T-14/12
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62012TN0014
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2012065SK.01001902.xml
3.3.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 65/19
Žaloba podaná 10. januára 2012 — Kazino Parnithas/Komisia
(Vec T-14/12)
2012/C 65/37
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Elliniko Kazino Parnithas AE (Maroussi, Grécko) (v zastúpení: F. Carlin, barrister, N. Niejahr, Q. Azau, F. Spyropoulos, I. Dryllerakis a K. Spyropoulos, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
—
zrušiť rozhodnutie Komisie 2011/716/EÚ z 24. mája 2011 o štátnej pomoci C 16/10 (ex NN 22/10, ex CP 318/09), ktorú Helénska republika poskytla niektorým gréckym kasínam (Ú. v. EÚ L 285, s. 25),
—
alternatívne zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, alebo
—
ďalej alternatívne zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom ukladá žalobkyni povinnosť vrátiť pomoc, a
—
rozhodnúť, že žalovaná bude znášať vlastné trovy konania a nahradí trovy žalobkyne vzniknuté v súvislosti s týmto konaním.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila článok 107 prvý odsek ZFEÚ v rozsahu, v akom rozhodla, že sporné opatrenie je pomocou, keďže:
—
určila, že žalobkyňa získala hospodársku výhodu vo forme „daňovej diskriminácie“ zodpovedajúcej sume 7,20 eura za tiket,
—
dospela k záveru, že predmetné opatrenie zahŕňalo využitie štátnych prostriedkov,
—
zastávala názor, že opatrenie bolo selektívne v prospech žalobkyne, a
—
dospela k záveru, že opatrenie narušilo hospodársku súťaž a ovplyvnilo obchod medzi členskými štátmi.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila článok 296 ZFEÚ, keďže neposkytla zodpovedajúce odôvodnenie, aby žalobkyni umožnila porozumieť a Všeobecnému súdu preskúmať úvahy, na ktorých základe konštatovala, že žalobkyňa získala selektívnu výhodu, že takáto výhoda zahŕňala využitie štátnych prostriedkov a že bola spôsobilá narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
3.
Tretí žalobný dôvod vychádza z toho, že v rozsahu, v akom je napadnutým rozhodnutím žalobkyni uložená povinnosť vrátiť pomoc, toto rozhodnutie porušuje:
—
článok 14 ods. 1 prvú vetu nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 ( 1 ) , podľa ktorého sa vrátenie vzťahuje na pomoc, ktorú príjemca dostal, keďže žalovaná v napadnutom rozhodnutí nesprávne vyčíslila sumu pomoci, ktorú žalobkyňa získala, a
—
článok 14 ods. 1 druhú vetu nariadenia Rady (ES) č. 659/1999, keďže vrátenie je v tomto prípade v rozpore so všeobecnými zásadami práva EÚ, a to konkrétne zásadou legitímnej dôvery, zásadou právnej istoty a zásadou proporcionality.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).