← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·4.6.2012

T-240/12

Zrušuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62012TN0240

C_2012217SK.01002701.xml

21.7.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 217/27

Žaloba podaná 4. júna 2012 — Eni/Komisia

(Vec T-240/12)

2012/C 217/57

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Eni SpA (Rím, Taliansko) (v zastúpení: G. Roberti a I. Perego, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

vyhlásil žalobu za prípustnú,

zrušil napadnutý akt,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti listu (č. *D/2012/042026) z 23. apríla 2012 týkajúcemu sa veci COMP/F/38.638 — Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou — opätovné prijatie , ktorým Európska komisia oznámila ENI svoje rozhodnutie o opätovnom začatí konania BR-ESBR v nadväznosti na rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2011 (vec T-39/07, Eni/Komisia), ktorým bolo čiastočne zrušené rozhodnutie K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 prijaté vo veci COMP/F/38.638 — Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou , a znížená uložená pokuta.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci, keďže Komisia nemôže opätovne začať vyšetrovanie vo veci BR-ESBR s cieľom prijatia nového rozhodnutia o uložení sankcií.

ENI tvrdí, že v rozsudku z 13. júla 2011 Všeobecný súd nielen rozhodol o čiastočnom zrušení rozhodnutia BR-ESBR z roku 2006, keď poukázal na nesprávne posúdenie Komisie týkajúce sa priťažujúcej okolnosti opakovaného porušenia, ale navyše uplatnil svoju vlastnú právomoc vecne rozhodnúť vo veci v súlade s článkom 261 ZFEÚ a nariadením č. 1/2003 tým, že stanovil novú výšku pokuty a svojím vlastným posúdením nahradil posúdenie Komisie. V tomto kontexte rozhodnutie o opätovnom začatí konania BR-ESBR nielen porušuje zásadu zverených právomocí a inštitucionálnu rovnováhu v zmysle článku 13 ZFEÚ, ale je tiež v rozpore so základnými zásadami spravodlivého konania zakotvenými v článku 6 EDĽP a článku 47 Charty základných práv, ako aj s pravidlom non bis in idem zakotveným v článku 7 EDĽP.

Navyše ENI tvrdí, že v rozpore s tým, čo sa uvádza v napadnutom akte, Všeobecný súd nedospel k záveru o existencii jednoduchej formálnej vady v súvislosti s uplatnením okolnosti opakovaného porušenia Komisiou v rozhodnutí BR-ESBR z roku 2006; Komisia sa preto nemôže odvolávať na judikatúru PVC II ( 1 ) s cieľom odôvodniť svoj postup, ktorý je z tohto hľadiska v rozpore s článkom 7 EDĽP.

Nakoniec ENI uvádza, že s prihliadnutím na judikatúru, akákoľvek možnosť prijatia nového rozhodnutia o uložení sankcií, ktoré by opätovne uplatnilo okolnosť opakovaného porušenia, je úplne vylúčená.

( 1 ) Rozsudok z 15. októbra 2002, spojené veci C-238/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 PC-252/99 P a C-254/99 P, Limburgse Vinyl Maatschappij NV (LVM) a i./Komisia (PVC II), Zb. s. I-8375.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-240/12 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik