← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·2.7.2012

C-320/12

Odmieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62012CN0320

C_2012258SK.01001401.xml

25.8.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 258/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Højesteret (Dánsko) 2. júla 2012 — Malaysia Dairy Industries Pte. Ltd/Ankenævnet for Patenter og Varemærker

(Vec C-320/12)

2012/C 258/22

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Højesteret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Malaysia Dairy Industries Pte. Ltd

Žalovaný: Ankenævnet for Patenter og Varemærker

Prejudiciálne otázky

1.

Je pojem zlá viera uvedený v článku 4 ods. 4 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( 1 ) vyjadrením právneho štandardu, ktorý možno vyplniť v súlade s vnútroštátnym právom, alebo je to pojem práva Európskej únie, ktorý treba vykladať v celej Európskej únii jednotne?

2.

Ak je pojem zlá viera uvedený v článku 4 ods. 4 písm. g) smernice 2008/95/ES pojmom práva Európskej únie, má sa tento pojem chápať v tom zmysle, že môže postačovať, aby prihlasovateľ v čase podania prihlášky vedel alebo mal vedieť o zahraničnej ochrannej známke, alebo existuje ďalšia požiadavka týkajúca sa subjektívneho postavenia prihlasovateľa na účely odmietnutia zápisu?

3.

Môže sa členský štát rozhodnúť zaviesť osobitnú ochranu zahraničných ochranných známok, ktorá sa v súvislosti s požiadavkou zlej viery odlišuje od článku 4 ods. 4 písm. g) smernice 2008/95/ES, napríklad tým, že stanoví osobitnú požiadavku, aby prihlasovateľ vedel alebo mal vedieť o zahraničnej ochrannej známke?

( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, s. 25).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-320/12 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik