C-374/12

62012CJ0374

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 18. septembra 2014 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Dumping — Železné alebo oceľové laná a káble s pôvodom v Ruskej federácii — Nariadenie (ES) č. 384/96 — Článok 2 ods. 8 a 9 a článok 11 ods. 2, 3, 9 a 10 — Predbežné preskúmanie — Preskúmanie z dôvodu uplynutia platnosti antidumpingových opatrení — Platnosť nariadenia (ES) č. 1279/2007 — Stanovenie vývoznej ceny na základe predajov do tretích krajín — Spoľahlivosť vývozných cien — Zohľadnenie cenových záväzkov — Zmena okolností — Uplatnenie inej metódy než tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní“

Vo veci C‑374/12,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Bulharsko) z 30. júla 2012 a doručený Súdnemu dvoru 6. augusta 2012, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: M. Aleksejev, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. novembra 2013,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

—

„Valimar“ OOD, v zastúpení: I. Komarevski, advokat,

—

Európska komisia, v zastúpení: M. D. Roussanov, H. van Vliet a G. Koleva, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. februára 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 8 a 9 a článku 11 ods. 3, 9 a 10 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. ES L 56 , 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45, ďalej len „základné nariadenie“), ako aj platnosti nariadenia Rady (ES) č. 1279/2007 z 30. októbra 2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na určité železné alebo oceľové laná a káble s pôvodom v Ruskej federácii a ktorým sa zrušujú antidumpingové opatrenia na dovoz určitých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Thajsku a Turecku ( Ú. v. EÚ L 285, s. 1 ).

Základné nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, s. 51 ). V čase skutkových okolností však bolo platné základné nariadenie.

4

Článok 2 ods. 8 a 9 uvedeného nariadenia stanovuje:

„8. Vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za výrobok pri jeho vývoze [pri jeho predaji na vývoz – neoficiálny preklad ] z vyvážajúcej krajiny do spoločenstva.

9. V prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď existuje podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu asociačného alebo kompenzačného dohovoru medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, možno vývoznú cenu vytvoriť na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu alebo ak výrobky nie sú ďalej predané nezávislému kupujúcemu, alebo nie sú predané v stave, v akom boli dovezené, na ľubovoľnom primeranom základe.

…“

Predbežné preskúmanie sa začne, ak príslušná žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že pokračujúce uloženie opatrenia už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu a/alebo že je nepravdepodobné, že by ujma pokračovala, alebo sa opakovane vyskytovala, ak by sa opatrenie zrušilo alebo zmenilo, alebo že existujúce opatrenie nie je alebo už nie je odôvodnené na kompenzáciu dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.

Pri vykonávaní prešetrovania podľa tohto odseku môže Komisia okrem iného zvážiť, či sa okolnosti, ktoré sa týkajú dumpingu a ujmy, významne zmenili, alebo či existujúcimi opatreniami sa dosahujú zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy predtým vymedzenej podľa článku 3. V týchto prípadoch sa berie do úvahy konečné určenie všetkých relevantných a náležite zdokumentovaných dôkazov.

…

9. Pri všetkých preskúmaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú náhrady, uskutočnených podľa tohto článku, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri prešetrovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležito zohľadní článok 2 a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17.

10. Pri každom prešetrovaní, ktoré sa uskutoční podľa tohto článku, Komisia preskúma spoľahlivosť vývozných cien v súlade s článkom 2. V prípade, že sa rozhodne vytvoriť vývoznú cenu v súlade s článkom 2 ods. 9, vypočíta ju bez akejkoľvek zrážky o čiastku zaplateného antidumpingového cla, ak sa poskytne nezvratný dôkaz, že clo je náležito vyjadrené v maloobchodných cenách a následných predajných cenách v spoločenstve.“

Antidumpingové nariadenie o dovozoch niektorých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Ruskej federácii

9

Komisii boli doručené jednak žiadosti podané SSM a ďalšou ruskou spoločnosťou na čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení zavedených nariadením č. 1601/2001, obmedzené na dumping a týkajúce sa obdobia od 1. júla 2003 do 30. júna 2004, na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia z dôvodu, že okolnosti, ktoré viedli k týmto opatreniam, sa trvalo zmenili, a jednak žiadosť o preskúmanie v súvislosti s uplynutím platnosti uvedených opatrení podanú Koordinačným výborom odvetvia oceľových lán a káblov v Európskej únii na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia a týkajúcu sa obdobia od 1. júla 2005 do 30. júna 2006. Na základe týchto žiadostí prijala Rada Európskej únie nariadenie č. 1279/2007.

