C-549/12

62012CC0549

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PEDRO CRUZ VILLALÓN

prednesené 1. apríla 2014 ( 1 )

Veci C‑549/12 P a C‑54/13 P

Spolková republika Nemecko

2.

Nariadenie Rady (EHS) č. 2052/88 ( 4 ) z 24. júna 1988 o úlohách štrukturálnych fondov a ich účinnosti, o vzájomnej koordinácii ich aktivít a koordinácii s aktivitami Európskej investičnej banky a ďalších existujúcich finančných nástrojov [ neoficiálny preklad ] stanovuje regulačný rámec EFRR zameraný na nápravu hlavných regionálnych nerovnováh v Únii.

3.

Nariadenie č. 4253/88, ktorým sa stanovujú vykonávacie predpisy k nariadeniu č. 2052/88 v článku 23 s názvom „Finančná kontrola“ stanovuje:

„1. Na zabezpečenie úspechu činností vykonávaných verejnými alebo súkromnými subjektmi, členské štáty pri uskutočňovaní týchto činností prijmú opatrenia nevyhnutné na:

—

…“ [neoficiálny preklad]

4.

Článok 24 nariadenia č. 4253/88 s názvom „Zníženie, pozastavenie a zrušenie pomoci“ stanovuje:

„1. Ak existuje podozrenie, že pomoc na vykonanie činnosti alebo opatrenia je čiastočne alebo v celom rozsahu neopodstatnená, Komisia urobí potrebné preskúmanie daného prípadu v rámci spolupráce, pričom vyzve najmä členský štát alebo orgány, ktoré členský štát poveril výkonom danej činnosti, aby v stanovenej lehote predložili svoje pripomienky.

2. Po tomto preskúmaní môže Komisia znížiť alebo pozastaviť pomoc na činnosť alebo na predmetné opatrenie, ak preskúmanie potvrdí existenciu nezrovnalosti alebo podstatnej zmeny, ktorá ovplyvňuje povahu alebo podmienky uskutočnenia činnosti alebo opatrenia a na ktorú nebolo požiadané o schválenie Komisiou.

…“ [neoficiálny preklad]

V takom prípade bude Komisia môcť požadovať dodatočnú kontrolu s cieľom zistiť nezrovnalosti a napraviť ich v stanovenej lehote.“ [ neoficiálny preklad ]

II – Okolnosti predchádzajúce sporom

A – Vec 549/12 P

7.

Na návrh nemeckej vlády Komisia rozhodnutím K(94) 1939/5 z 5. augusta 1994 schválila operačný program pre spolkovú krajinu Durínsko patriaci do cieľa č. 1 v Nemecku (Arinco č. 94.DE.16.005), stanovujúci príspevok zo štrukturálnych fondov vo výške 1021771000 ECU, ktorý bol rozhodnutím K(99) 5087 z 29. decembra 1999 zvýšený na 1086827000 eur, so spolufinancovaním EFRR v maximálnej výške 1020719000 eur.

8.

Po predložení správy, na ktorú odkazuje článok 8 nariadenia č. 2064/97 a po tom, čo nemecké orgány požiadali o konečnú platbu týkajúcu sa predmetného programu, Komisia uzavrela záležitosť a 27. júna 2003 uskutočnila konečnú platbu v požadovanej výške.

12.

Následne a v priebehu roku 2003 vykonal Dvor audítorov viaceré kontrolné inšpekcie a 22. júna 2004 predložil svoju predbežnú kontrolnú správu nemeckým orgánom, ktoré listami z 31. augusta 2004 a z 13. októbra 2004 poskytli Dvoru audítorov dodatočné informácie.

13.

