T-73/12

62012TJ0073

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 18. novembra 2015 ( *1 )

„Dumping — Dovoz určitých kompresorov s pôvodom v Číne — Čiastočné zamietnutie vrátenia zaplateného antidumpingového cla — Stanovenie vývoznej ceny — Odpočítanie antidumpingového cla — Prispôsobenie časových účinkov zrušenia“

Vo veci T‑73/12,

Einhell Germany AG , so sídlom v Landau an der Isar (Nemecko),

Európskej komisii , v zastúpení: A. Stobiecka‑Kuik, K. Talabér‑Ritz a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutí Komisie K(2011) 8831 v konečnom znení, K(2011) 8825 v konečnom znení, K(2011) 8828 v konečnom znení a K(2011) 8810 v konečnom znení zo 6. decembra 2011 týkajúcich sa žiadostí o vrátenie zaplateného antidumpingového cla uloženého na dovoz určitých kompresorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a v prípade, že Všeobecný súd zruší uvedené rozhodnutia, návrh na zachovanie účinkov uvedených rozhodnutí, až kým Komisia neprijme nevyhnutné opatrenia na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v tejto veci,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg (spravodajca),

tajomník: L. Grzegorczyk, referent,

2

Rada Európskej únie uložila nariadením (ES) č. 261/2008 zo 17. marca 2008 konečné antidumpingové clo na dovoz určitých kompresorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ L 81, s. 1 ). Na kompresory vyrobené spoločnosťou Nu Air Shanghai, ktoré sú predmetom nariadenia č. 261/2008 (ďalej len „dotknutý výrobok“), bolo uvalené antidumpingové clo vo výške 13,7 %.

3

Medzi júnom 2009 a júnom 2010 žalobkyne podali na základe článku 11 ods. 8 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. ES L 56 , 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, s. 51 , ďalej len „základné nariadenie“)] niekoľko žiadostí o vrátenie konečného antidumpingového cla zavedeného nariadením č. 261/2008, ktoré zaplatili z dovozov kompresorov vyrobených spoločnosťou Nu Air Shanghai v celkovej výške 1067158,66 eura. Tieto žiadosti boli podané na Európsku komisiu prostredníctvom príslušných vnútroštátnych orgánov nachádzajúcich sa v Nemecku, Holandsku, vo Francúzsku a v Rakúsku.

4

Žiadosti o vrátenie antidumpingového cla zaplateného z dovozu kompresorov vyrobených spoločnosťou Nu Air Shanghai boli okrem toho podané na Komisiu spoločnosťami patriacimi do skupiny Nu Air, a to spoločnosťami Nu Air Compressors and Tools SpA, Nu Air Polska sp. z o.o. a Mecafer (ďalej len spoločne „prepojený dovozca“).

8

Komisia v liste z 19. júla 2011 adresovanému prepojenému dovozcovi súhlasila s dôvodnosťou niektorých jeho pripomienok a znížila dumpingové rozpätie na 10,7 %.

9

Prepojený dovozca predložil e‑mailom z 26. júla 2011 Komisii nové pripomienky, v ktorých spochybnil metódu výpočtu dumpingového rozpätia uplatneného Komisiou. Predovšetkým nesúhlasil s odpočítaním antidumpingového cla pri výpočte vývoznej ceny, pričom sa odvolával na článok 11 ods. 10 základného nariadenia. Napokon požiadal Komisiu, aby mu predložila výpočty, z ktorých vychádzala na účely odpočítania antidumpingového cla od vývoznej ceny vytvorenej na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Tieto výpočty boli v ten istý deň zaslané e‑mailom prepojenému dovozcovi.

10

Dňa 28. júla 2011 prepojený dovozca zaslal Komisii e‑mail so žiadosťou o vysvetlenia, pokiaľ ide o spôsob, akým interpretovala výsledky uvedených výpočtov, na ktorý Komisia v ten istý deň e‑mailom odpovedala.

