C-388/12

Comune di Ancona

proti

Regione Marche,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory L. Bay Larsen, podpredseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia M. Safjan, J. Malenovský (spravodajca) a A. Prechal,

generálny advokát: Y. Bot,

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, S. Rodrigues a A. Gattini, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Steiblytė a D. Recchia, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. septembra 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

Odôvodnenie

4 nariadenia č. 1260/1999 znie:

„… s cieľom zvýšiť sústredenie prostriedkov a zjednodušiť činnosť štrukturálnych fondov je potrebné.… [definovať prioritné ciele], aby pôsobili v prospech rozvoja a štrukturálnych zmien regiónov, ktorých rozvoj zaostáva, hospodárskych a sociálnych premien oblastí, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam, a prispôsobovaniu a modernizácii politík a systémov vzdelávania, školenia a zamestnanosti“.

4

Odôvodnenie

7 uvedeného nariadenia stanovuje:

„… Európsky fond pre regionálny rozvoj (EFRR) zásadne prispieva k dosiahnutiu cieľa podpory rozvoja a štrukturálnych zmien regiónov, ktorých rozvoj zaostáva a ktorých hospodárska a sociálna premena čelí štrukturálnym ťažkostiam [a k hospodárskej a sociálnej premene regiónov so štrukturálnymi ťažkosťami – neoficiálny preklad ]“.

5

ktorá ovplyvňuje jeho povahu alebo podmienky vykonávania alebo poskytuje nejakej firme alebo verejnému subjektu neopodstatnenú výhodu;

a

b)

ktorá je výsledkom buď zmeny v povahe vlastníctva nejakej súčasti infraštruktúry, alebo ukončenia či premiestnenia nejakej produktívnej činnosti.

Členské štáty o každej takejto zmene informujú Komisiu. V prípade, že k takej zmene dôjde, použijú sa ustanovenia článku 39.“

7

h)

spätné získanie všetkých čiastok stratených následkom zistených nezrovnalostí, a ak je to vhodné, uplatnenie úroku z omeškania.“

8

Článok 39 toho istého nariadenia nazvaný „Úpravy financovania“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty sú v prvom rade povinné vyšetrovať nezrovnalosti a konať na základe dôkazu o každej väčšej zmene ovplyvňujúcej povahu alebo podmienky vykonávania pomoci alebo jej kontroly a vykonať žiaduce úpravy financovania.

Členský štát vykoná úpravy financovania, ktoré sú žiaduce v spojitosti s jednotlivými alebo systematickými nezrovnalosťami. Tieto úpravy vykonané členským štátom spočívajú v zrušení celého príspevku spoločenstva alebo jeho časti. Fondy spoločenstva, ktoré sa týmto spôsobom uvoľnia, môžu byť členským štátom znovu použité na dotknutú pomoc v súlade s ustanoveniami prijatými podľa článku 53 ods. 2.“

Po uskutočnení výstavby lodenicového sklzu a po inštalácii autožeriavu Comune di Ancona ako príjemca predmetného financovania v januári 2005 položila Regione Marche otázku týkajúcu sa možnosti zveriť správu uvedeného sklzu tretiemu subjektu. Regione Marche usúdil, že uvedenému riešeniu nič nebráni, pričom pripomenul potrebu dodržiavania platnej právnej úpravy v oblasti prideľovania koncesií na služby vo verejnom záujme.

12

Rozhodnutím obecnej rady z 19. apríla 2005 Comune di Ancona poverila správou lodenicového sklzu Cooperativa arl Pescatori e Motopescherecci di Ancona (ďalej len „družstvo Pescatori“), pričom stanovila družstvu Pescatori rad povinností, medzi ktoré patrili platba ročného poplatku vypočítaného tak, aby sa nevytváral významný čistý zisk ani v prospech zadávateľa, ani v prospech koncesionára, zákaz zmeny podmienok vykonávania financovateľnej činnosti, zákaz vykonávania ziskovej činnosti, dodržiavanie všetkých uplatniteľných smerníc a noriem Únie, ako aj zachovanie verejnej povahy a určenia predmetného diela. Okrem iného spresnila, že toto dielo zostane v každom prípade vlastníctvom Comune di Ancona.

13

V júni 2010 Regione Marche usúdil, že v správe lodenicového sklzu zo strany Cumune di Ancona došlo k určitým protiprávnostiam, a to:

—

Regione Marche prijal na základe týchto zistení rozhodnutie, ktorým nariadil odobratie a vymáhanie finančnej pomoci poskytnutej Comune di Ancona.

15

Comune di Ancona následne proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobu o neplatnosť na vnútroštátny súd.

16

Na podporu svojej žaloby predložila najmä nasledujúce dôvody:

—

Za týchto okolností Tribunale amministrativo regionale per le Marche rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa [článok 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999] vykladať v tom zmysle, že k posúdeniu, či z udelenia koncesie nevyplývajú významné príjmy pre zadávateľa alebo neopodstatnené výhody pre koncesionára, sa môže pristúpiť iba po overení toho, či sa dielo podstatným spôsobom nezmenilo?

2.

[Pokiaľ je odpoveď na túto prvú otázku kladná, čo sa myslí pod pojmom] ‚podstatná zmena‘, t. j. vzťahuje sa [článok 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999] iba na fyzické zmeny – v tom zmysle, že zrealizované dielo nezodpovedá dielu uvedenému v projekte, na ktorý sa poskytol finančný príspevok, – alebo aj na funkčné zmeny, a je v tomto druhom prípade ‚podstatnou zmenou‘ skutočnosť, že dielo sa využíva ‚aj‘ – avšak nie prevažne – na iné činnosti, ako sú tie, ktoré boli uvedené vo výzve na predkladanie projektov alebo v žiadosti o pridelenie príspevku[?]

3.

Článok 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999 vyjadruje zásadu, podľa ktorej príspevok štrukturálnych fondov na činnosť zostane zachovaný len vtedy, ak v predmetnej činnosti v lehote piatich rokov odo dňa rozhodnutia príslušného vnútroštátneho orgánu alebo riadiaceho orgánu o príspevku z uvedených fondov nedošlo k „podstatnej zmene“. Vo veci samej je medzi účastníkmi konania sporné okrem iného to, či sa na zmeny, ktoré zistil Regione Marche, vzťahuje toto ustanovenie.

19

Hneď na úvod je vhodné pripomenúť, že Súdnemu dvoru neprináleží konkrétne posúdiť zmeny, o ktoré ide vo veci samej. Takéto posúdenie totiž patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu. Úlohou Súdneho dvora je iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu výklad práva Únie potrebný pre rozhodnutie, ktoré má vnútroštátny súd prijať v rámci sporu, o ktorom rozhoduje. Súdny dvor však pritom môže určiť relevantné podklady spôsobilé viesť vnútroštátny súd pri jeho posúdení (pozri rozsudok z 10. novembra 2011, Norma‑A a Dekom, C-348/10, Zb. s. I-10983 , body 57 a 58).

20

V tomto kontexte treba zdôrazniť, že aby bolo možné určiť, že na zmenu sa vzťahuje pôsobnosť článku 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999, treba sa najprv ubezpečiť, že na danú činnosť, ktorá prešla touto zmenou, sa vzťahuje uvedený článok, a v prípade kladnej odpovede následne skúmať, či táto zmena spĺňa podmienky spomenuté v písmenách a) a b) prvého pododseku uvedeného ustanovenia, pričom ako vyplýva z použitia priraďovacej spojky „a“ medzi dvoma podmienkami spomenutými v uvedenom článku 30 ods. 4 prvom pododseku písm. a) a b), zmena musí kumulatívne spĺňať obe tieto podmienky.

24

V tomto poradí Súdny dvor odpovie na rôzne otázky položené vnútroštátnym súdom.

O tretej otázke

25

Treťou otázkou, na ktorú je vhodné odpovedať v prvom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na zmeny, ktoré nastanú pri realizácii diela, alebo či sa toto ustanovenie vzťahuje aj na zmeny, ku ktorým dôjde neskôr, najmä pri správe tohto diela.

26

29

Vzhľadom na tieto úvahy treba na tretiu otázku odpovedať, že článok 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999 sa má vykladať v tom zmysle, že zmeny, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, zahŕňajú tak zmeny, ktoré nastanú pri realizácii diela, ako aj zmeny, ku ktorým dôjde neskôr, najmä pri správe tohto diela, pokiaľ tieto zmeny nastanú v lehote piatich rokov upravenej v uvedenom ustanovení.

O prvej otázke

30

Svojou prvou otázkou, na ktorú je vhodné odpovedať v druhom rade, chce vnútroštátny súd zistiť, či sa má článok 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999 vykladať v tom zmysle, že k posúdeniu, či z udelenia koncesie nevyplývajú významné príjmy pre zadávateľa alebo neopodstatnené výhody pre koncesionára, sa môže pristúpiť iba po predchádzajúcom overení toho, či sa dielo, ktoré je predmetom koncesie, podstatným spôsobom nezmenilo.

31

34

Svojou druhou otázkou, na ktorú treba odpovedať v treťom rade, sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje iba na predpoklad fyzickej zmeny, pokiaľ zrealizované dielo nezodpovedá dielu uvedenému v projekte, na ktorý sa poskytol finančný príspevok, alebo či sa vzťahuje aj na predpoklad funkčnej zmeny. Za tohto druhého predpokladu sa vnútroštátny súd pýta, či je „podstatnou zmenou“ skutočnosť, že dielo sa využíva čiastočne, nie však prevažne, na iné aktivity, ako sú tie, ktoré boli uvedené vo výzve na predkladanie projektov alebo v žiadosti o pridelenie finančného príspevku podanej na základe tejto výzvy.

35

Predovšetkým vzhľadom na to, že si normotvorca Únie dal námahu pridať prívlastok „podstatná“ na označenie dotknutej zmeny, treba na to, aby sa na uvedenú zmenu vzťahovala pôsobnosť článku 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999, vyžadovať, aby táto zmena nielen jednoducho spĺňala obe podmienky obsiahnuté v tomto ustanovení, ale aby mala navyše aj určitý rozsah.

36

V tejto súvislosti z odôvodnenia 41 nariadenia č. 1260/1999 vyplýva, že pomoc alebo časť pomoci poskytnutá niektorým zo štrukturálnych fondov by mala ostať pre činnosť zachovaná, len ak povaha činnosti alebo podmienky jej vykonávania neprejdú nejakou podstatnou zmenou, ktorá by viedla k tomu, že sa činnosť, na ktorú sa pomoc dostáva, odchýli od svojho pôvodného cieľa.

40

Za okolností veci samej teda prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či vykonané zmeny, najmä okolnosť, že lodenicový sklz, ktorý vybudovala Comune di Ancona, využívajú rekreačné plavidlá podielom odhadovaným na 18 %, hoci toto využívanie nebolo v projekte, na ktorý bol schválený finančný príspevok, plánované, boli spôsobilé významne zmeniť používanie dotknutého diela prostredníctvom iných aktivít, ako sú tie, ktoré boli plánované pôvodne, a následne významným spôsobom znížiť schopnosť predmetnej činnosti dosiahnuť cieľ, ktorý jej bol pridelený.

41

Vzhľadom na druhú podmienku uvedenú v článku 30 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 1260/1999 na to, aby sa zmena spočívajúca vo využívaní diela na iné aktivity, ako sú tie, ktoré boli plánované v projekte, na ktorý bol schválený finančný príspevok, mohla posúdiť ako „podstatná zmena“ v zmysle uvedeného článku 30 ods. 4, treba ešte spresniť, že dôsledkom tejto zmeny musí byť prinajmenšom čiastočné zastavenie určitých aktivít plánovaných v projekte, na ktorý bol schválený finančný príspevok.

42

V dôsledku toho treba na druhú otázku odpovedať, že článok 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje tak na predpoklad fyzickej zmeny, pokiaľ zrealizované dielo nezodpovedá dielu uvedenému v projekte, na ktorý sa poskytol finančný príspevok, ako aj na predpoklad funkčnej zmeny, pričom v prípade zmeny spočívajúcej vo využívaní diela na iné aktivity, ako sú tie pôvodne plánované v projekte, na ktorý bol poskytnutý finančný príspevok, musí byť takáto zmena spôsobilá významným spôsobom znížiť schopnosť predmetnej činnosti dosiahnuť cieľ, ktorý jej bol pridelený.

Ďalej treba pripomenúť, že koncesie na služby vo verejnom záujme nie sú na úrovni Únie upravené nijakou právnou úpravou. Vzhľadom na chýbajúcu právnu úpravu sa právo uplatniteľné na koncesie na služby musí skúmať z hľadiska primárneho práva, konkrétnejšie z hľadiska základných slobôd upravených Zmluvou o FEÚ (pozri rozsudok zo 7. decembra 2000, Telaustria a Telefonadress, C-324/98, Zb. s. I-10745 , bod 60).

46

V tejto súvislosti už Súdny dvor rozhodol, že zásada rovnosti zaobchádzania a zásada zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti ukladajú okrem iného zadávateľovi povinnosť transparentnosti, ktorá zabezpečuje pre každého potenciálneho uchádzača primeraný stupeň zverejnenia umožňujúci sprístupnenie zadávania zákazky konkurencii, ako aj kontrolu nestrannosti tohto postupu, pričom to nevyhnutne neznamená povinnosť pristúpiť k zadávaciemu konaniu (rozsudky z 13. septembra 2007, Komisia/Taliansko, C-260/04, Zb. s. I-7083 , bod 24, a z 13. novembra 2008, Coditel Brabant, C-324/07, Zb. s. I-8457 , bod 25).

