T-476/12

C_2013009SK.01004102.xml

12.1.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 9/41

Žaloba podaná 31. októbra 2012 — Saint-Gobain Glass Deutschland/Komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil konkludentné rozhodnutie Komisie zo 4. septembra 2012 (týkajúce sa GestDem č. 3273/2012), ktorým bol zamietnutý prístup k údajom Spolkového úradu životného prostredia Spolkovej republiky Nemecko, ktoré tento úrad poskytol Európskej komisii o zariadeniach žalobkyne nachádzajúcich sa v Nemecku patriacich do pôsobnosti smernice 2003/87/ES, v rámci zoznamu predloženého podľa článku 15 ods. 1 rozhodnutia Európskej komisie z 27. apríla 2011 (2011/278/EU),

—

subsidiárne zrušil konkludentné rozhodnutie Komisie z 25. septembra 2012 (týkajúce sa GestDem č. 3273/2012), ktorým bol rovnako zamietnutý prístup k požadovaným informáciám,

Žalobkyňa na tomto mieste tvrdí, že neboli splnené podmienky pre predĺženie lehoty na poskytnutie odpovede na jej opakovanú žiadosť, a preto už 4. septembra 2012 bolo prijaté zamietavé rozhodnutie Komisie.

2.

Porušenie článku 3 prvej vety nariadenia (ES) č. 1367/2006 ( 2 ) v spojení s článkom 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001

Žalobkyňa uvádza, že konkludentné zamietnutie jej žiadosti je v rozpore s článkom 3 prvou vetou nariadenia č. 1367/2006 v spojení s článkom 2 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001, pretože na základe týchto ustanovení má nárok na sprístupnenie požadovaných informácií o životnom prostredí a nie sú dané dôvody zamietnutia, ktoré treba vykladať reštriktívne.

Žalobkyňa sa domnieva, že sa neuplatní najmä výnimka podľa článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 1049/2001. Požadované dokumenty sa vzťahujú výlučne na údaje, ktoré Komisii poskytla Spolková republika Nemecko a nie na prebiehajúce preskúmavania týchto údajov Komisiou. Obavy z vážneho ohrozenia rozhodovacieho procesu Komisie preto nie sú namieste.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že ani doposiaľ nepredložené stanovisko poradných orgánov nepredstavuje dôvod zamietnutia jej žiadosti. V tejto súvislosti uvádza, že úpravu výnimky podľa článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 nemožno extenzívne vykladať tak, že tento článok poskytuje dotknutému členskému štátu právo veta, na základe ktorého by mohol tento štát podľa voľnej úvahy odporovať poskytnutiu prístupu k požadovaným dokumentom. Uvedené by bolo v rozpore s cieľmi Aarhuského dohovoru založenými na zavedení a uplatňovaní transparentnosti v rozhodovacom procese o otázkach životného prostredia.