovou hodnotou nižšou ako 2500000 EUR za obdobie 12 mesiacov neplatí povinnosť zverejniť prospekt. Tento prah, ktorý bol stanovený pri prvom prebratí smernice, nebol po nadobudnutí účinnosti smernice 2010/73 zvýšený na 5000000 EUR.
Skutkový stav, konanie, prejudiciálne otázky a podania
22.
Van den Dungen Vastgoed BV a Oosterhout II BVBA (ďalej len „Van den Dungen a Oosterhout“) uzatvorili zmluvu s Almer Beheer BV a Daedalus Holding BV (ďalej len „Almer a Daedalus“), podľa ktorej najmä: mala byť založená spoločnosť Global Hail Group BV (ďalej len „Global Hail“); všetky jej akcie by vlastnila Stichting Administratiekantoor Global Hail (ďalej len „STAK“), ktorej všetci riaditelia by boli zástupcami zmluvných strán; a Van den Dungen a Oosterhout by previedli určité akcie v iných spoločnostiach na Global Hail za cenu, ktorú mali zaplatiť Almer a Daedalus.
23.
Medzi stranami vznikli rôzne spory a súdne konania. 30. októbra 2009 Van den Dungen a Oosterhout obdržali rozhodnutie Rechtbank Breda (okresný súd, Breda), ktorým boli Almer a Daedalus zaviazaní zaplatiť 500000 EUR ako zálohu na kúpnu cenu za akcie vydané Global Hail. S cieľom zabezpečiť platby nechali Van den Dungen a Oosterhout odobrať certifikáty, ktoré vydal pre Almer a Daedalus STAK a ktoré zastupujú akcie.
24.
27. decembra 2010 Rechtbank Breda nariadil predaj a prevod týchto certifikátov, ktoré zastupujú akcie, do šiestich mesiacov súdnym vykonávateľom (deurwaarder), ktorého ustanovia Van den Dungen a Oosterhout. Podľa tohto rozhodnutia malo ísť o predaj formou verejnej dražby, ktorá bola oznámená v dvoch celoštátnych denníkoch; akcie sa mali previesť za najvyššiu ponuku; ponúknuť sa mali všetky akcie, ale predať sa ich malo len toľko, kým sa nedosiahne výťažok 500000 EUR plus náklady za konanie, odobratie a výkon exekúcie; povinnosť zverejnenia prospektu sa neuplatnila.
25.
Almer a Daedalus podali odvolanie na Gerechtshof ’s‑Hertogenbosch (regionálny odvolací súd, ’s‑Hertogenbosch), ktorý 5. apríla 2011 potvrdil rozhodnutie Rechtbank Breda. Rozhodol najmä, že povinnosť zverejniť prospekt neplatí na ponuky akcií, ktorých hodnota zrejme neprevýši 2500000 EUR.
26.
Almer a Daedalus sa odvolali na Hoge Raad, ktorý vzhľadom na to, že výsledok odvolania závisí od výkladu článku 1 ods. 2 písm. h) a článku 3 ods. 1 smernice o prospekte, požiadal o zodpovedanie nasledovných prejudiciálnych otázok:
„1.
Má sa článok 3 ods. 1 smernice 2003/71/ES vykladať v tom zmysle, že povinnosť zverejniť prospekt, ktorá je stanovená v tejto smernici, sa v zásade (t. j. bez ohľadu na oslobodenia a výnimky v určitých prípadoch, ktoré sú stanovené v tejto smernici) uplatňuje aj na nútené dražby cenných papierov?
2.
a)
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má sa pojem ‚celková protihodnota ponuky‘ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. h) smernice 2003/71 v tomto prípade vykladať v tom zmysle, že pri nútených dražbách cenných papierov treba vychádzať z výnosu, ktorý možno rozumne očakávať s prihliadnutím na osobitný charakter nútenej dražby, hoci je výnos, ktorý možno rozumne očakávať, výrazne pod hodnotou v hospodárskom styku?
b)
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, ale zápornej odpovede na druhú otázku písm. a): Akým spôsobom sa má v tomto prípade vykladať, najmä pri nútených dražbách cenných papierov, pojem ‚celková protihodnota ponuky‘ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. h) smernice 2003/71?“
27.
Česká, nemecká, holandská, poľská a portugalská vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky. Nemecká a portugalská vláda, ako aj Komisia predložili na pojednávaní ústne pripomienky. Žiadny účastník konania vo veci samej nepredložil k prejudiciálnym otázkam pripomienky.
