C-325/12
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CN0325
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2012287SK.01002202.xml
22.9.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 287/22
Žaloba podaná 10. júla 2012 — Európska komisia/Portugalská republika
(Vec C-325/12)
2012/C 287/41
Jazyk konania: portugalčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Hetsch, P. Guerra e Andrade a L. Nicolae, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Portugalská republika
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Portugalská republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ( 1 ) , alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,
—
uložiť Portugalskej republike v súlade s článkom 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie povinnosť zaplatiť penále za nesplnenie povinnosti oznámiť všetky opatrenia na prebratie smernice 2009/136/ES vo výške 22 014,72 eura za každý deň od dátumu vydania rozsudku Súdneho dvora,
—
zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Portugalská republika neprijala všetky opatrenia potrebné na prebratie smernice 2009/136/ES do vnútroštátneho právneho poriadku. V každom prípade o uvedených opatreniach neinformovala Komisiu.
Portugalská republika sa pokúsila previesť smernicu 2009/136/ES do vnútroštátneho právneho poriadku iba vo vzťahu k zmenám smernice 2002/22/ES. Časť smernice 2009/136/ES, ktorá zaviedla zmeny smernice 2002/58/ES (ochrana súkromia a elektronickej komunikácie), vôbec nebola prevzatá.
V súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ môže Komisia žalobou o nesplnenie povinnosti podanou podľa článku 258 ZFEÚ žiadať Súdny dvor, aby príslušnému členskému štátu uložil povinnosť zaplatiť paušálnu sumu alebo penále v deklaratórnom rozsudku, v ktorom potvrdí nesplnenie povinnosti členského štátu informovať Komisiu o opatreniach na prebratie smernice prijatej v súlade s legislatívnym postupom.
Podľa oznámenia Komisie — vykonávanie článku 260 ods. 3 ZFEÚ ( 2 ) sa penále navrhnuté Komisiou vypočíta spôsobom uvedeným v oznámení o vykonávaní článku 228 Zmluvy ES.
Určenie sankcie sa preto opiera o také kritéria, akými sú závažnosť porušenia, jeho trvanie a potreba zabezpečiť odstrašujúci účinok samotnej sankcie.
Vzhľadom na význam právnych predpisov Únie, ktoré boli porušené, a na dôsledky tohto porušenia pre všeobecné záujmy a jednotlivcov navrhuje Komisia stanoviť koeficient závažnosti 8.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 337, s. 11.
( 2 ) Ú. v. EÚ C 12, 2011, s. 1 .