← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·3.5.2012

C-211/12

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62012CN0211

C_2012194SK.01001501.xml

30.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 194/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte di Appello di Roma (Taliansko) 3. mája 2012 — Martini SpA/Ministero delle Attività Produttive

(Vec C-211/12)

2012/C 194/24

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte di Apello di Roma

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Martini SpA

Odporca: Ministero delle Attività Produttive

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 35 nariadenia Komisie (ES) č. 1291/2000 z 9. júna 2000 ( 1 ) vykladať v tom zmysle, že základným cieľom sankcie, ktorú stanovuje a ktorá spočíva v úplnom prepadnutí záruky uloženej podnikateľským subjektom Spoločenstva, ktoré získali dovoznú/vývoznú licenciu pre výrobok, na ktorý sa vzťahuje spoločná organizácia trhu s obilninami, je odrádzať uvedené subjekty od porušovania primárnej povinnosti (ako skutočný dovoz alebo vývoz obilnín uvedených v príslušnej licencii), ktorú sú povinné dodržiavať vo vzťahu k činnosti, na ktorú získali licenciu a na ktorú zložili záruku?

2.

Majú sa ustanovenia článku 35 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 1291/2000 v časti, v ktorej sa stanovujú podmienky uvoľnenia záruky zloženej pri vydaní dovoznej licencie, vykladať v tom zmysle, že v prípade porušenia sekundárnej povinnosti spočívajúcej najmä v neskorom predložení dôkazu o tom, že dovoz sa riadne uskutočnil (a v následnom neskorom predložení príslušnej žiadosti o uvoľnenie zloženej záruky), sa má výška sankcie určiť nezávisle od výšky konkrétnej záruky, ktorej úplné prepadnutie by sa malo nariadiť v prípade porušenia primárnej povinnosti týkajúcej sa samotnej dovoznej činnosti, pričom výška sankcie by sa mala určiť najmä na základe obvyklej výšky záruky, ktorá sa všeobecne uplatňuje na dovoz výrobkov rovnakého druhu uskutočnený v príslušnom období?

3.

Má sa článok 35 ods. 4 písm. c) uvedeného nariadenia Komisie (ES) č. 1291/2000 v časti, v ktorej stanovuje, že „… ak sú pre daný výrobok vydané licencie alebo certifikáty s rôznymi sumami záruky, pri výpočte sumy, ktorá má prepadnúť, sa použije najnižšia sadzba použiteľná pre dovoz…“, vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak podnikateľský subjekt Spoločenstva dovoz obilnín riadne uskutočnil, nedodržanie stanovenej lehoty na predloženie dôkazu o uskutočnení dovozu do Európskeho spoločenstva má podliehať sankcii, ktorej výška sa vypočíta na základe najnižšej dovoznej záruky platnej v čase dovozu rovnakého výrobku, a to nezávisle od osobitných colných podmienok (ako tvrdí spoločnosť Martini), alebo iba za rovnakých osobitných colných podmienok (ako tvrdí Talianska republika)?

( 1 ) Ú. v. ES L 152, s. 1; Mim. vyd. 03/029, s. 145.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-211/12 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik