T-257/12
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62012TN0257
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2012227SK.01003201.xml
28.7.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 227/32
Žaloba podaná 11. júna 2012 — Siegenia-Aubi a Noraa/Komisia
(Vec T-257/12)
2012/C 227/54
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyne: Siegenia-Aubi KG (Wilnsdorf, Nemecko) a Noraa GmbH (Wilnsdorf, Nemecko) (v zastúpení: T. Caspary a J. van Kann, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
čiastočne zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 28. marca 2012 v konaní COMP/39.452 — kovania pre okná a francúzske okná — C(2012) 2069 final v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,
—
subsidiárne podľa článku 261 ZFEÚ primerane znížil výšku pokuty uloženej žalobkyniam v napadnutom rozhodnutí,
—
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov.
1.
Po prvé, žalovaná porušila zásadu dôkazného bremena (článok 2 nariadenia č. 1/2003), zásadu úrovne dokazovania a zásadu povinnosti odôvodnenia. Žalovaná predovšetkým dostatočne nepreukázala, že existovali údajné signalizačné účinky nemeckých cien za vyklápacie a otáčacie systémy na všetky technológie a materiály kovaní v celom Európskom hospodárskom spoločenstve, a tým neprípustným spôsobom skrátila svoje dôkazné bremeno.
2.
Po druhé, sa žalovaná právne nesprávne domnievala, že údajné dohody sa týkali celého Európskeho hospodárskeho spoločenstva, resp. o tejto skutočnosti nepredložila dostatočné dôkazy.
3.
Po tretie, sa žalovaná právne nesprávne domnievala, že údajné porušenie sa týkalo všetkých technológií a materiálov kovaní, a nepredložila o tom nijaké dostatočné dôkazy.
4.
Po štvrté, sa žalovaná právne nesprávne domnievala, že v roku 2002 boli uzavreté dohody o cenách, a nepredložila o tom žiadne dostatočné dôkazy. Žalovaná tým právne nesprávne uplatnila usmernenia o ukladaní pokút aj v rozsahu, v akom sa nesprávne vychádzalo z predpokladu, že porušenie trvalo od roku 1999 do roku 2007. Žalovaná navyše porušila článok 25 nariadenia č. 1/2003, pretože konania pred rokom 2002 už boli premlčané.
5.
Po piate, žalovaná žalobkyniam nesprávne pripísala zodpovednosť za správanie spoločnosti, v ktorej mali žalobkyne menšinový podiel a tým porušila pravidlá o pripisovaní zodpovednosti materskej spoločnosti za konania dcérskych spoločností, ako aj povinnosť odôvodnenia.
6.
Po šieste, žalovaná pri rozhodovaní o uložení pokuty porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, proporcionality, riadnej správy vecí verejných a tiež povinnosť odôvodnenia. Žalovaná ďalej konala v rozpore so znením, systematikou a významom usmernení o ukladaní pokút.
7.
Po siedme, žalovaná pri určení závažnosti porušenia porušila zásadu proporcionality, riadnej správy vecí verejných a tiež konala v rozpore s bodmi 20, 23 a 25 usmernení o ukladaní pokút a porušila povinnosť odôvodnenia.
8.
Po ôsme, žalovaná pri určení poľahčujúcich okolností porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, konala v rozpore s bodom 29 usmernení o ukladaní pokút a tiež porušila povinnosť odôvodnenia. Žalovaná predovšetkým nezohľadnila skutkové okolnosti v podobe absencie úmyselného konania, ako aj aktívnej spolupráce žalobkýň.