14

Na účely vypočítania revidovaného dumpingového rozpätia bola normálna hodnota stanovená podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

15

Okrem toho v prípade vývozných predajov do Únie, ktoré sa uskutočnili priamo nezávislým kupujúcim alebo prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti, ktorá nebola usadená v Únii, sa vývozné ceny určili na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za dotknutý výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

16

V prípade vývozných predajov do Únie, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom prepojených spoločností usadených v Únii, ktoré vykonávali všetky dovozné funkcie v súvislosti s dotknutým výrobkom, ako dovozca prepojený s výrobcom a vývozcom, bola vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe cien, za ktoré boli dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu usadenému v Únii. Aby bolo možné stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu, vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a následným predajom, a dosiahnutý zisk.

Konanie a návrhy účastníkov konania

20

Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 17. februára 2012 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

21

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 vyzval účastníkov konania, aby predložili niektoré dokumenty a odpovedali písomne na otázky. Účastníci konania týmto opatreniam na zabezpečenie priebehu konania vyhoveli.

22

vyhlásil, že žaloba je prípustná,

—

zrušil článok 1 napadnutých rozhodnutí v rozsahu, v akom priznáva len čiastočné vrátenie zaplateného antidumpingového cla,

—

nariadil zachovanie účinkov napadnutých rozhodnutí, až kým Komisia neprijme opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v tejto veci,

—

zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

Právny stav

O prípustnosti

O prípustnosti nových návrhov na vykonanie dôkazov predložených žalobkyňami 27. novembra 2014

26

Podľa článku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991:

V prejednávanej veci žalobkyne predložili v prílohe listu z 27. novembra 2014 deväť rozhodnutí Komisie, ktoré boli vydané v iných konaniach o vrátení antidumpingového cla, a ktoré, pokiaľ ide o osem z týchto rozhodnutí, boli prijaté pred koncom písomnej časti konania, a pokiaľ ide o posledné z nich, po skončení písomnej časti. S cieľom odôvodniť oneskorenie návrhu na vykonanie dôkazov žalobkyne najmä uviedli, že uvedené rozhodnutia neboli uverejnené a že museli Komisii predložiť niekoľko žiadostí o ich sprístupnenie, ktorým Komisia vyhovela až potom, ako bola podaná replika.

30

Komisia v tejto súvislosti nevzniesla námietku.

31

Za týchto podmienok treba vyhlásiť návrhy na vykonanie dôkazov predložené žalobkyňami v prílohe listu z 27. novembra 2014 za prípustné.

O prípustnosti prílohy D.5

35

Žalobkyne namietli neprípustnosť prílohy D.5 na pojednávaní.

36

V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné pripomenúť, že každá vec podaná na Všeobecný súd má svoj vlastný spis obsahujúci najmä originály podaní a písomností predložených účastníkmi konania v predmetnej veci a že každý z týchto spisov je úplne samostatný. Toto je vyjadrené v článku 5 ods. 6 Pokynov pre tajomníka Všeobecného súdu, podľa ktorého „písomnosť predloženú v rámci veci, vloženú do spisu týkajúceho sa tejto veci, nemožno zohľadniť pre potreby prípravy konania v inej veci“.

37

Na druhej strane z ustálenej judikatúry vyplýva, že podľa pravidiel, ktoré upravujú prejednávanie vecí na Všeobecnom súde, sú účastníci konania chránení proti zneužívaniu procesných dokumentov, pričom hlavní alebo vedľajší účastníci konania v jednej veci nemajú právo používať procesné podania iných účastníkov, ktoré im boli sprístupnené len na účel ich vlastnej obrany v rámci uvedenej veci (uznesenie z 15. októbra 2009, Hangzhou Duralamp Electronics/Rada, T‑459/07, Zb., EU:T:2009:403 , bod 13 a citovaná judikatúra).

41

V dôsledku toho treba na základe judikatúry uvedenej v bodoch 37 a 38 vyššie vyhlásiť prílohu D.5 za neprípustnú.

42

Toto hodnotenie nemôže byť spochybnené tvrdeniami, ktoré uviedla Komisia na pojednávaní.

43

Komisia najskôr tvrdí, že pred pojednávaním žalobkyne nevzniesli voči prílohe D.5 námietky, hoci ich zastupoval ten istý právny zástupca, ako vo veciach T‑74/12, T‑75/12 a T‑76/12. Táto okolnosť však nespochybňuje skutočnosť, že príloha D.5 bola predložená bez súhlasu žalobkýň.

