← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·24.5.2012

C-253/12

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62012CN0253

C_2012273SK.01000201.xml

8.9.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/2

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší správní soud (Česká republika) 24. mája 2012 — JS/Česká správa sociálního zabezpečení

(Vec C-253/12)

2012/C 273/02

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Nejvyšší správní soud

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: JS

Žalovaný: Česká správa sociálního zabezpečení

Prejudiciálne otázky

1.

Vylučuje nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva ( 1 ) [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( 2 ) ] zo svojho rozsahu ratione personae občianku Českej republiky, ktorá za okolností, aké sú v prejednávanej veci, podliehala pred 1. januárom 1993 právnym predpisom upravujúcim dôchodkové zabezpečenie zaniknutého štátu (Českej a Slovenskej Federatívnej republiky), tieto doby sa v súlade s článkom 20 Zmluvy uzatvorenej 29. októbra 1992 medzi Českou [republikou] a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení zapísaným v prílohe III nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 (prílohe II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004) považujú za doby nadobudnuté v Slovenskej republike a podľa vnútroštátneho pravidla vytvoreného Ústavným súdom ČR súčasne aj za doby nadobudnuté v Českej republike?

Pokiaľ je odpoveď na otázku č. 1 záporná:

2.

Bráni článok 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkom 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a s článkom 3 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 [prípadne článok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004] tomu, aby orgány Českej republiky mohli za okolností, aké sú v prejednávanej veci, poskytovať preferenčné zaobchádzanie [vyrovnávací príspevok k dávke v starobe, pokiaľ je výška tejto dávky priznaná podľa článku 20 Zmluvy uzatvorenej 29. októbra 1992 medzi Českou [republikou] a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení a podľa nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 (nariadenia č. 883/2004) nižšia než dávka, ktorá by sa poberala, keby sa starobný dôchodok vypočítal podľa právnych predpisov Českej republiky] iba občanom Českej republiky, pokiaľ k takémuto zaobchádzaniu vedie základné právo na zabezpečenie v starobe vyložené Ústavným súdom ČR špecificky vo vzťahu k dobám dôchodkového zabezpečenia nadobudnutým v zaniknutej ČSFR, a vnímané ako súčasť národnej identity a pokiaľ takéto zaobchádzanie nemôže narušiť právo voľného pohybu pracovníkov ako základné právo Únie, za situácie, keď by poskytnutie obdobného zaobchádzania všetkým ostatným občanom členských štátov EÚ, ktorí tiež nadobudli v zaniknutej ČSFR obdobné doby dôchodkového zabezpečenia, viedlo k významnému ohrozeniu finančnej stability systému dôchodkového poistenia Českej republiky?

Pokiaľ je odpoveď na otázku č. 2 kladná:

3.

Bráni právo Európskej únie tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý je najvyšším súdom štátu v oblasti správneho súdnictva, proti ktorého rozhodnutiu nie sú prípustné žiadne opravné prostriedky, bol v súlade s vnútroštátnym právom viazaný právnymi posúdeniami podanými Ústavným súdom ČR, pokiaľ sa zdá, že uvedené posúdenia nie sú v súlade s právom Únie, ako ho vyložil Súdny dvor Európskej Únie?

( 1 ) Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/01, s. 35.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/05, s. 72.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-253/12 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik