C-520/12
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CN0520
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013026SK.01003501.xml
26.1.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 26/35
Odvolanie podané 16. novembra 2012: Diadikasia Symvouloi Epicheiriseon AE proti uzneseniu Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 13. septembra 2012 vo veci T-369/11, Diadikasia Symvouloi Epicheiriseon AE/Európska komisia, Delegácia Európskej únie v Turecku, Central Finance & Contracts Unit (CFCU)
(Vec C-520/12 P)
2013/C 26/66
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Diadikasia Symvouloi Epicheiriseon AE (v zastúpení:.A Krystallidis, Δικηγόρος)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Delegácia Európskej únie v Turecku, Central Finance & Contracts Unit (CFCU)
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnuté uznesenie,
—
vyhlásil jej žalobu pred Všeobecným súdom za prípustnú,
—
rozhodol vo veci a napravil škodu spôsobenú odvolateľke protiprávnym rozhodnutím žalovanej z 5. apríla 2011 vydaným Delegáciou Európskej únie v Turecku a prijatým žalobkyňou 6. apríla 2011 o zrušení uzavretia zmluvy „Rozšírenie európsko-tureckých sietí obchodných centier na Sivas, Antakya, Batman a Van — Europe Aid/128621/D/SET/TR“ pre konzorcium „DIADIKASIA BUSINESS CONSULTANS S.A. (GR) — WYG INTERNATIONAL LTD (UK) — DELEEUW INTERNATIONAL LTD (TR) — CYBERPARK (TR)“ z dôvodu údajne nesprávneho vyhlásenia vo svetle horizontálnych záujmov odvolateľky v predmetnej veci,
—
zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania vzniknutých na prvom stupni a v odvolacom konaní.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
V prvom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“) v tom zmysle, že nepochopil, že pojem „inštitúcia“ obsiahnutý v hore uvedenom článku neodkazuje len na inštitúcie Európskej únie, ale aj na úradníkov EÚ, ktorí sú takisto zodpovední za náhradu škody jednotlivcom, ktorí utrpeli ujmu ako výsledok ich konania.
V druhom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd porušil povinnosť uviesť odôvodnenie a porušil článok 47 Charty základných práv Európskej únie a články 6 (právo na spravodlivý súdny proces) a 13 (právo na účinný prostriedok nápravy) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („EDĽP“), ako zásad práva Únie, keďže odmietol žalobu žalobkyne ako neprípustnú bez toho, aby odkázal na jej pripomienky k námietke neprípustnosti žalovanej, ktoré odkazujú na relevantnú judikatúru o škodách spôsobených úradníkmi EÚ (Vec 9/69, 4/69, 60/81) a na výklad článku 263 ZFEÚ podľa vyššie uvedenej judikatúry. Uznesenie tiež neposkytlo odpoveď na tvrdenia odvolateľky týkajúce sa závažného porušenia základných európskych zásad právnej istoty, legitímnych očakávaní a práva byť vypočutý, ako aj článku 4 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe žalovanou.
V treťom odvolacom dôvode odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uviedol a skreslil dôkazy predložené odvolateľkou na prvom stupni, keď rozhodol, že „samotný CFCU mal zmluvnú právomoc... na prijatie rozhodnutia udeliť spornú zmluvu... a kompetenciou Komisie bolo iba posúdenie, či boli alebo neboli splnené podmienky na EÚ financovanie“ založené na dokumentoch, ktoré odvolateľka predkladá Súdnemu dvoru, ktoré skutočne preukazujú, že CFCU koná pod kontrolou a ohraničeniami stanovenými Európskou komisiou. Výroky napadnutého uznesenia sú preto nesprávne a skresľujú jasný zmysel dôkazov dostupných Všeobecnému súdu.