47

Vzhľadom na uvedené treba jednak nariadiť, aby bola príloha D.5 vyňatá zo spisu a jednak zo spisu odstránené všetky odkazy na uvedenú prílohu, ako aj na jej obsah.

O veci samej

48

Žalobkyne navrhujú jednak čiastočné zrušenie napadnutých rozhodnutí na základe článku 263 ZFEÚ a jednak dočasné zachovanie účinkov uvedených rozhodnutí na základe článku 264 ZFEÚ.

O prvom žalobnom návrhu týkajúcom sa čiastočného zrušenia napadnutých rozhodnutí

52

Žalobkyne v rámci druhého žalobného dôvodu uplatňujú päť častí, z ktorých prvá sa týka chyby, ktorej sa Komisia dopustila pri výklade článku 11 ods. 10 základného nariadenia, keď sa domnievala, že vyjadrenie antidumpingového cla bolo potrebné konštatovať pre každý typ kompresoru na vzduch, druhá negatívneho vplyvu tohto prístupu na stanovenie spoľahlivej vývoznej ceny a spoľahlivého váženého priemeru dumpingového rozpätia, tretia porušenia judikatúry odvolacieho orgánu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Súdneho dvora, štvrtá nadmernej dôležitosti, ktorá bola priznaná tomuto prístupu v rámci analýzy cien ďalšieho predaja, a napokon piata svojvoľného charakteru tejto ceny.

53

Všeobecný súd považuje za potrebné preskúmať najskôr prvú časť druhého žalobného dôvodu pred preskúmaním tretej, štvrtej, piatej a druhej časti.

– O prvej časti druhého žalobného dôvodu

54

Na úvod na jednej strane z judikatúry vyplýva, že v oblasti opatrení na ochranu obchodu Rada a Komisia (ďalej len spoločne „inštitúcie“) majú širokú mieru voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať (rozsudky zo 17. júla 1998, Thai Bicycle/Rada, T‑118/96, Zb., EU:T:1998:184 , bod 32, a z 25. októbra 2011, CHEMK a KF/Rada, T‑190/08, Zb., EU:T:2011:618 , bod 38). Z uvedeného vyplýva, že preskúmanie tohto posúdenia súdom Únie musí byť obmedzené na overenie dodržania procesných pravidiel, presnosti zisteného skutkového stavu, na ktorého základe inštitúcie takto rozhodli, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, ako ani že nedošlo k zneužitiu právomoci (rozsudky zo 14. marca 1990, Gestetner Holdings/Rada a Komisia, C‑156/87, Zb., EU:C:1990:116 , bod 63; Thai Bicycle/Rada, už citovaný, EU:T:1998:184 , bod 33, a zo 7. februára 2013, EuroChem MCC/Rada, T‑84/07, Zb., EU:T:2013:64 , bod 32).

57

Na druhej strane treba v prvom rade pripomenúť, že článok 2 ods. 8 základného nariadenia stanovuje, že vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za výrobok pri jeho vývoze z krajiny vývozu do Únie. V zmysle článku 2 ods. 9 prvého pododseku základného nariadenia v prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď existuje podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, možno vývoznú cenu stanoviť na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu, alebo ak sa výrobky ďalej nepredali nezávislému kupujúcemu alebo sa nepredali v stave, v akom boli dovezené, na ľubovoľnom primeranom základe (rozsudok CHEMK a KF/Rada, už citovaný v bode 56 vyššie, EU:T:2011:618 , bod 25).

61

V treťom rade z článku 11 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že pri všetkých preskúmaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú vrátenia antidumpingového cla, ak sa Komisia rozhodne vytvoriť vývoznú cenu v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia, vypočíta ju bez akejkoľvek zrážky o čiastku zaplateného antidumpingového cla, ak sa poskytne nezvratný dôkaz, že clo je náležite vyjadrené v maloobchodných cenách a cenách následných predajov v Únii.