28.
Vo svojich pripomienkach, sa holandská vláda vyjadrila len k druhej otázke a Komisia sa domnieva, že odpoveď na prvú otázku je zbytočná, ak sa najprv zodpovie druhá otázka; obaja sa domnievajú, že v konaní vo veci samej je celková protihodnota ponuky pod prahom, od ktorého sa uplatňuje smernica o prospekte.
29.
Naproti tomu nemecká, poľská a portugalská vláda sa vyjadrili len k prvej otázke, ktorej sa prioritne venovala aj česká vláda s tým, že táto sa k druhej otázke vyjadrila len stručne.
30.
Pokiaľ ide o prvú otázku, česká vláda a Komisia sa domnievajú, že nútená dražba akcií, ktorá je predmetom tohto konania, spadá pod pojem verejnej ponuky cenných papierov v zmysle smernice o prospekte, zatiaľ čo nemecká a poľská vláda majú opačný názor; portugalská vláda sa domnieva, že v prípade takéhoto predaja by bola povinnosť zverejniť prospekt v rozpore s právom veriteľa na včasnú a účinnú nápravu, keďže zverejnenie by predstavovalo neprijateľné zdržanie.
Posúdenie
31.
Nikto nenaznačil, že by akcie, ktoré sú predmetom konania vo veci samej boli niečím iným, ako cennými papiermi podľa smernice o prospekte ( 10 ), a neexistuje ani najmenší dôvod na to, aby bola v tejto otázke nejaká pochybnosť.
32.
Otázne je, či konkrétny spôsob, akým sa majú tieto akcie predať, je ponukou, ktorá predpokladá zverejnenie prospektu v zmysle uvedenej smernice.
33.
Bez ohľadu na to, či takýto predaj je alebo nie je takouto ponukou, smernica o prospekte sa na neho neuplatní, ak celková protihodnota je nižšia ako prah stanovený v článku 1 ods. 2 písm. h) tejto smernice.
34.
Preto sa mi zdá vhodnejšie najprv preskúmať, či predaj spadá pod toto jasné a výslovné vylúčenie z rozsahu pôsobnosti smernice, a až potom posúdiť, či spadá pod pojem verejnej ponuky cenných papierov, ktorý predpokladá zverejnenie prospektu, ktoré je široko, nie však presne, definované a vzťahuje sa na neho veľké množstvo výnimiek.
35.
Preto sa budem venovať otázkam Hoge Raad v uvedenom poradí, pričom začnem druhou otázkou.
Druhá otázka
36.
Druhou otázkou sa Hoge Raad v zásade pýta, ako sa má stanoviť „celková protihodnota ponuky“ pri posudzovaní, či sa vzhľadom na prah stanovený v článku 1 ods. 2 písm. h) smernice o prospekte táto smernica vzťahuje na konkrétny predaj akcií. Než sa budem venovať tejto otázke, považujem za vhodné preskúmať výšku príslušného prahu, osobitne s prihliadnutím na okolnosti predaja, ktorý je predmetom konania vo veci samej.
37.
Keď 27. decembra 2010 vydal Rechtbank Breda rozhodnutie, ktoré sa v uvedenom konaní napáda, prah bol stanovený na 2500000 EUR tak v smernici o prospekte, ako aj v holandskom právnom poriadku. O štyri dni neskôr nadobudla účinnosť smernica 2010/73, ktorá zvýšila prah uvedený v smernici o prospekte na 5000000 EUR, čo je zmena, ktorej účinnosť mali členské štáty zabezpečiť do 1. júla 2012. ( 11 ) Je zrejmé, že aj keď väčšina zmien zavedených smernicou 2010/73 bola do holandského práva prebratá, ( 12 ) zvýšenie tohto prahu sa neprebralo. Existuje preto rozdiel medzi smernicou o prospekte a holandskou právnou úpravou, ktorý môže pretrvať až do času, kedy sa konečne zrealizuje predaj, ktorý je predmetom konania vo veci samej.
38.