Dňa 17. januára 2005 Dvor audítorov predložil nemeckým orgánom svoju kontrolnú správu. V nej poukázal na individuálne a systémové nezrovnalosti týkajúce sa špecifických operácií, akými sú financovanie podnikov, ktoré nespadajú pod definíciu MSP, deklarovanie neoprávnených výdavkov (budúce nájomné, DPH, zľavy), chyby pri výpočte maximálnej sumy pomoci a neexistencia dôkazov pre niektoré druhy výdavkov, akými sú všeobecné výdavky alebo vlastné zdroje. V správe tvrdil, že existujú nedostatky v systémoch riadenia a kontroly a predmetnej pomoci. Miera pochybenia 28 projektov patriacich do opatrenia 2.1 bola 31,36 %.

14.

Podľa napadnutého rozhodnutia boli konštatované tieto systémové chyby:

—

financovanie poskytnuté podniku, ktorý nie je MSP,

—

konečný príjemca pomoci nespĺňal vnútroštátne kritériá uplatniteľné na MSP pre dodatočné financovanie vo výške 15 %,

—

20.

Nemecké orgány podali žiadosť o konečnú platbu 24. marca 2003.

21.

Medzi februárom 2004 a marcom 2005 Komisia a externá audítorská spoločnosť, ktorú si Komisia objednala, vykonali viaceré kontrolné inšpekcie v rámci záverečných kontrol programov spolufinancovaných EFRR počas programového obdobia 1994 – 1999.

22.

V dňoch 31. mája 2005 a 15. decembra 2005 Komisia poskytla nemeckým orgánom svoju audítorskú správu, v ktorej konštatovala viacero systémových nedostatkov v súvislosti so špecifickými operáciami, medzi nimi vykázanie neoprávnených výdavkov (výdavky bez odpočítania ziskov z predaja, všeobecné výdavky, ktoré v skutočnosti neboli vynaložené, deklarácie výdavkov, ktoré prekročili vynaložené výdavky), porušenia pravidiel týkajúcich sa verejných zákaziek a absencia dokladov. Pri 29 projektoch pomoci, ktoré boli skutočne skontrolované, bola miera pochybenia vo výške 7,56 %. Z 36 vybraných projektov sedem nemohlo byť skontrolovaných z dôvodu bankrotu.

Spolková republika Nemecko podala na Všeobecný súd dve žaloby, ktoré boli zamietnuté rozsudkami z 19. septembra 2012, Nemecko/Komisia (T‑265/08) a z 21. novembra 2012, Nemecko/Komisia (T‑270/08).

26.

Všeobecný súd zamietol jednotlivé žalobné dôvody, ktoré uviedla Spolková republika Nemecko, podporovaná v konaní Španielskom, Holandskom a Spojeným kráľovstvom, ktorí sa takisto zúčastnili odvolacieho konania.

27.

Spolková republika Nemecko po prvé uviedla, že neboli splnené podmienky, ktoré vyžaduje článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 na vykonanie zníženia pomoci. Všeobecný súd sa však domnieva, že administratívne chyby pripísateľné vnútroštátnym orgánom možno považovať za nezrovnalosti v zmysle uvedeného ustanovenia, pričom pojem „nezrovnalosť“ stanovený v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 je irelevantný, keďže ide o nariadenie, ktoré sleduje odlišné ciele taktiež s odlišným rozsahom pôsobnosti.

28.

Všeobecný súd nakoniec odmietol názor, že uplatnenie metódy extrapolácie je v rozpore so zásadou proporcionality.

32.

Proti uvedeným rozsudkom Všeobecného súdu boli podané odvolania, na základe ktorých bolo začaté toto konanie na Súdnom dvore.

IV – Odvolania

33.

Odvolanie C‑549/12 P sa zakladá na dvoch odvolacích dôvodoch: 1. nesprávne právne posúdenie v dôsledku považovania určitých administratívnych chýb za „nezrovnalosti“; 2. nesprávne právne posúdenie v dôsledku uplatnenia metódy extrapolácie.

36.

Prvou časťou svojho prvého odvolacieho dôvodu Spolková republika Nemecko Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že administratívne chyby pripísateľné vnútroštátnym orgánom sa môžu považovať za nezrovnalosti v zmysle článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88. Podľa názoru Spolkovej republiky Nemecko sa pojem „nezrovnalosť“ má vykladať v súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95. Keďže tak Všeobecný súd neurobil, porušil uvedený článok, ako aj zásadu prenesenia právomocí stanovenú v článku 5 ods. 2 ZFEÚ a článku 7 ZFEÚ.

37.

Komisia na to tvrdí, že v kontexte zdieľaného riadenia v oblasti štrukturálnych fondov sa článok 24 nariadenia č. 4253/88 uplatňuje na finančné opravy týkajúce sa príjemcov na jednej strane a členských štátov na strane druhej bez toho, aby v tomto druhom prípade bolo potrebné vykladať nariadenie č. 4253/88 spolu s nariadením č. 2988/95.

38.

Druhou časťou prvého odvolacieho dôvodu Spolková republika Nemecko tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď zastával názor, že porušenia vnútroštátneho práva a chyby, ktoré nemajú vplyv na rozpočet Únie, môžu podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 predstavovať nezrovnalosti v zmysle článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88.

42.

Komisia tvrdí, že v súlade s pokynmi o čistých finančných opravách, ktoré prijala na určenie spôsobov uplatnenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, ak kontrola preukáže všeobecné riziko pre celý operačný program, musí byť možné vykonať opravu prostredníctvom extrapolácie s cieľom zabrániť, aby rozpočet Únie znášal výdavky, ktoré neboli vynaložené v súlade s platnou právnou úpravou.

43.

Druhou časťou druhého odvolacieho dôvodu Spolková republika Nemecko podporovaná Španielskym kráľovstvom tvrdí, že Všeobecný súd v každom prípade došiel k nesprávnemu záveru, že Komisia v predmetnom rozhodnutí správne vykonala opravu prostredníctvom extrapolácie. Po prvé preto, lebo nesprávne zúčtovanie individuálnych projektov, ak nedošlo ku škode na úkor rozpočtu, nemôže odôvodniť finančnú opravu prostredníctvom extrapolácie, ktorá by bola v rozpore so zásadou proporcionality. Po druhé preto, lebo Všeobecný súd považoval za správne, že Komisia označila určité nezrovnalosti ako systémové napriek rozdielnemu názoru Dvoru audítorov.

44.

Komisia na to odpovedala tak, že bola oprávnená vykonať opravu prostredníctvom extrapolácie v prípade nesprávneho zaúčtovania výdavkov, ktoré so sebou nesie riziko vzniku škody na úkor rozpočtu Únie a že kvalifikácia nezrovnalostí ako systémových sa zakladala na bode 5 pokynov o finančných opravách bez toho, aby bola naviazaná na právne úvahy Dvora audítorov. Podľa jej názoru je extrapolácia vhodná, pokiaľ do zvyšku operačného programu prenesie mieru pochybenia zistenú v reprezentatívnej vzorke.

Spolková republika Nemecko Všeobecnému súdu najmä vytýka, že potvrdil systémové nezrovnalosti zistené Komisiou, pričom tá zahrnula do nich aj pochybenia spojené s pravidlami verejných zákaziek, ktoré mohli mať vplyv iba na určité časti operačného programu, ako aj pochybenia týkajúce sa veľmi osobitých a pochybných prípadov.

48.

Spolková republika Nemecko navyše spochybňuje správnosť záveru Všeobecného súdu, že Komisia zvolila primeraný postup výberu vzoriek, v dôsledku čoho stanovená miera pochybenia nebola reprezentatívna.

49.

Okrem toho Spolková republika Nemecko tvrdí, že extrapolácia nereprezentatívnych pochybení a pochybení vyčíslených paušálne je v rozpore so zásadou proporcionality, keďže finančná oprava ide nad rámec vyrovnania finančných strát, ktoré skutočne vznikli rozpočtu Únie.

50.

Nakoniec štvrtý odvolací dôvod sa zakladá na porušení povinnosti odôvodnenia zo strany Všeobecného súdu, keďže sa nezaoberal argumentmi týkajúcimi sa nezákonnosti paušálnych finančných opráv, čo Komisia spochybňuje.