62

V prejednávanej veci treba pripomenúť, že žalobkyne v podstate Komisii vytýkajú, že posúdila existenciu vyjadrenia antidumpingového cla použitím metódy podľa jednotlivých KČV a nie celkovo, to znamená na základe zvýšenia obratu týkajúceho sa predaja všetkých modelov dotknutého výrobku uskutočneného prepojeným dovozcom, ku ktorým došlo medzi pôvodným obdobím prešetrovania a obdobím prešetrovania vrátenia cla. Žalobkyne sa domnievajú, že keby Komisia vykonala takúto analýzu, konštatovala by, že obrat prepojeného dovozcu vzrástol o sumu, ktorá bola vyššia než suma antidumpingového cla zaplateného z dovozu uvedeného výrobku vyjadreného v percentách hodnoty ceny, nákladov, poistenia a nákladov na prepravu dovozu, ku ktorému došlo v priebehu obdobia prešetrovania vrátenia cla.

63

S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať aj dôvodnosť tvrdení uvedených žalobkyňami na podporu prvej časti druhého žalobného dôvodu.

67

Ďalej článok 11 ods. 10 základného nariadenia nestanovuje metódu na posúdenie toho, či dôkazy predložené dovozcami, ktorí žiadajú vrátenie antidumpingového cla, sú „nezvratné“ a či antidumpingové clo bolo „náležite vyjadrené“ v predajných cenách pre prvého nezávislého kupujúceho v Únii.

68

Preto treba dospieť k záveru, že neexistuje len jedna metóda na preskúmanie toho, či sú splnené podmienky stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia, ale existuje viacero metód.

69

Z judikatúry vyplýva, že výber medzi rôznymi metódami výpočtu predpokladá posúdenie komplexných ekonomických situácií, čo obmedzuje preskúmanie takéhoto posúdenia súdom Únie (pozri analogicky rozsudky zo 7. mája 1987, NTN Toyo Bearing a i./Rada, 240/84, Zb., EU:C:1987:202 , bod 19; Nachi Fujikoshi/Rada, už citovaný v bode 60 vyššie, EU:C:1987:203 , bod 21, a NMB France a i./Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, EU:T:1996:71 , bod 72).

73

V druhom rade žalobkyne v podstate uvádzajú, že metóda preskúmania založená na celkovom zvýšení obratu je odôvodnená skutočnosťou, že existuje len jeden dotknutý výrobok, ktorý treba považovať za jeden celok. V prejednávanej veci odôvodnenie 19 nariadenia č. 261/2008 napriek existencii viacerých modelov kompresorov na vzduch podliehajúcich platnému antidumpingovému clu výslovne uvádza, že tieto kompresory sa považujú na účely pôvodného antidumpingového prešetrovania za jediný výrobok. Podľa ich názoru bol jednotný charakter výrobku potvrdený tiež odôvodnením 20 základného nariadenia, ako aj rozsudkom z 21. marca 2012, Marine Harvest Norway a Alsaker Fjordbruk/Rada (T‑113/06, EU:T:2012:135 ).

74

Komisia namieta voči dôvodnosti tohto tvrdenia.

75

V tejto súvislosti treba najskôr uviesť, že posúdenie vyjadrenia antidumpingového cla použitím metódy podľa jednotlivých KČV negatívne neovplyvňuje jednotný charakter dotknutého výrobku, pretože Komisia neurčila dumpingové rozpätia pre jednotlivé KČV, ale určila jednotné dumpingové rozpätie pre dotknutý výrobok.

79

V rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, z výrazu „výrobk[y], ktoré podliehajú opatreniam“ použitého v odôvodnení 20 základného nariadenia nemožno odvodiť, že vyjadrenie antidumpingového cla sa má posúdiť pre dotknutý výrobok posudzovaný ako celok. Odôvodnenie 20 základného nariadenia, ako aj článok 11 ods. 10 uvedeného nariadenia odkazujú na „maloobchodné ceny“, „ceny ďalších predajov“ a „ceny výrobkov, ktoré podliehajú opatreniam v [Únii]“ v množnom čísle. Podľa jazykového výkladu uvedených ustanovení treba preskúmať vyjadrenie antidumpingového cla v každej predajnej cene a z tohto dôvodu skôr použitím metódy podľa jednotlivých transakcií, prípadne použitím metódy podľa jednotlivých modelov alebo metódy podľa jednotlivých KČV.