10

Časť odôvodnení nariadenia č. 1279/2007, ktorá sa týka dumpingu a pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovania výskytu dumpingu, obsahuje najmä odôvodnenia 55 až 76, ktoré sa týkajú okrem iného určenia vývoznej ceny.

11

Odôvodnenie

201 nariadenia č. 1279/2007 uvádza, že cenový záväzok, ktorý viedol k rozhodnutiu 2001/602, je už neúčinný a musí sa odvolať rozhodnutím Komisie.

„1. Vrátenie cla spočíva v celkovom alebo čiastočnom vrátení zaplateného dovozného alebo vývozného cla.

2. Clo bude vrátené, ak sa určí, že v čase platby cla neexistoval nijaký colný dlh alebo že dôvod platby pominul.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14

Hlavným predmetom činnosti spoločnosti Valimar je dovoz a obchodovanie s lanami, káblami a podobným tovarom z ocele, ktorých časť pochádza z Ruskej federácie a je vyrobená spoločnosťou SSM.

15

Valimar teda podala na Administrativen săd Varna (Správny súd vo Varne) žalobu. Keďže táto žaloba bola zamietnutá, podala kasačný opravný prostriedok na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd).

19

Na podporu svojho opravného prostriedku Valimar uviedla neplatnosť nariadenia č. 1279/2007 v rozsahu, v akom zavádza antidumpingové clo na dovozy dotknutých výrobkov vyvážaných spoločnosťou SSM, z dôvodu, že je rozpore s článkom 2 ods. 8 a článkom 11 ods. 9 a 10 základného nariadenia.

20

Vnútroštátny súd sa domnieva, že nároky spoločnosti Valimar sú prípustné, a kladie si otázku týkajúcu sa platnosti nariadenia č. 1279/2007.

21

Má sa článok 11 ods. 9 a 10… [základného] nariadenia (teraz nariadenie č. 1225/2009) v spojení s článkom 2 ods. 8 a 9 [tohto nariadenia] vykladať tak, že ak nebola preukázaná zmena okolností v zmysle článku 11 ods. 9, majú tieto ustanovenia prednosť pred akýmikoľvek právomocami inštitúcií Únie vyplývajúcimi z článku 11 ods. 3 základného nariadenia pri stanovení vývoznej ceny, vrátane – ako v prípade nariadenia [č. 1279/2007] – implicitnej právomoci týchto inštitúcií posúdiť spoľahlivosť vývozných cien [spoločnosti SSM] do budúcnosti tak, že ich porovnajú s minimálnymi cenami podľa cenového záväzku a predajnými cenami v tretích krajinách? Má na zodpovedanie tejto otázky vplyv skutočnosť, že inštitúcie Únie sa, tak ako v prípade [spoločnosti SSM] a nariadenia [č. 1279/2007], pri výkone svojich právomocí v súvislosti s posúdením trvania zmeny okolností, pokiaľ ide o existenciu dumpingu podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, rozhodnú zmeniť antidumpingové opatrenia (znížiť colnú sadzbu)?

2.

Vyplýva z odpovede na prvú otázku, že za určitých okolností, ktoré sú opísané v príslušnej časti nariadenia [č. 1279/2007] týkajúcej sa stanovenia vývoznej ceny [spoločnosti SSM], a s ohľadom na to, že v tomto nariadení nie je výslovne upravená zmena v zmysle článku 11 ods. 9, ktorá by odôvodňovala uplatnenie novej metódy, by Komisia mala pri stanovení vývoznej ceny uplatniť metódu, ktorá bola použitá v rámci pôvodného prešetrovania, v predmetnom prípade podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia?

3.

Po zohľadnení odpovedí na prvú a druhú otázku: Má sa nariadenie [č. 1279/2007] samo osebe považovať za neplatné v časti, ktorá sa týka určenia a uloženia individuálnych antidumpingových opatrení vo vzťahu k dovozu [dotknutých výrobkov] vyrobených [spoločnosťou SSM], ktoré boli vydané pri porušení článku 11 ods. 9 a 10 v spojení s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, respektíve na neplatnom právnom základe?“

V tejto súvislosti bulharská vláda tvrdí, že podľa bodu 21 rozsudku Nachi Europe (C‑239/99, EU:C:2001:101 ) sa nariadenie zavádzajúce antidumpingové clo môže priamo a osobitne týkať nielen tých výrobných a vývozných podnikov, ktoré sú v ňom označené, ale aj dovozcov, ktorí majú vzťah k výrobcom a ktorých predajná cena dotknutých výrobkov je založená na vývoznej cene.