54.

Na pojednávaní o odvolaniach, ktoré sa konalo 9. januára 2014, sa zúčastnili Spolková republika Nemecko, Španielske kráľovstvo a Komisia.

VI – Posúdenie

55.

Aj keď sa vyjadrím osobitne ku každému z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla Spolková republika Nemecko, podrobnejšie sa zameriam na druhý odvolací dôvod, ktorý sa týka otázky uplatniteľnosti metódy extrapolácie na vykonanie finančných opráv v prípade nezrovnalostí zistených v opatreniach financovaných z EFRR.

V zmysle uvedeného Spolková republika Nemecko prijala od Únie finančný príspevok, ktorý je povinná spravovať v mene Únie a musí zabezpečiť, aby jeho použitie bolo v súlade s platnou právnou úpravou.

59.

Pokiaľ ide o tento typ spoločnej správy finančných príspevkov Únie, Súdny dvor rozvinul ustálenú judikatúru v oblasti štrukturálnych fondov, najmä pokiaľ ide o Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EPUZF) a Európsky sociálny fond (ESF). ( 10 ) Zastávam názor, pričom v tomto bode súhlasím s Komisiou, že uvedená judikatúra sa rovnako uplatňuje na EFRR, ktorý je nakoniec takisto štrukturálnym fondom a ktorého príspevky členským štátom môžu byť predmetom iba nepriamej a neúplnej kontroly zo strany Komisie.

60.

V súlade so spomenutou judikatúrou, ako poznamenáva Komisia, výlučne „výdavky vynaložené v súlade s pravidlami Spoločenstva znáša rozpočet Spoločenstva“. ( 11 ) Je pravda, že odkaz na „pravidlá Spoločenstva“ by mohol mať za následok myšlienku obhajovanú Spolkovou republikou Nemecko, že nie je možné zohľadniť porušenie vnútroštátnych právnych predpisov. To si nemyslím.

61.

Spolková republika Nemecko totiž tvrdí, že sa musí vychádzať z pojmu „nezrovnalosť“ obsiahnutého v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, v zmysle ktorého je „nezrovnalosť akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev…“.

65.

Domnievam sa, že uplatniteľnosť tohto ustanovenia musí vzhľadom na jeho postavenie všeobecného pravidla o ochrane finančných záujmov Únie ustúpiť uplatniteľnosti obsiahnutej v článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, teda osobitného pravidla, ktoré upravuje ochranu finančných záujmov Únie v špecifickej oblasti štrukturálnych fondov.

66.

Preto nemožno tvrdiť, že Komisia môže zrušiť alebo znížiť finančnú pomoc iba vtedy, ak sa zistená nezrovnalosť pripisuje hospodárskemu subjektu podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95, pričom sa tak vylučujú nezrovnalosti pripísateľné vnútroštátnym orgánom zodpovedným za správu pomoci Spoločenstva.

67.

70.

Napokon nesúhlasím ani s názorom, že sú relevantné iba nezrovnalosti, ktoré spôsobia ujmu rozpočtu Únie.

71.

Aj táto podmienka je stanovená v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/98, ale nie v článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, ktorý má prednostné uplatnenie na tento prípad a podľa ktorého sú relevantné nezrovnalosti tie, ktoré ovplyvňujú „povahu alebo podmienky uskutočnenia činnosti alebo opatrenia a na ktoré nebolo požiadané o schválenie Komisiou“. Je zrejmé, že záujem zákonodarcu na zabezpečení riadneho uskutočnenia činností alebo opatrení financovania sa v konečnom dôsledku odôvodňuje jeho záujmom zabrániť akejkoľvek ujme pre rozpočty Spoločenstva. Bez toho, aby sa však zašlo tak ďaleko, nie je menej zrejmé, že akákoľvek nezrovnalosť, tiež tá, ktorá priamo nespôsobí takúto ujmu, preukazuje nedostatok v správe verejných zdrojov, ktorý ako taký predstavuje nebezpečenstvo pre rozpočet. To platí bez ohľadu na to, že článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4235/88 má po prvé za cieľ práve riadnu správu, pokiaľ ide o prostriedky Únie; podľa môjho názoru preto bez ohľadu na to, že zistené nezrovnalosti spôsobia okamžitú hospodársku škodu.