80

Napokon odkaz žalobkýň na rozsudok Marine Harvest Norway a Alsaker Fjordbruk/Rada, už citovaný v bode 73 vyššie ( EU:T:2012:135 ) nie je v prejednávanej veci relevantný, lebo spor, ktorý bol predložený Všeobecnému súdu vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa netýkal určenia vývoznej ceny.

81

S ohľadom na uvedené treba rozhodnúť, že Komisia sa v prejednávanej veci nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vykonala preskúmanie vyjadrenia antidumpingového cla použitím metódy podľa jednotlivých KČV a nie podľa celkovej metódy založenej na zvýšení obratu medzi pôvodným prešetrovaním a prešetrovaním vrátenia cla.

85

Únia prijala základné nariadenie s cieľom splniť svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z antidumpingovej dohody (rozsudok Petrotub a Republica/Rada, už citovaný v bode 84 vyššie, EU:C:2003:4 , bod 56). Okrem toho sa Únia prostredníctvom článku 11 ods. 10 základného nariadenia snažila vykonať osobitné záväzky, ktoré obsahuje článok 9.3.3 antidumpingovej dohody. Článok 11 ods. 10 základného nariadenia sa má preto vykladať s ohľadom na toto ustanovenie.

86

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 9.3.3 antidumpingovej dohody stanovuje, že „pri určení, či a do akej miery by sa malo vrátenie vykonať v prípade, ak je vývozná cena určená v súlade s článkom 2 ods. 3, úrady by mali brať do úvahy každú zmenu normálnej hodnoty, každú zmenu nákladov vzniknutých medzi dovozom a následným predajom a každú zmenu predajnej ceny, ktorá sa náležite premieta do následných predajných cien, a vývoznú cenu by mali po poskytnutí nezvratných dôkazov o týchto skutočnostiach určiť bez akejkoľvek zrážky za sumu zaplateného antidumpingového cla“.

87

Okrem toho článok 2.3 antidumpingovej dohody stanovuje, že „v prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď príslušné úrady majú podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu asociačného alebo kompenzačného dohovoru medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, vývoznú cenu možno stanoviť na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky po prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu, alebo ak výrobky nie sú predané nezávislému kupujúcemu alebo nie sú predané v stave, v ktorom boli dovezené, na takom primeranom základe, aký môžu určiť úrady“.

91

Tak ako každá výnimka zo všeobecného pravidla sa neodpočítanie antidumpingového cla od vytvorenej vývoznej ceny musí vykladať reštriktívne (pozri analogicky rozsudok z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, Zb., EU:T:2009:72 , bod 82 a citovanú judikatúru).

92

V prejednávanej veci treba uviesť, že metóda založená na zvýšení obratu uvádzaná žalobkyňami by viedla ku konštatovaniu, že antidumpingové clá boli celkovo prenesené na zákazníkov prepojeného dovozcu. Komisia však prostredníctvom metódy podľa jednotlivých KČV preukázala, že v prípade viacerých modelov dotknutého výrobku k takémuto preneseniu nedošlo.

93

Metóda podľa jednotlivých KČV, ktorá, tak ako v prejednávanej veci, vedie k prísnejšiemu posúdeniu vyjadrenia antidumpingového cla, lepšie zodpovedá jazykovému a teleologickému výkladu článku 11 ods. 10 základného nariadenia a v dôsledku toho ju treba uprednostniť pred prístupom založeným na celkovom zvýšení obratu medzi obdobím pôvodného prešetrovania a obdobím prešetrovania vrátenia cla.

97

Žalobkyne ďalej v podstate tvrdia, že metóda podľa jednotlivých KČV je v rozpore s cieľom článku 9.3.3 antidumpingovej dohody, ktorým je obmedzenie prekážok pre neodpočítanie antidumpingového cla. Táto metóda posilňuje prekážku „double jump“, podľa ktorej prepojený dovozca môže dosiahnuť vrátenie zaplateného antidumpingového cla v plnej výške, len ak preukáže, že zvýšil predajné ceny v Únii o dvojnásobok dumpingového rozpätia, alebo sa snaží pripustiť novú prekážku „triple jump“.