27

Podľa bulharskej vlády sa Valimar vzhľadom na svoje postavenie výlučného obchodného zástupcu spoločnosti SSM v Bulharsku môže považovať za dovozcu prepojeného so spoločnosťou SSM v zmysle judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode. Na podporu tejto argumentácie uvádza rozsudok ISO/Rada (118/77, EU:C:1979:92 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že francúzska spoločnosť Import Standard Office, výlučný dovozca japonského výrobcu, ktorému boli uložené antidumpingové clá nariadením Rady, bola s týmto výrobcom dostatočne úzko prepojená, a teda bola priamo a osobne dotknutá týmto nariadením. Bulharská vláda sa domnieva, že spor vo veci samej je podobný veci, ktorá viedla k uvedenému rozsudku, a že Valimar možno považovať za dostatočne úzko prepojenú so spoločnosťou SSM na to, aby bola priamo a osobne dotknutá nariadením č. 1279/2007 v rozsahu, v akom zavádza antidumpingové clo na dovoz dotknutých výrobkov.

28

Treba uviesť, že predpokladom možnosti jednotlivca uplatniť neplatnosť ustanovení aktov Únie na rozhodujúcom súde je, že tento účastník konania nemal právo podľa článku 263 ZFEÚ podať proti týmto ustanoveniam priamu žalobu (pozri rozsudky TWD Textilwerke Deggendorf, EU:C:1994:90 , bod 23, a Bolton Alimentari, C‑494/09, EU:C:2011:87 , bod 22).

32

Súdny dvor tiež rozhodol, že dovozcovia pridružení k vývozcom z tretích krajín, na ktorých výrobky sú uložené antidumpingové clá, môžu napadnúť nariadenia zavádzajúce tieto clá najmä v prípade, keď bola vývozná cena vypočítaná na základe predajnej ceny na trhu Spoločenstva zavedenej týmito dovozcami, a v prípade, keď bolo na základe tejto predajnej ceny vypočítané samotné antidumpingové clo (pozri v tomto zmysle rozsudok Neotype Techmashexport/Komisia a Rada, C‑305/86, EU:C:1990:295 , body 19 a 20).

33

Okrem toho uznanie nároku niektorých kategórií hospodárskych subjektov ako subjektov, ktoré môžu podať žalobu o neplatnosť antidumpingového nariadenia, nemôže zabrániť tomu, aby mohli byť takýmto nariadením osobne dotknuté aj iné subjekty z dôvodu určitých vlastností, ktorými sa vyznačujú a ktoré ich odlišujú od iných subjektov (pozri rozsudok Extramet Industrie/Rada, C‑358/89, EU:C:1991:214 , bod 16).

34

Valimar však nepatrí do žiadnej z týchto kategórií hospodárskych subjektov opísaných vyššie, ktorým Súdny dvor uznal právo podať priamu žalobu proti nariadeniam zavádzajúcim antidumpingové clo. Preto nemožno rozhodnúť, že sa nachádza v analogickej situácii s takým podnikom, ako bol dotknutý vo veci, ktorá viedla k rozsudku ISO/Rada ( EU:C:1979:92 ).

38

Za týchto podmienok treba konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa musí považovať za prípustný.

O prejudiciálnych otázkach

39

Vo svojich troch prejudiciálnych otázkach, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je nariadenie č. 1279/2007 platné v rozsahu, v akom zavádza antidumpingové clo na dovoz dotknutých výrobkov vyrábaných spoločnosťou SSM, vzhľadom na článok 2 ods. 8 a 9 a článok 11 ods. 9 a 10 základného nariadenia.

O platnosti prijatia inej metódy než tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní na výpočet vývoznej ceny v rámci preskúmania

43

V druhom rade treba uviesť, že Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že výnimka zo všeobecného pravidla zavedená v článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ktorá v rámci konania o preskúmaní stanovuje metódu odlišnú od tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní, musí byť predmetom reštriktívneho výkladu, keďže nemôže inštitúciám Únie umožniť vykladať a uplatňovať toto ustanovenie spôsobom nezlučiteľným s jeho znením a účelom (pozri v tomto zmysle rozsudok Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada a Komisia, C‑15/12 P, EU:C:2013:572 , body 17 a 19).

