T-66/12
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62012TN0066
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2012109SK.01002402.xml
14.4.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 109/24
Žaloba podaná 13. februára 2012 — Sedghi a Azizi/Rada
(Vec T-66/12)
2012/C 109/52
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobcovia: Ali Sedghi (Teherán, Irán) a Ahmad Azizi (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Gadhia a S. Ashley, solicitors, D. Wyatt, QC (Queen’s Counsel), a M. Lester, barrister)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
—
zrušiť rozhodnutie Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu ( Ú. v. EÚ L 319, 2.12.2011, s. 71 ), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1245/2011 z 1. decembra 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu ( Ú. v. EÚ L 319, 2.12.2011, s. 11 ), v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcov, a určiť, že rozhodnutie v tomto zmysle má okamžitú účinnosť, bez odkladu,
—
určiť, že článok 19 ods. 1 písm. b) a článok 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP a článok 16 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 sa voči žalobcovi v druhom rade neuplatňujú,
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že
—
nebolo splnené nijaké z právnych kritérií na zapísanie žalobcov do zoznamu a neexistuje skutkový ani právny základ na ich zapísanie; pri rozhodnutí, že zapísanie žalobcov do zoznamu je dôvodné, Rada vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že
—
napadnuté rozhodnutie a napadnuté nariadenie stanovujú nedôvodné a neprimerané obmedzenia základných práv žalobcov.
Žalobca v druhom rade uvádza ďalšie dva žalobné dôvody, ktorými tvrdí, že:
—
napadnuté rozhodnutie a napadnuté nariadenie stanovujú nedôvodné a neprimerané obmedzenie jeho základného práva na voľný pobyt v rámci Európskej únie, a
—
Rada nemala právomoc zahrnúť žalobcu v druhom rade do oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, lebo táto situácia sa týka výlučne vnútornej politiky Európskej únie.