98

V tejto súvislosti na jednej strane z bodov 89 až 91 vyššie vyplýva, že pokiaľ ide o predaje realizované prostredníctvom prepojeného dovozcu, vývoznú cenu treba vypočítať odpočítaním zaplateného antidumpingového cla podľa pravidla „clo ako náklad“. Neodpočítanie antidumpingového cla stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia predstavuje výnimku z tohto základného pravidla, ktorú treba vykladať reštriktívne (bod 91 vyššie). Prekážka „double jump“ uvedená žalobkyňami je teda nevyhnutným dôsledkom toho, že podmienky stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia nie sú splnené a dochádza k uplatneniu pravidla „clo ako náklad“.

99

Na druhej strane treba uviesť, že použitie metódy podľa jednotlivých KČV za predpokladu, že sa koherentne uplatní vo všetkých štádiách preskúmania žiadosti o vrátenie, neznamená stanovenie dodatočných podmienok pre vrátenie celého zaplateného antidumpingového cla, ale len toho, že podmienky stanovené v článku 11 ods. 10 základného nariadenia sa dodržiavajú na úrovni jednotlivých KČV skôr než na úrovni dotknutého výrobku ako celku.

103

S ohľadom na vyššie uvedené Komisia nepochybila, keď sa na jednej strane domnievala, že metóda založená v prejednávanej veci na celkovom zvýšení obratu obhajovaná žalobkyňami neumožňuje nevyvrátiteľným spôsobom stanoviť, že prepojený dovozca náležite preniesol svoje antidumpingové clo na svojich vlastných zákazníkov usadených v Únii, a na druhej strane považovala metódu podľa jednotlivých KČV za vhodnejšiu s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci a najmä komplexnú povahu dotknutého výrobku.

104

Prvú časť druhého žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.

– O tretej časti druhého žalobného dôvodu

105

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že v prejednávanej veci žalobkyne nespochybňujú metódu výpočtu dumpingového rozpätia, ale metódu, ktorú Komisia uplatnila, aby overila, či boli splnené podmienky na neodpočítanie antidumpingového cla od vývoznej ceny vytvorenej podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Metóda podľa jednotlivých KČV napadnutá žalobkyňami bola použitá v štádiu pred štádiom vypočítania dumpingového rozpätia a táto metóda má odlišný cieľ.

109

Na druhej strane žalobkyne nepredložili žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia vychádzajúceho z podobnosti medzi praxou „nulovania“ a metódou podľa jednotlivých KČV.

110

Nepreukázali teda existenciu podobnosti medzi praxou „nulovania“ a metódou podľa jednotlivých KČV.

111

Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretiu časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

– O štvrtej časti druhého žalobného dôvodu

115

Žalobkyne tvrdia, že použitie analýzy podľa jednotlivých KČV nemá žiaden právny základ.

116

Komisia namieta voči dôvodnosti tohto tvrdenia.

120

V každom prípade na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, v praxi sa použitie uvedenej metódy inštitúciami neobmedzuje len na výpočet dumpingového rozpätia. Súdny dvor predovšetkým schválil metódu podľa jednotlivých modelov na účely výpočtu hranice zanedbateľných predajov podobného výrobku určeného na spotrebu na vnútornom trhu vyvážajúcej krajiny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 1988, Canon a i./Rada, 277/85 a 300/85, Zb., EU:C:1988:467 , bod 14).

121

Vzhľadom na predchádzajúce je namieste zamietnuť štvrtú časť druhého žalobného dôvodu.

– O piatej časti druhého žalobného dôvodu

122

Po druhé podmienky neodpočítania antidumpingového cla od výpočtu vývoznej ceny treba posúdiť jednak s ohľadom na dôkazy predložené dovozcami, ktorí žiadajú neodpočítanie antidumpingového cla, a jednak v súvislosti so skutkovými okolnosťami každej veci.

