C-403/12
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CN0403
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013009SK.01002602.xml
12.1.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 9/26
Odvolanie podané 27. augusta 2012: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. júna 2012 vo veci T-396/09, Vereniging Milieudefensie, Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht/Komisia
(Vec C-403/12 P)
2013/C 9/44
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: P. Oliver, J.-P. Keppenne, G. Valero Jordana, P. van Nuffel, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Vereniging Milieudefensie, Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, Holandské kráľovstvo, Európsky parlament, Rada Európskej únie
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. júna 2012 vo veci T-396/09,
—
rozhodol vo veci samej a zamietol žalobu o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie K(2006) 6121,
—
zaviazal žalobkyne vo veci T-396/09 na náhradu trov Komisie vynaložených v tomto a v prvostupňovom konaní.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolanie sa v podstate týka otázky, či Všeobecný súd najmä so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 8. marca 2011, C-240/09, mohol preskúmať platnosť článku 10 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. g) nariadenia (ES) č. 1367/2006 ( 1 ) na základe článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru ( 2 ) .
Komisia uvádza dva odvolacie dôvody.
Všeobecný súd po prvé, hoci správne uviedol prísne podmienky, na ktorých základe sa podľa judikatúry Súdneho dvora môže jednotlivec odvolávať na právne ustanovenia medzinárodných dohovorov (najmä, že preskúmanie na základe ustanovení dohovoru možno vykonať iba v prípade, že tomu nebráni druh a štruktúra tohto dohovoru a že uplatňované ustanovenia sú obsahovo nepodmienené a dostatočne presné), nesprávne rozhodol, že sa výnimka z týchto podmienok vyplývajúca z judikatúry vo veciach Fediol a Nakajima (rozsudky Súdneho dvora z 22. júna 1989, 70/87, a zo 7. mája 1991, C-69/89) vzťahuje aj na článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.
Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-240/09 už konštatoval, že článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok. Ďalej treba judikatúru vo veciach Fediol a Nakajima vykladať reštriktívne ako výnimku; uplatňuje sa dosiaľ iba v oblasti obchodnej politiky a v iných politických oblastiach ju možno uplatniť iba v prípade, že sú jednoznačne splnené podmienky, čo v prejednávanej veci tak nie je. Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 totiž neobsahuje odkaz na predpisy Aarhuského dohovoru, a toto ustanovenie neobsahuje ani prebratie osobitnej povinnosti vyplývajúcej z tohto dohovoru v zmysle judikatúry vo veci Nakajima. Napokon článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nie je dostatočne jasný a presný na to, aby bolo možné uplatniť výnimku stanovenú podľa judikatúry vo veci Nakajima.
Komisia po druhé subsidiárne uvádza, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, keď rozhodol, že článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 toto ustanovenie porušuje už z dôvodu, že konanie týkajúce sa preskúmania uvedené v článku 10 je obmedzené na akty upravujúce jednotlivé prípady, zatiaľ čo Všeobecný súd mal konkrétne preskúmať, či sa článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vzhľadom na celok právnych konaní, ktoré má jednotlivec k dispozícii na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, prebral nedostatočne.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, s. 13).
( 2 ) Aarhuský dohovor z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, schválený rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, s. 1).