47

Konkrétnejšie bolo rozhodnuté, že keďže koncesia môže zaujať aj podnik, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, ako je ten, do pôsobnosti ktorého patrí zadávateľ, zadanie tejto koncesie podniku nachádzajúcemu sa v poslednom uvedenom členskom štáte predstavuje v prípade neexistencie akejkoľvek transparentnosti nerovné zaobchádzanie v neprospech podnikov nachádzajúcich sa v inom členskom štáte. V prípade neexistencie akejkoľvek transparentnosti totiž podniky nachádzajúce sa v týchto iných členských štátoch nemajú žiadnu skutočnú možnosť prejaviť svoj záujem o získanie predmetnej koncesie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2005, Coname, C-231/03, Zb. s. I-7287 , body 17 a 18).

51

Okolnosť, že koncesia nie je spôsobilá ani vytvárať významné čisté príjmy, ani poskytovať neopodstatnenú výhodu podniku alebo verejnému subjektu, však sama osebe neumožňuje dospieť k záveru, že táto koncesia nemá hospodársky význam pre podniky nachádzajúce sa v iných členských štátoch, ako je členský štát, do pôsobnosti ktorého patrí zadávateľ. Podnik totiž môže v rámci ekonomickej stratégie smerujúcej k rozšíreniu časti jeho aktivít do iného členského štátu prijať taktické rozhodnutie uchádzať sa o udelenie koncesie v tomto členskom štáte napriek skutočnosti, že táto koncesia nie je ako taká spôsobilá vytvárať primeraný zisk, pretože nemenej platí, že táto príležitosť mu môže umožniť vstúpiť na trh uvedeného štátu a dať na ňom o sebe vedieť s cieľom prípravy jeho budúcej expanzie.

52

Vzhľadom na predchádzajúce je vhodné na štvrtú otázku odpovedať, že za okolností, o aké ide v spore vo veci vo veci samej, právo Únie nebráni tomu, aby bola koncesia na službu vo verejnom záujme týkajúcu sa diela udelená bez zadávacieho konania, pokiaľ toto udelenie zodpovedá zásade transparentnosti, ktorej dodržanie bez toho, aby to nevyhnutne znamenalo povinnosť pristúpiť k zadávaciemu konaniu, musí umožniť podniku nachádzajúcemu sa na území iného členského štátu, ako je členský štát, do pôsobnosti ktorého patrí zadávateľ, prístup k primeraným informáciám o tejto koncesii pred jej udelením tak, aby mal tento podnik možnosť prejaviť svoj záujem o získanie uvedenej koncesie, pokiaľ by si to želal, pričom takéto preverenie prináleží vnútroštátnemu súdu.

2.

Článok 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999 sa má vykladať v tom zmysle, že posúdenie, či z udelenia koncesie nevyplývajú významné príjmy pre zadávateľa alebo neopodstatnené výhody pre koncesionára, si nevyžaduje predchádzajúce overenie toho, či sa dielo, ktoré je predmetom koncesie, podstatným spôsobom nezmenilo.

3.

Článok 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje tak na predpoklad fyzickej zmeny, pokiaľ zrealizované dielo nezodpovedá dielu uvedenému v projekte, na ktorý sa poskytol finančný príspevok, ako aj na predpoklad funkčnej zmeny, pričom v prípade zmeny spočívajúcej vo využívaní diela na iné aktivity, ako sú tie, ktoré boli plánované pôvodne v projekte, na ktorý bol poskytnutý finančný príspevok, musí byť takáto zmena spôsobilá významným spôsobom znížiť schopnosť predmetnej činnosti dosiahnuť cieľ, ktorý jej bol pridelený.

4.

Za okolností, o aké ide v spore vo veci vo veci samej, právo Únie nebráni tomu, aby bola koncesia na službu vo verejnom záujme týkajúcu sa diela udelená bez zadávacieho konania, pokiaľ toto udelenie zodpovedá zásade transparentnosti, ktorej dodržanie bez toho, aby to nevyhnutne znamenalo povinnosť pristúpiť k zadávaciemu konaniu, musí umožniť podniku nachádzajúcemu sa na území iného členského štátu, ako je členský štát, do pôsobnosti ktorého patrí zadávateľ, prístup k primeraným informáciám o tejto koncesii pred jej udelením tak, aby mal tento podnik možnosť prejaviť svoj záujem o získanie uvedenej koncesie, pokiaľ by si to želal, pričom takéto preverenie prináleží vnútroštátnemu súdu.