72.

V dôsledku uvedeného sa domnievam, že prvý odvolací dôvod oboch odvolaní sa musí zamietnuť.

75.

Takýto postoj zastáva generálny advokát La Pergola v návrhoch vo veci C‑443/97, Komisia/Španielsko ( 17 ), kde uviedol, že „ doslovné znenie [ ( 18 )] článku 24 neoprávňuje zahrnúť do rozsahu pôsobnosti pojmu ‚nezrovnalosť‘ nesplnenie povinností, na ktoré odkazuje článok 23 ods. 1 tak, aby boli odôvodnené čisté zníženia“. ( 19 )

76.

K tomu treba dodať, že na rozdiel od článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 nariadenie č. 1260/90, uplatniteľné na obdobie rokov 2000 – 2006, výlučne oprávňuje Komisiu vo svojom článku 39 ods. 3 písm. b) „vykonať požadované finančné opravy“, ak sa potvrdia „závažné nedostatky v systémoch riadenia alebo kontroly, ktoré by mohli viesť k systémovým nezrovnalostiam“ [odsek 2 písm. c) rovnakého ustanovenia]. Tieto úpravy, ako ďalej uvádza spomínaný odsek, sa vykonajú tak, že „že sa zruší celý príspevok fondov na dotknutú pomoc alebo jeho časť“ a jej výška sa stanoví s ohľadom na „druh nezrovnalostí alebo zmeny a rozsah a finančné dôsledky nedostatkov zistených v systémoch riadenia alebo kontroly členských štátov“ a v každom prípade v súlade so „zásadou proporcionality“.

77.

V konečnom dôsledku pre nemeckú vládu zo znenia článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, ako aj z právnej úpravy, ktorá sa potom uplatnila v tejto oblasti, vyplýva, že uvedené ustanovenie neumožňuje použitie metódy extrapolácie.

Ak si členské štáty riadne nesplnia túto povinnosť, či už preto, že nevytvoria primeraný systém kontroly alebo ho správnym spôsobom neuplatnia, dopustia sa zjavnej nezrovnalosti. V prvom prípade by sa reakcia práva Únie mala zakladať na žalobe o nesplnenie povinnosti, ( 21 ) zatiaľ čo v druhom prípade môže príslušné riešenie podľa môjho názoru spočívať v pozastavení alebo znížení pomoci stanovenej v článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88.

81.

V skutočnosti zistenie určitých nedostatkov v systéme kontroly zavedenom členským štátom predstavuje jeden z prípadov, ktorý môže oprávnene vyvolať dôvodnú pochybnosť o odôvodnení konkrétnej finančnej pomoci pridelenej zo strany Únie. Na takéto prípady odkazuje článok 24 ods. 1 nariadenia č. 4253/88, keď sa hovorí o tom, že ak „existuje podozrenie, že pomoc na vykonanie činnosti alebo opatrenia je čiastočne alebo v celom rozsahu neodôvodnená“. Na základe toho uvedené ustanovenie ukladá Komisii povinnosť vykonať „potrebné preskúmanie prípadu v rámci spolupráce, pričom najmä vyzve členský štát…, aby v stanovenej lehote [predložil] svoje pripomienky“.

82.

Po tomto preskúmaní v zmysle článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 „môže Komisia znížiť alebo prerušiť pomoc na činnosť alebo na predmetné opatrenie, ak preskúmanie potvrdí existenciu nezrovnalosti alebo podstatnej zmeny, ktorá sa týka povahy alebo podmienok vykonania činnosti alebo opatrenia“. Podľa môjho názoru nezrovnalosť v systéme kontroly finančnej pomoci Únie podstatne ovplyvňuje podmienky vykonania činnosti alebo opatrenia, na ktoré bola takáto pomoc poskytnutá. Je to možno typ nezrovnalosti, ktorý najpriamejšie odkazuje na takéto podmienky.