126

V prejednávanej veci nemožno tvrdenie žalobkýň založené na svojvoľnej povahe prístupu prijatého Komisiou v napadnutých rozhodnutiach vo vzťahu k jej skoršej alebo neskoršej praxi prijať (pozri analogicky rozsudky zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C‑69/89, Zb., EU:C:1991:186 , bod 119; zo 17. decembra 2010, EWRIA a i./Komisia, T‑369/08, Zb., EU:T:2010:549 , bod 93, a z 10. októbra 2012, Ningbo Yonghong Fasteners/Rada, T‑150/09, EU:T:2012:529 , body 119 a 120).

127

V každom prípade treba konštatovať, že žalobkyne nepreukázali, že okolnosti prejednávanej veci boli úplne rovnaké, ako okolnosti v ostatných konaniach o vrátení antidumpingového cla alebo preskúmaní, ktoré uviedli na podporu svojho tvrdenia založeného na svojvoľnej povahe metódy podľa jednotlivých KČV.

128

131

Piatu časť druhého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť.

– O druhej časti druhého žalobného dôvodu

132

Žalobkyne v podstate tvrdia, že úplné odpočítanie antidumpingového cla od vývoznej ceny je neprimerané, pretože zahŕňa clá zaplatené z modelov alebo KČV, v prípade ktorých došlo k vyjadreniu v cenách pre ďalších predajov. Komisii sa teda nepodarilo stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu a spoľahlivý vážený priemer dumpingového rozpätia.

133

Analýza podľa jednotlivých KČV tiež ukázala, že pre päť z desiatich najpredávanejších KČV maloobchodné ceny uplatňované prepojeným dovozcom voči nezávislým zákazníkom usadeným v Únii vyjadrovali antidumpingové clá. Ako však vyplýva z výpočtu vypracovaného Komisiou, ktorý bol pripojený k jej e‑mailu z 26. júla 2011 a predložený žalobkyňami v prílohe A.15 žaloby, päť uvedených KČV na jednej strane zodpovedalo množstvu 119523 predaných kompresorov na vzduch z celkového množstva 229239 kompresorov na vzduch predaných v priebehu obdobia prešetrovania vrátenia cla dovážajúcimi spoločnosťami usadenými v Únii, ktoré boli prepojené s výrobcom a vývozcom, a na druhej strane viac než 50 % z celkovej hodnoty ceny, nákladov, poistenia a nákladov na prepravu týchto predajov.

137

Práve s ohľadom na tieto pripomenutia a spresnenia treba preskúmať, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho preskúmania a v dôsledku toho porušila článok 2 ods. 9 a 11 a článok 11 ods. 10 základného nariadenia tým, že od stanovenej vývoznej ceny odpočítala antidumpingové clo zaplatené prepojeným dovozcom, hoci v prípade niekoľkých KČV došlo k preneseniu.

138

Na úvod treba uviesť, tak ako správne uvádzajú žalobkyne, že medzi článkom 2 ods. 9 a článkom 11 ods. 10 základného nariadenia existuje nespochybniteľný vzťah.

139

Článok 11 ods. 10 základného nariadenia sa teda podieľa na vytvorení vývoznej ceny a nepriamo na výpočte revidovaného dumpingového rozpätia.

143

V tomto kontexte musí Komisia prijať koherentné metódy na účely uplatnenia článku 2 ods. 9 a 11 a článku 11 ods. 10 základného nariadenia.

144

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že keďže dotknutý výrobok bol v Únii predávaný prostredníctvom prepojeného dovozcu, Komisia na účely výpočtu vývoznej ceny považovala s ohľadom na povahu dotknutého výrobku za vhodnejšie overiť, či došlo k preneseniu antidumpingového cla pre každé KČV.

145

Tvrdenia predložené Komisiou nemôžu vyvrátiť tvrdenia uvedené vyššie.

