C-587/12
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62012CN0587
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013063SK.01001101.xml
2.3.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 63/11
Odvolanie podané 13. decembra 2012: Talianska republika proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 27. septembra 2012 vo veci T-257/10, Taliansko/Komisia
(Vec C-587/12 P)
2013/C 63/18
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľka: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri a P. Gentili, avvocati dello Stato)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok z 27. septembra 2012, doručený 3. októbra 2012, vyhlásený Všeobecným súdom vo veci T-257/10, Talianska republika/Komisia, ktorého predmetom bola žaloba o neplatnosť podľa článku 264 ZFEÚ proti rozhodnutiu Komisie K(2010) 1711 v konečnom znení z 24. marca 2010 o štátnej pomoci č. C 4/2003 (ex NN 102/2002), doručenému listom z 25. marca 2010, pod číslom SG Greffe (2010) D/4224, a v dôsledku toho zrušiť tiež uvedené rozhodnutie,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania Talianska republika uvádza štyri odvolacie dôvody.
Po prvé namieta proti porušeniu článku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ a článkov 4, 6, 7, 10, 13 a 20 nariadenia (ES) č. 659/1999 ( 1 ) . Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď pripustil, že Komisia v tejto veci mohla prijať nové rozhodnutie bez začatia nového kontradiktórneho preskúmavacieho konania s Talianskou republikou a ostatnými dotknutými účastníkmi konania.
Po druhé sa Talianska republika odvoláva na porušenie článku 296 ods. 2 ZFEÚ a zásady právnej sily rozhodnutej veci. Všeobecný súd mal zrušiť nové rozhodnutie Komisie, keďže v ňom Komisia reprodukuje tú istú nesprávnu analýzu, ktorá už bola základom prvého rozhodnutia.
Po tretie sa žalobkyňa odvoláva na porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 1 ods. 1 písm. d) a článku 2 nariadenia (ES) č. 1998/2006 ( 2 ) . Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že namietané opatrenia nepatria medzi opatrenia, ktoré na základe uvedeného nariadenia nepredstavujú štátnu pomoc.
Po štvrté je napadnutý rozsudok v rozpore s článkom 14 nariadenia (ES) č. 659/99 a so zásadou proporcionality, keďže Všeobecný súd neuviedol, že rozhodnutie Komisie ukladá povinnosť vymáhať výhodu, z ktorej podnik v skutočnosti nikdy nemal prospech.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).