Tak to chápal aj Súdny dvor, keď dospel k záveru, že pokyny stanovené v dokumente Komisie z 15. októbra 1997 pod názvom „Čisté finančné opravy v rámci uplatnenia článku 24 nariadenia (EHS) č. 4253/88“ ( 23 ) a uplatňované vo veciach, o ktoré ide v prejednávanej veci, vyjadrujú „všeobecné postupy, na základe ktorých Komisia podľa článku 24… zamýšľa neskôr prijať individuálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť môže dotknutý členský štát napadnúť na Súdnom dvore“. ( 24 ) Body 5 a 6 tohto dokumentu výslovne odkazujú na finančné opravy v prípadoch nezrovnalostí, ktoré odhalia systémové nedostatky v riadení kontrole alebo audite. Teda nezrovnalosti, ktorých riziko z dôvodu samotnej povahy nedostatkov, ktoré označujú, je možné vyčísliť iba v súlade s metódou extrapolácie.

86.

Proti tomu nemožno namietať, že si Komisia, vzdialene od výkladu právomoci, ktorú jej priznáva článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88, prisvojila právomoc, ktorú jej ustanovenie v skutočnosti odopiera, keďže znova podľa vyjadrenia Súdneho dvora v súvislosti s pokynmi obsiahnutými v dokumente „Finančné opravy“, „nič nebráni tomu, aby na plné prevzatie právomoci uvedenej v predchádzajúcom odseku[ ( 25 )] Komisia prijala vnútorné ustanovenia v súvislosti s finančnými opravami v rámci uplatnenia článku 24 koordinačného nariadenia a nariadila príslušným útvarom ich uplatňovanie“. ( 26 )

87.

Okrem toho rozdiely medzi modelom uplatniteľným na obdobie rokov 2000 – 2006 a modelom dotknutým v prejednávanej veci nie sú také podstatné, pokiaľ ide o najcitlivejšie aspekty predmetnej otázky, a to možnosti obrany svojich práv a záujmov zo strany členských štátov.

90.

Preto zastávam názor, že Všeobecný súd nepochybil, keď uviedol, že „finančné straty, ktoré vznikli rozpočtu Únie…, musi[a] byť všetky opravené, pretože každé neopravenie by predstavovalo porušenie zásady riadneho finančného hospodárenia, ktorú Komisia a členské štáty musia dodržiavať v zmysle článku 274 ES. Komisia musí byť oprávnená znížiť pomoc v rozsahu, ktorý by odrážal mieru nezrovnalosti, ktorá bola zistená v priebehu kontradiktórneho konania podľa článku 24 ods. 1 nariadenia č. 4253/88“. ( 29 )

91.

Nepochybil ani vtedy, keď tvrdil, že sa musí zohľadniť tento systémový rozmer zistených nezrovnalostí a že vzhľadom na to, že „Komisia nemá informácie o všetkých kontrolách vykonaných členským štátom…[,] uplatnenie metódy extrapolácie predstavuje najadekvátnejší prostriedok na dosiahnutie cieľov sledovaných článkom 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88“. ( 30 )

92.

V skutočnosti keďže Komisia nevykonáva sama finančnú kontrolu pomoci, ani nemá k dispozícii všetky informácie o každej kontrole vykonanej vnútroštátnymi orgánmi, jednako je však povinná dohliadať na integritu rozpočtových prostriedkov Únie, je zrejmé, že túto povinnosť môže splniť iba tak, že využije metódu, ktorá podobne ako metóda extrapolácie umožní premietnuť výsledky získané selektívnymi kontrolami, ktoré môže Komisia vykonať, na všetky pomoci. Inak povedané, čiastočnej a selektívnej povahe kontrol, ktoré vykonáva Komisia, musí nevyhnutne zodpovedať metóda nápravy rovnakej povahy. V tom zmysle, ako ukážem ďalej, sa uvedená metóda musí uplatniť s riadnymi zárukami, pokiaľ ide o spoľahlivosť uplatnenia jej výsledkov na všetky pomoci.