149

Komisia po prvé tvrdí, že podľa reštriktívneho výkladu článku 11 ods. 10 základného nariadenia nie je možné odpočítať zaplatené antidumpingové clo len pre niektoré transakcie, modely alebo KČV, lebo by to neumožňovalo odstrániť riziko obchádzania zákona a manipulácie s cenami a bolo by to v rozpore s cieľom článku 11 ods. 10 základného nariadenia, ktorým je vylúčiť akúkoľvek možnosť skreslenia maloobchodných cien a cien následných predajov vyplývajúceho z dumpingu. Ak by sa pripustilo čiastočné neodpočítanie antidumpingového cla, prepojený dovozca by mohol vytvoriť vnútorné kompenzačné mechanizmy, ako napríklad vyjadrenie antidumpingového cla v cenách KČV, po ktorých je dopyt relatívne nepružný, ale nie KČV, po ktorých je dopyt veľmi pružný.

150

V tejto súvislosti treba jednak pripomenúť, že článok 11 ods. 10 základného nariadenia neurčuje metódu na posúdenie, či antidumpingové clo bolo náležite vyjadrené v maloobchodných cenách a cenách následných predajov v Únii a Komisia preto v tejto oblasti disponuje širokou mierou voľnej úvahy (body 67 až 70 vyššie). Na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Komisia, ani článok 11 ods. 10 základného nariadenia jej neukladá povinnosť systematicky odpočítať celé zaplatené antidumpingové clo v takom prípade, ako v prejednávanej veci, keď preskúmanie prenesenia antidumpingového cla na základe metódy podľa jednotlivých KČV umožňovalo dospieť k záveru, že k tomuto preneseniu došlo len v prípade niektorých KČV a nie všetkých KČV.

151

Jedinou podmienkou stanovenou v článku 11 ods. 10 základného nariadenia je, že prepojený dovozca poskytne nezvratné dôkazy, že clo je vyjadrené v maloobchodných cenách a cenách následných predajov v Únii.

155

V tomto kontexte môže byť dôkaz o vyjadrení antidumpingových ciel v maloobchodných cenách a cenách následných predajov v Únii, pod podmienkou, že je nezvratný, poskytnutý akýmkoľvek spôsobom a nie len porovnaním medzi predajnými cenami uplatňovanými pred zavedením antidumpingových ciel a po ich zavedení.

156

Preto treba tvrdenie Komisie zamietnuť.

157

160

Žalobkyne v podstate navrhujú, aby Všeobecný súd v prípade, že vyhovie prvému žalobnému návrhu, uplatnil svoju právomoc, ktorú má podľa článku 264 ZFEÚ, a nariadil zachovanie účinkov napadnutých rozhodnutí, až kým Komisia neprijme opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v tejto veci. V tejto súvislosti žalobkyne po prvé tvrdia, že ak by boli napadnuté rozhodnutia zrušené, boli by povinné vrátiť príslušným orgánom v plnej výške sumy, ktoré im boli vrátené na základe uvedených rozhodnutí. Po druhé spresňujú, že žiadajú len opravu napadnutých rozhodnutí a nie ich zrušenie vo všetkých ich častiach, pretože týmito rozhodnutiami im bolo čiastočne vyhovené.

161

Komisia nevzniesla proti druhému žalobnému návrhu námietky.

162

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutia treba zrušiť v rozsahu, v akom Komisia čiastočne nevyhovela žiadostiam o vrátenie antidumpingového cla predloženým žalobkyňami, a z toho dôvodu im nepriznala vrátenie nad rámec súm uvedených v článku 1 uvedených rozhodnutí, ktorých konkrétnu výšku musí určiť Komisia.

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkýň.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.

Článok 1 rozhodnutí Komisie K(2011) 8831 v konečnom znení, K(2011) 8825 v konečnom znení, K(2011) 8828 v konečnom znení a K(2011) 8810 v konečnom znení zo 6. decembra 2011 týkajúcich sa žiadostí o vrátenie zaplateného antidumpingového cla uloženého na dovoz určitých kompresorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike sa zrušuje v rozsahu, v akom nepriznáva spoločnostiam Einhell Germany AG, Hans Einhell Nederlands BV, Einhell France SAS a Hans Einhell Österreich GmbH vrátenie bezdôvodne zaplateného antidumpingového cla nad rámec súm, ktoré sú v ňom uvedené.

Buttigieg

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. novembra 2015.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.