Holandská vláda a Komisia tento rozdiel spomenuli, ale žiadna z nich z toho nevyvodila žiadne dôsledky. Aj keď to z písomných pripomienok Komisie celkom jasne nevyplýva, Komisia sa zrejme domnieva, že členský štát je oprávnený uplatňovať požiadavky vnútroštátneho práva, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami podľa smernice o prospekte, ak je ponuka pod aktuálnym prahom 5000000 EUR podľa článku 1 ods. 2 písm. h), ale nie je oprávnený vyžadovať zverejnenie prospektu, ak je ponuka pod prahom 100000 EUR podľa článku 3 ods. 2 písm. e).
39.
Ak je názor Komisie naozaj takýto, podľa mňa je chybný. Smernica o prospekte je harmonizačné opatrenie, ktorého jedným zo základných cieľov je poskytnúť „jednorázové povolenie“, ktoré umožňuje emitentom získať kapitál vo všetkých členských štátoch. Tento cieľ by bol bezvýznamný, ak by bol prah pre uplatnenie požiadaviek smernice o prospekte, z ktorých najpodstatnejšia, na ktorej sú založené všetky ostatné, je povinnosť zverejniť prospektv jednotlivých členských štátoch rôzny.
40.
Pokiaľ ide o prah 100000 EUR uvedený v článku 3 ods. 2 písm. e) smernice o prospekte, priznávam, že jeho existencia ma mätie. Pri ponuke cenných papierov s „celkovou protihodnotou v Únii nižšou ako 100000 EUR, čo sa vypočíta za obdobie 12 mesiacov“ nie je potrebné uvádzať, že „povinnosť zverejniť prospekt sa nevzťahuje“, keďže takéto situácie sú už z pôsobnosti smernice ako takej vylúčené z dôvodu oveľa vyššieho prahu stanoveného v článku 1 ods. 2 písm. h). Navyše je neobvyklé, aby ustanovenie smernice upravovalo druh transakcie, ktorý bol v jej skoršom texte výslovne z rozsahu jej pôsobnosti vylúčený.
41.
Ak mal normotvorca v úmysle vyžadovať od členských štátov, aby ukladali povinnosť zverejňovať prospekt v prípade, že celková protihodnota presahuje 2500000 EUR (alebo neskôr 5000000 EUR), brániť im v ukladaní tejto povinnosti v prípade, že protihodnota bola nižšia ako 100000 EUR a ponechať na nich rozhodnutie, či túto povinnosť uložia v prípade, že protihodnota je ohraničená týmito dvoma sumami, tak tento úmysel by mal byť podľa mňa vyjadrený podstatne jasnejším spôsobom. V odôvodneniach alebo normatívnej časti som nenašla nič, z čoho by takýto úmysel mohol vyplývať.
42.
Preto sa domnievam, že emitent alebo ponúkajúci by sa mohli dovolávať smernice o prospekte v znení zmien a doplnení, ak by holandské orgány vyžadovali zverejnenie prospektu v prípade, že celková protihodnota ponuky bola 1. júla 2012 alebo neskôr od 2500000 EUR do 5000000 EUR, a že vnútroštátne súdy by mali povinnosť neuplatniť vnútroštátny predpis, ktorý by takéto zverejnenie vyžadoval.
43.
Pokiaľ ide o spôsob stanovenia celkovej protihodnoty na tento účel, rozumiem, že v mnohých ohľadoch to môže spôsobovať ťažkosti. Akýkoľvek predaj na dražbe je neistý a hoci akcie môžu mať objektívnu (a aspoň približne zistiteľnú) ekonomickú hodnotu, neexistuje žiadna záruka, že budú za túto cenu predané.
44.
V konaní vo veci samej však takýto problém nevzniká. Rechtbank Breda starostlivo uviedol, že predať sa má len taký počet akcií, ktorý postačuje na úhradu pohľadávky 500000 EUR, spolu so všetkými nákladmi na konanie. Náklady na konanie je v zásade možné zistiť s primeraným stupňom presnosti, pričom celková suma získaná predajom by mala byť s malými odchýlkami známa pred predkladaním ponúk. Táto suma podľa mňa predstavuje „celkovú protihodnotu“ na účely uplatnenia prahu podľa článku 1 ods. 2 písm. h) smernice o prospekte.
45.
Smernica o prospekte spolu s jej ustanovením o povinnosti zverejniť prospekt by sa mohla uplatniť len v prípade, že by celková protihodnota presiahla 5000000 EUR.
46.
Zdá sa byť vysoko nepravdepodobné, aby náklady konania týkajúce sa odobratia a predaja akcií na dražbe, ktorej účelom bolo získať istinu v sume 500000 EUR, dosiahli sumu blížiacu sa sume 4500000 EUR. Ak by to tak bolo, vzbudzovalo by to veľmi vážne obavy o výkon spravodlivosti v Holandsku.
47.
Z tohto dôvodu by bol predaj, ktorého sa týka konanie vo veci samej, výslovne vylúčený z rozsahu pôsobnosti smernice o prospekte, čo by znamenalo, že povinnosť zverejniť prospekt nemožno uložiť. Preto by malo byť pre príslušný vnútroštátny súd úplne zbytočné posudzovať otázku, v danom prípade úplne hypotetickú, či by pri porovnateľnom predaji za vyššiu sumu bolo potrebné prospekt zverejniť.
48.
Nemožno však zabúdať na to, že prahová hodnota podľa článku 1 ods. 2 písm. h) smernice o prospekte sa vypočíta za obdobie 12 mesiacov. Keďže dotknutá suma podľa sporného rozhodnutia Rechtbank Breda predstavuje len zálohu na splatenie dlhu, ktorý má Almer a Daedalus voči Van den Dungen a Oosterhout, a keďže Hoge Raad neuviedol vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania celkovú sumu tohto dlhu, je i naďalej možné, že bude nariadený aj ďalší predaj, čím by sa mohla celková protihodnota za obdobie 12 mesiacov dostať nad prah 5000000 EUR. V takom prípade by prejudiciálna otázka uvedená v predchádzajúcom odseku, prvá otázka Hoge Raad, nebola už len hypotetická.
49.
Prechádzam teda k otázke, či sa nútená dražba akcií, ktorá je predmetom konania vo veci samej, považuje za verejnú ponuku cenných papierov, v súvislosti s ktorou článok 3 ods. 1 smernice o prospekte stanovuje povinnosť zverejniť prospekt.
Prvá otázka
50.
Po prvé, je zrejmé, že verejná dražba oznámená v dvoch celoštátnych denníkoch spadá pod definíciu „verejná ponuka cenných papierov“ ako „oznámenie osobám v akejkoľvek forme a akýmikoľvek prostriedkami“ uvedenú v článku 2 ods. 1 písm. d) smernice o prospekte.
51.
Na tomto mieste by som zdôraznila, že zvyšok definície v tomto ustanovení („predkladajúce dostatočné informácie o podmienkach ponuky a ponúkaných cenných papieroch, aby sa investori mohli rozhodnúť kúpiť alebo upísať tieto cenné papiere“) sa prinajlepšom zdá byť uzatvorený v kruhu. Ak by už ponuka poskytovala „dostatočné informácie“, dodatočné zverejnenie prospektu, ktoré slúži na poskytnutie tejto informácie ( 13 ), by nebolo potrebné; je ťažké si predstaviť, že ponukou by mohlo byť možné obísť povinnosť zverejniť prospekt, keďže ponuka neobsahuje dostatočné informácie na to, aby sa mohol investor rozhodnúť. K tejto časti definície pristupujem preto tak, ako keby znamenala, že ponuka musí označovať predmetné cenné papiere a poskytovať také informácie, ktoré umožnia investorovi tieto cenné papiere v prípade záujmu nadobudnúť, ale nie tak, že musí obsahovať všetky informácie potrebné na to, aby urobil náležité rozhodnutie.
52.
Z tohto pohľadu inzerát o predaji formou dražby uverejnený v dvoch celoštátnych denníkoch, ako rozhodol Rechtbank Breda, musí byť aj v súlade s druhou časťou definície. Pri doslovnom výklade, keďže inzerát pravdepodobne neobsiahne všetky informácie, ktoré by umožnili investorovi urobiť náležité rozhodnutie, môže sa stať, že nebude spadať pod uvedenú časť definície, a teda ani pod definíciu ako celok.
53.
Napriek tomu sa na základe môjho výkladu článku 2 ods. 1 písm. d) smernice o prospekte domnievam, že predmetný predaj spadá pod širokú definíciu uvedenú v tomto ustanovení. Preto by sa na neho mala v zásade vzťahovať povinnosť zverejniť prospekt podľa článku 3 ods. 1. ( 14 )
54.
Na predmetnú definíciu a povinnosť sa vzťahujú viaceré výnimky (v tomto konaní nemá osobitný význam rozlišovať medzi vylúčením z rozsahu pôsobnosti smernice o prospekte ako celku a oslobodením od povinnosti zverejniť prospekt, ktorá je vyjadrená v hlavnom ustanovení smernice, od ktorého závisí aj väčšina ostatných ustanovení, keďže hlavnou otázkou je uplatniteľnosť tejto povinnosti).
