C-367/12
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CN0367
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2012331SK.01001301.xml
27.10.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 331/13
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Unabhängiger Verwaltungssenat des Landes Oberösterreich (Rakúsko) 1. augusta 2012 — Corinna Prinz-Stremitzer, Susanne Sokoll-Seebacher
(Vec C-367/12)
(2012/C 331/20)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Unabhängiger Verwaltungssenat des Landes Oberösterreich
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľky: Corinna Prinz-Stremitzer, Susanne Sokoll-Seebacher
Ďalšie účastníčky konania: Tanja Lang, Susanna Zehetner
Prejudiciálne otázky
1.
Bráni zásada zákonnosti uvedená v článku 16 Charty základných práv Európskej únie a/alebo zásada transparentnosti uvedená v článku 49 ZFEÚ takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je sporné ustanovenie § 10 ods. 2 bodu 3 Apothekengesetz (zákon o lekárňach), ktoré v súvislosti s potrebou zriadenia novej verejnej lekárne neupravuje aspoň základné kritériá v samotnom zákone, ale konkretizáciu relevantných častí jeho obsahu ponecháva na vnútroštátnej judikatúre, pretože takýmto spôsobom nemožno vylúčiť, že určitým vnútroštátnym záujemcom, resp. všetkým vnútroštátnym záujemcom vznikne v porovnaní s príslušníkmi iných členských štátov značná konkurenčná výhoda?
2.
V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: bráni článok 49 ZFEÚ takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je § 10 ods. 2 bod 3 Apothekengesetz, ktorý ako základné kritérium posúdenia dopytu stanovuje pevnú hranicu 5 500 osôb, v súvislosti s ktorou nie je v zákone upravená nijaká možnosť odchýliť sa od tohto základného pravidla, pretože to de facto spôsobí, že sa tým (automaticky) nezabezpečí koherentné dosiahnutie cieľa v zmysle bodov 98 až 101 rozsudku Súdneho dvora z 1. júna 2010, C-570/07 ( 1 ) ?
3.
V prípade zápornej odpovede aj na druhú otázku: bráni článok 49 ZFEÚ a/alebo článok 47 Charty základných práv Európskej únie takej právnej úprave, akou je § 10 ods. 2 bod 3 Apothekengesetz, z ktorého na základe judikatúry najvyšších vnútroštátnych súdov vyplývajú v súvislosti s otázkou posúdenia potreby ďalšie detailné kritériá — napríklad časová prednosť podania žiadosti; blokujúci účinok prebiehajúceho konania pre neskorších záujemcov; dvojročný zákaz predloženia novej žiadosti v prípade zamietnutia žiadosti; kritériá na stanovenie počtu „stálych obyvateľov“ na jednej strane a „migrujúcich obyvateľov“ na druhej strane, ako aj rozdelenie potenciálnych zákazníkov v prípade prekrývajúceho sa 4-kilometrového pásma dvoch alebo viacerých lekární atď. — pretože týmto spôsobom nemožno predvídateľne a odhadnuteľne vykonávať toto ustanovenie v primeranej lehote, ako je to v obvyklých prípadoch, a preto možno konštatovať (pozri rozsudok Súdneho dvora z 1. júna 2010, C-570/07, body 98 až 101, ako aj body 114 až 125), že dané ustanovenie v skutočnosti nie je vhodné vzhľadom na nevyhnutnosť koherentnosti dosahovania cieľa a/alebo nie je de facto zabezpečená primeraná lekárenská služba a/alebo možno konštatovať, že ide o tendenčnú diskrimináciu tuzemských záujemcov navzájom alebo o diskrimináciu medzi nimi a záujemcami z iných členských štátov?
( 1 ) Rozsudok Súdneho dvora z 1. júna 2010 (C-570/07, Zb. s. I-04629).