95.

V súvislosti s napadnutým rozsudkom vo veci C‑549/12 nemecké orgány tvrdia, že Komisia, keďže nedošlo ku škode na úkor rozpočtu Únie, mala vylúčiť nesprávne zúčtovanie individuálnych projektov, ktorých extrapolácia vedie k nadmernej kompenzácii v prospech Únie a je v rozpore so zásadou proporcionality. Na druhej strane nemecká vláda zastáva názor, že Komisia sa bez výslovného a podrobného odôvodnenia nemala odkloniť od názoru Dvora audítorov, pokiaľ ide o nesystémovú povahu určitých nezrovnalostí.

96.

Pokiaľ ide o prvú z oboch výhrad, treba uviesť, že ako sa vysvetľuje v bodoch 51 až 53 napadnutého rozsudku, päť projektov, ktorých zaúčtovanie podľa nemeckej vlády nespôsobilo žiadnu škodu rozpočtu Únie, mohlo byť predmetom pomoci v súlade s opatrením 1.1, ale v skutočnosti boli neoprávnene podporené v rámci opatrenia 2.1, pričom uplynula lehota, počas ktorej bolo možné zmeniť zaradenie projektov pod jedno z opatrení.

97.

100.

V tejto súvislosti sa tiež domnievam, že Komisia nebola viazaná názorom Dvora audítorov, keďže podľa bodu 65 rozsudku Všeobecného súdu „zo znenia článku 24 nariadenia č. 4253/88 nevyplýva, že pri výkone svojich výsadných práv priznaných týmto článkom je Komisia viazaná pripomienkami kontrolného orgán. Naopak jej prináleží predložiť vlastné posúdenie konštatovaných nezrovnalostí. Napadnuté rozhodnutie teda odráža názor Komisie a nie názor Dvora audítorov“.

101.

Okrem toho Spolková republika Nemecka zo striktného hľadiska nespochybňuje prísnosť auditu, ktorý uskutočnila Komisia, ale výlučne reprezentatívnosť použitého výberu vzoriek, z ktorého by sa podľa jej názoru mali vylúčiť nezrovnalosti zistené v projektoch, ktoré taktiež podľa jej názoru nespôsobili rozpočtu Únie žiadnu škodu. Mimo tejto okolnosti – ktorú zhodne so Všeobecným súdom považujem za irelevantnú – nemecká vláda nepopiera zásluhu auditu, ktorý na základe dostatočne reprezentatívnej vzorky stanovil nezrovnalosť, ktorú je možné rozumne považovať za systémovú a ako takú extrapolovať na všetky podporované projekty. A práve v rozsahu, v akom došlo k extrapolácii zistenej nezrovnalosti na základe dostatočne reprezentatívnej vzorky, je zrejmé, že z dôvodu jej povahy môže byť výsledok extrapolácie iba primeraný.

b) Vec C‑54/13

102.

Pokiaľ ide o primeranosť postupu výberu vzoriek použitého v tomto prípade, Komisia po zopakovaní, že vzhľadom na zdieľanú povahu spravovania fondov Únia môže vykonávať iba konkrétne kontroly využívaním techník prieskumov, uviedla, že v predmetnom prípade bola použitá medzinárodne uznaná technika, a to metóda MUS („monetary unit sampling“), ktorá po uplatnení na 36 vybraných operácií (predstavujúcich 32,3 % výdavkov deklarovaných v rámci predmetnej pomoci), ponúka dostatočne reprezentatívnu vzorku, ktorá umožnila extrapoláciu primeranú pre ďalšie spolufinancované operácie.

106.