55.
Ako som uviedla, zdá sa, že vylúčenie z rozsahu pôsobnosti smernice podľa článku 1 ods. 2 písm. h) sa na predmetný predaj zrejme vzťahuje. Zvyšných deväť prípadov vylúčenia podľa článku 1 ods. 2 sa týka konkrétnych druhov cenných papierov, pričom nič nenasvedčuje tomu, že akcie, ktorých predaj je predmetom konania vo veci samej, spadajú do niektorej z uvedených kategórií.
56.
Článok 3 ods. 2 obsahuje zoznam piatich prípadov oslobodenia od povinnosti zverejniť prospekt. Článok 3 ods. 2 písm. e), ku ktorému som sa vyjadrila vyššie, sa pravdepodobne na predmetný predaj vôbec nevzťahuje, keďže protihodnota by mala presiahnuť prah 100000 EUR. Zvyšné štyri (ponuky adresované výlučne kvalifikovaným, to v zásade znamená profesionálnyminvestorom, ponuky adresované menej ako 150 osobám na členský štát a ponuky, pri ktorých hodnota každej jednotky alebo každého nákupu presiahne 100000 EUR) sa v konaní vo veci samej nepovažujú za relevantné.
57.
Ďalej článok 4 ods. 1 a 2 obsahuje zoznam 13 druhov ponúk, ktoré je možné veľmi široko kategorizovať ako ponuky cenných papierov, ktoré sú náhradou, výmenou alebo doplnkom k cenným papierom, ktoré boli už vydané alebo obchodované. Opäť, tieto ponuky sú oslobodené od povinnosti zverejňovať prospekt, a opäť sa zdá, že ponuka, ktorá je predmetom konania vo veci samej, nespadá do žiadnej z uvedených kategórií.
58.
Na prvý pohľad by sa teda zdalo, že ak nútená dražba cenných papierov, ktorá je predmetom konania vo veci samej, nespadá vzhľadom na svoju povahu (na rozdiel od hodnoty) do žiadnej z výslovne vylúčených kategórií, určite spadá do širokej zvyškovej kategórie „oznámenie osobám v akejkoľvek forme a akýmikoľvek prostriedkami“, ktorá poskytuje potenciálnym investorom dostatočné informácie na účely identifikácie ponúkaných cenných papierov a v prípade záujmu na účely ich nadobudnutia.
59.
Zo stanovených účelov a cieľov smernice o prospekte, z jej textu, štruktúry a systematiky ako celku a osobitne z podmienok dlhého zoznamu výslovných výnimiek z rozsahu jej pôsobnosti alebo oslobodenia od povinnosti zverejniť prospekt sa mi zdá byť jasné, že zámerom bolo obsiahnuť všetky druhy situácií, pri ktorých sú cenné papiere bežne vydávané alebo obchodované, najmä a je celkom možné, že aj výlučne na regulovaných trhoch.
60.
Je zrejmé a zdá sa, že to bez protestu prijala aj Komisia na pojednávaní, keď súhlasila s tým, že je poľutovaniahodné, že smernica o prospekte vôbec neodkazuje na nútenú dražbu cenných papierov,že normotvorca jednoducho nepovažoval za potrebné zaoberať sa nútenou dražbou. Zmienku o takomto predaji som nenašla v žiadnych dokumentoch týkajúcich sa prípravy smernice a nebola daná ani do pozornosti Súdneho dvora. To by mohlo naznačovať, že takýto predaj sa mlčky považoval za vylúčený z rozsahu pôsobnosti smernice o prospekte, keďže sa nepovažovalo za potrebné výslovne sa zmieniť o jeho osobitostiach.
61.
Ďalej je zrejmé, že nútená dražba cenných papierov, ktorá je predmetom konania vo veci samej, je veľmi vzdialená bežnej emisii alebo obchodovaniu s cennými papiermi, či už na regulovanom trhu alebo za iných okolností. Nemá vôbec nič spoločné s vydávaním cenných papierov a obchodovaniu s cennými papiermi sa podobá len veľmi nepatrne. Cenné papiere nepredáva emitent alebo majiteľ, ale boli odobraté a predávajú sa na žiadosť tretej strany a z rozhodnutia súdneho orgánu štátu, a to výlučne s cieľom zaplatiť dlh. V skratke, takýto predaj nepatrí do oblasti, ktorú by mala upravovať smernica o prospekte, ale patrí do oblasti spravodlivosti v civilných veciach a vymáhania dlhov a nič nenasvedčuje tomu, že by sa smernica mala akýmkoľvek spôsobom tejto oblasti dotýkať.
62.
Pri nútenej dražbe veriteľovi nezáleží veľmi na tom, čo sa s cieľom splatiť jeho pohľadávku predá, môžu to byť cenné papiere, tovar, suroviny a stroje, pôda a budovy, vozidlá alebo iný majetok. Niekedy však môžu prichádzať do úvahy len cenné papiere. Nemyslím si, že v takýchto prípadoch je možné smernicu o prospekte vykladať tak, že jej účelom je uložiť veriteľovi (alebo súdnemu vykonávateľovi, ktorý predaj vykoná) povinnosť možno aj dosť náročnú, ktorá by neexistovala, ak by bol k dispozícii iný majetok.
63.
Inými slovami, nie je súčasťou výslovného ani implicitného legislatívneho zámeru smernice o prospekte, aby mala dopad na členskými štátmi stanovené spôsoby vymáhania pohľadávok na civilných súdoch v prípadoch, keď do úvahy prichádza len nútená dražba cenných papierov.
64.
Navyše je potrebné mať na pamäti, možno viac v tomto prípade ako za iných okolností, že potenciálny dražiteľ pri nútenej dražbe majetku, či už hmotnom alebo nehmotnom a bez ohľadu na povahu majetku, musí brať zreteľ na zásadu „ caveat emptor “. Pri takomto predaji podstupuje kupujúci vždy riziko, že jeho nákup nebude tým, čím sa zdal byť. Nemôže očakávať a ani neočakáva také úplné informácie a záruky, na aké by mal nárok, keby kupoval tovar od výrobcu alebo cenné papiere od emitenta alebo ponúkajúceho pri bežnom obchodovaní. To je teda presne ten dôvod, pre ktorý sa Hoge Raad zaoberal spôsobom stanovenia celkovej protihodnoty ponuky, keďže prirodzená opatrnosť dražiteľov by mohla znamenať, že prijatá cena bude podstatne nižšia, ako je skutočná hodnota cenných papierov.
65.
K týmto úvahám je možné dodať niekoľko možno menej podstatných bodov, ktoré vyšli najavo v rôznych fázach konania pred Súdnym dvorom, a ktoré sa týkajú praktických problémov zverejňovania prospektu v prípade nútenej dražby cenných papierov.
66.
Je samozrejme možné, že platný prospekt bude k dispozícii aj v prípade predaja cenných papierov týmto spôsobom. ( 15 ) Pokiaľ by tomu tak bolo aj v prípade, ktorý je predmetom konania vo veci samej, je pravdepodobné, že prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania by nebol podaný.
67.
Tiež je možné (a môže tomu tak byť v konaní vo veci samej), že majiteľ cenných papierov má prístup k dostatočným informáciám, ktoré mu umožňujú vypracovať prospekt alebo mu pri jeho vypracúvaní pomôcť. Aj keby išlo o takýto prípad, tak získať, usporiadať a naformulovať potrebné informácie ( 16 ) predstavuje záťaž, ktorá môže proces vymáhania pohľadávky komplikovať a zdržať. ( 17 )
68.
Je však zrejme pravdepodobnejšie, že žiadny aktuálny prospekt nebude k dispozícii a/alebo že cenné papiere, ktoré sa majú predať, vydal subjekt, s ktorým majiteľ inak neobchoduje a ktorý nemá záujem o zverejnenie prospektu len na účel nútenej dražby, s ktorou nemá nič spoločné. Emitent nemusí mať v Európe ani sídlo; je celkom možné, že nútená dražba sa bude týkať cenných papierov, ktoré vydala spoločnosť pôsobiaca len v Afrike, Ázii, Austrálii alebo v Amerike, na ktorú sa nevzťahuje zodpovednosť podľa práva Únie alebo členského štátu, v ktorom sa má vykonať nútená dražba. S kým sa potom spája zodpovednosť podľa článku 6 ods. 1 smernice o prospekte? ( 18 ) Jedinou možnosťou je ponúkajúci, ktorým by asi mal byť súdny vykonávateľ vykonávajúci predaj, keďže je pravdepodobné, že cenné papiere už boli dlžníkovi odobraté.