44

Je pravda, že nariadenie č. 1279/2007 výslovne neposudzuje dôvody, ktoré viedli k uplatneniu inej metódy než tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní, ako zmenu okolností v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia.

45

Na úvod však treba uviesť, že z odôvodnenia 61 nariadenia č. 1279/2007 vyplýva, že takmer všetok vývoz jedného ruského vývozcu do Spoločenstva sa uskutočnil na základe cenového záväzku, ktorý Komisia prijala v auguste 2001. V tejto súvislosti sa určenie vývozných cien neobmedzovalo len na preskúmanie minulého správania vývozcov, ale skúmal sa aj pravdepodobný vývoj vývozných cien v budúcnosti. Predovšetkým sa skúmala otázka, či existencia tohto záväzku ovplyvnila úroveň vývozných cien tak, že sa stali nespoľahlivé na stanovenie budúceho vývozného správania.

49

Treba preto konštatovať, že vzhľadom jednak na zmenu okolností v súvislosti s pôvodným prešetrovaním, ktoré viedlo k cenovým záväzkom, ktorým boli podriadení vývozcovia SSM, a jednak na nespoľahlivosť metódy použitej v rámci pôvodného prešetrovania pri preskúmaní mohli európske inštitúcie s odkazom na výnimku stanovenú v článku 11 ods. 9 základného nariadenia oprávnene uplatniť pri preskúmaní metódu odlišnú od tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní.

O zákonnosti použitej metódy

50

Aby sa mohlo na položené otázky odpovedať vyčerpávajúco, treba tiež overiť, či dotknuté inštitúcie mohli oprávnene založiť svoju analýzu na vývozných cenách SSM do tretích krajín, aby pri preskúmaní dospeli k relevantnému záveru. Inými slovami, ide o otázku, či článok 11 ods. 9 základného nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 8 a 9 tohto nariadenia boli dodržané, keď tieto inštitúcie po tom, ako konštatovali, že skutočné vývozné ceny nie sú spoľahlivé z dôvodu iných okolností, ako sú okolnosti uvedené v tomto ustanovení, použili metódu určenia vývozných cien, ktorá v uvedenom ustanovení nebola výslovne upravená.

51

53

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 11 základného nariadenia ani v odseku 2, ani v odseku 3 nestanovuje metódy alebo osobitné spôsoby, ktoré majú dotknuté inštitúcie dodržať na uskutočnenie overení stanovených v tomto ustanovení.

54

Podľa znenia článku 11 ods. 3 tretieho pododseku uvedeného nariadenia na určenie, či sa okolnosti, ktoré sa týkajú dumpingu a ujmy, významne zmenili, treba zohľadniť iba „všetky relevantné a náležite zdokumentované dôkazy“.

55

Ako to uviedol generálny advokát v bode 58 návrhov, preskúmanie, ktoré v tejto súvislosti prináleží Komisii, ju môže viesť nielen k vykonaniu retrospektívnej analýzy vývoja posudzovanej situácie odo dňa uloženia pôvodného konečného opatrenia na účely posúdenia potreby zachovať ho alebo ho zmeniť s cieľom kompenzácie dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu, ale aj k analýze budúceho pravdepodobného vývoja situácie odo dňa prijatia opatrenia o preskúmaní na účely posúdenia pravdepodobného vplyvu, ktorý by mali zrušenie alebo zmena konečného opatrenia.

59

Je isté, že existencia cenového záväzku nie je v článku 2 ods. 9 tohto nariadenia výslovne uvedená medzi okolnosťami, ktoré môžu odôvodniť uplatnenie odlišnej metódy než tej, ktorá je stanovená v článku 2 ods. 8. Tieto okolnosti však nie sú vymenované taxatívne a konštatovanie, že vývozné ceny nie sú spoľahlivé z dôvodu tohto záväzku, tiež odôvodňuje uplatnenie tohto článku, keďže ceny sa vytvárajú na „primeranom základe“.

60

V tomto kontexte treba konštatovať, že za takých okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, sa Rada nerozhodla nevhodne či nerozumne, keď použila vývozné ceny do tretích krajín zavedené spoločnosťou SSM ako indikátor vývozných cien do Spoločenstva, ktoré SSM uplatňovala pri neexistencii cenového záväzku.

61

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že preskúmanie položených otázok neodhalilo nič, čo by mohlo ovplyvniť platnosť nariadenia č. 1279/2007.

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.