Všeobecný súd si v bodoch 113 až 115 napadnutého rozsudku osvojil názor Komisie, upozorňujúc okrem iného na to, že predmetná metóda bola vypracovaná ex ante pre záverečné audity programov spolufinancovaných EFRR v priebehu programového obdobia rokov 1994 – 1999 a uplatnila sa na všetky audity uskutočnené vo všetkých členských štátoch, preto bolo zabezpečené, že so všetkými sa zaobchádzalo rovnako.

107.

Podľa môjho názoru by Súdny dvor takéto odôvodnené a primerané posúdenie Všeobecného súdu nemal skúmať.

C – Tretí odvolací dôvod vo veci C‑54/13

111.

Preto podľa môjho názoru je tento odvolací dôvod potrebné zamietnuť.

D – Štvrtý odvolací dôvod vo veci C‑54/13

112.

Spolková republika Nemecko nakoniec tvrdí, že Všeobecný súd neodôvodnil zamietnutie jej argumentov o nezákonnosti paušálnych finančných opráv.

113.

V tomto kontexte je podľa môjho názoru zrejmé, že predmetná otázka sa veľmi netýkala zákonnosti paušálnej metódy, ale skôr neprimeranosti jej účinkov v tomto prípade. Túto otázku vyriešil Všeobecný súd spôsobom, s ktorým sa môžem, ale nemusím stotožniť, ale ktorý nie je možné považovať za neodôvodnený. Preto je podľa môjho názoru potrebné zamietnuť aj tento odvolací dôvod.

VII – Trovy konania

117.

V súlade s článkom 138 ods. 1 a článkom 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, uplatniteľnými na odvolanie na základe článku 184 ods. 1 toho istého poriadku, navrhujem Súdnemu dvoru, aby Spolkovú republiku Nemecko zaviazal na náhradu trov konania a rozhodol, že Španielske kráľovstvo a Francúzska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

VIII – Návrh

118.

Španielske kráľovstvo a Francúzska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Ako príklad rozsudky zo 6. októbra 1993, Taliansko/Komisia ( C-55/91, Zb. s. I-4813 ), z 30. novembra 2000, HMIL ( C-436/98, Zb. s. I-10555 ), a zo 4. marca 2004, Nemecko/Komisia ( C-344/01, Zb. s. I-2081 ).

( 3 ) Nariadenie Rady z 19. decembra 1988, ktorým sa stanovujú vykonávacie predpisy k nariadeniu č. 2052/88, pokiaľ ide jednak o koordinácie činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom a jednak o koordinácie týchto činností s činnosťami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 374, s. 1 ).

( 4 ) Ú. v. ES L 185, s. 9 .

( 5 ) Nariadenie Rady (ES, Euratom) z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 312, s. 1 ).

( 12 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 13 ) Rozsudok Írsko/Komisia (už citovaný, bod 30).

( 14 ) Vec C‑500/99 P (Zb. s. I‑867, bod 88).

( 15 ) Rovnako znie bod 28 druhého napadnutého rozsudku v tomto konaní.

( 16 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 17 ) Návrhy prednesené 28. októbra 1999 (rozsudok zo 6. apríla 2000, Zb. s. I‑2415), body 18 až 24.

( 24 ) Rozsudok Španielsko/Komisia (už citovaný, bod 33).

( 25 ) To znamená právomoc, ktorá v zmysle článku 24 ods. 2 oprávňuje Komisiu „znížiť alebo pozastaviť pomoc na činnosť alebo na predmetné opatrenie, ak preskúmanie, na ktoré odkazuje odsek 1, potvrdí existenciu nezrovnalosti alebo podstatnej zmeny, ktorá ovplyvňuje povahu alebo podmienky uskutočnenia činnosti alebo opatrenia a na ktorú nebolo požiadané o schválenie Komisiou“. Rozsudok Španielsko/Komisia (už citovaný, bod 30).

( 26 ) Tamže, bod 31.

( 27 ) Tamže, bod 32.

( 28 ) Tamže, bod 33.

( 29 ) Napadnutý rozsudok vo veci C‑549/12, bod 91; v rovnakom zmysle bod 101 napadnutého rozsudku vo veci C‑54/13.