69.
Získať podrobné informácie potrebné na vypracovanie prospektu by preto mohlo byť takmer neprekonateľným problémom, čo by výrazne bránilo riadnemu uplatneniu občiansko-právnych prostriedkov nápravy podľa vnútroštátneho práva.
70.
Vzhľadom na uvedené sa potvrdil môj názor, že nútená dražba cenných papierov, ktorá je predmetom konania vo veci samej, nespadá do rozsahu pôsobnosti smernice o prospekte.
Návrh
71.
Z vyššie uvedených dôvodov sa domnievam, že Súdny dvor by mal prejudiciálne otázky Hoge Raad der Nederlanden zodpovedať nasledovne:
1.
Smernica 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES sa nevzťahuje na dražbu cenných papierov, ktorej výsledkom má byť vopred známa suma, ktorá bude pod prahom 5000000 EUR stanoveným v článku 1 ods. 2 písm. h) tejto smernice v znení zmien a doplnení.
2.
Smernica 2003/71 sa nevzťahuje na nútenú dražbu cenných papierov, vo vzťahu ku ktorým súd nariadil, aby boli ich majiteľovi odobraté a predané s cieľom zaplatiť dlh.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Smernica 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES ( Ú. v. EÚ L 345, s. 64 ; Mim. vyd. 06/006, s. 356) v znení zmien a doplnení.
( 3 ) Pozri najmä odôvodnenia 1, 4, 10, 14, 17 a 45.
( 4 ) Pozri najmä odôvodnenia 10, 12, 16, 18 až 21, 27, 29 a 34.
( 5 ) Článok 1 ods. 1 písm. a) bod i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/73/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES … a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ( Ú. v. EÚ L 327, s. 1 ).
( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS ( Ú. v. EÚ L 145, s. 1 ; Mim. vyd. 06/007, s. 263); pôvodný odkaz bol na článok 1 ods. 5 smernice 93/22.
( 7 ) Článok 8 ods. 2 smernice o prospekte dovoľuje, aby príslušný orgán domovského členského štátu povolil (za určitých stanovených okolností) vynechanie údajov z prospektu, ktoré by sa inak vyžadovali.
( 8 ) Článok 16 vyžaduje, aby bola v dodatku k prospektu zmienka o každom významnom novom faktore, vecnej chybe alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do prospektu, ktorá je schopná ovplyvniť hodnotenie cenných papierov a ktorá vznikne alebo sa spozoruje v čase medzi schvaľovaním prospektu a konečným verejným uzatvorením ponuky.
( 9 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva smernica 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o informácie obsiahnuté v prospekte, ako aj ich formát, uvádzanie odkazov a uverejnenie týchto prospektov a šírenie reklamy ( Ú. v. EÚ L 149, s. 1 ; Mim. vyd. 06/007, s. 307). Nariadenie bolo prijaté najmä na základe článku 5 ods. 5, článku 7, článku 10 ods. 4, článku 11 ods. 3, článku 14 ods. 8 a článku 15 ods. 7 smernice o prospekte.
( 10 ) Pozri bod 10 vyššie, prvá zarážka.
( 11 ) Pozri bod 9 a poznámku pod čiarou 5 vyššie.
( 12 ) Wet van 10 mei 2012 tot wijziging van de Wet op het financieel toezicht en de Wet toezicht financiële verslaggeving in verband met de herziene richtlijn prospectus. (Zákon z 10. mája 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o finančnom dohľade a zákon o dohľade nad finančnými informáciami v súvislosti so zmenou a doplnenou smernice o prospektoch).
( 13 ) Pozri bod 13 vyššie.
( 14 ) Pre úplnosť dodávam, že hoci sa môže zdať, že smernica o prospekte sa prednostne vzťahuje na počiatočný predaj cenných papierov, konkrétne na regulovanom trhu, z druhého pododseku článku 3 odsek 2 je zrejmé, že sa za určitých okolností vzťahuje aj na neskorší spätný odpredaj (pozri bod 11 vyššie).
( 15 ) Pozri bod 15 vyššie.
( 16 ) Pozri body 13 a 19 vyššie.
( 17 ) Pozri tiež bod 16 vyššie.
( ) Pozri body 14 a 17 vyššie.