C-148/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CA0148
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2015046SK.01000401.xml
9.2.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 46/4
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 2. decembra 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State – Holandsko) – A (C-148/13), B (C-149/13), C (C-150/13)/Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie
(Spojené veci C-148/13 až C-150/13) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Smernica 2004/83/ES - Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu - Článok 4 - Posudzovanie skutočností a okolností - Spôsoby posudzovania - Prijatie určitých dôkazov - Rozsah právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov - Obava z prenasledovania na základe sexuálnej orientácie - Rozdiely medzi na jednej strane obmedzeniami týkajúcimi sa overení písomných alebo iných vyhlásení a dôkazov o údajnej sexuálnej orientácii žiadateľa o azyl a na strane druhej obmedzeniami, ktoré sa uplatňujú na overenia týchto skutočností v súvislosti s inými dôvodmi prenasledovania - Smernica 2005/85/ES - Minimálne normy týkajúce sa konania o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca v členských štátoch - Článok 13 - Požiadavky kladené na osobný pohovor - Charta základných práv Európskej únie - Článok 1 - Ľudská dôstojnosť - Článok 7 - Rešpektovanie súkromného a rodinného života))
(2015/C 046/05)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Raad van State
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: A (C-148/13), B (C-149/13), C (C-150/13)
Žalovaný: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie
za účasti: Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR)
Výrok
rozsudku
1.
Článok 4 ods. 3 písm. c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, ako aj článok 13 ods. 3 písm. a) smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia, aby príslušné vnútroštátne orgány konajúce pod dohľadom súdu pri preskúmaní skutočností a okolností týkajúcich sa údajnej sexuálnej orientácie žiadateľa o azyl, ktorého žiadosť sa zakladá na obave pred prenasledovaním z dôvodu tejto orientácie, posúdili vyhlásenia tohto žiadateľa, ako aj písomné a iné dôkazy predložené na podporu jeho žiadosti prostredníctvom výsluchov založených výlučne na stereotypných predstavách o homosexuáloch.
2.
Článok 4 smernice 2004/83 sa s prihliadnutím na článok 7 Charty základných práv Európskej únie má vykladať v tom zmysle, že bráni, aby v rámci tohto preskúmania príslušné vnútroštátne orgány uskutočnili podrobné výsluchy týkajúce sa sexuálnych praktík žiadateľa o azyl.
3.
Článok 4 smernice 2004/83 sa s prihliadnutím na článok 1 Charty základných práv Európskej únie má vykladať v tom zmysle, že bráni, aby v rámci uvedeného preskúmania uvedené orgány akceptovali také dôkazy, ako je vykonanie homosexuálnych aktov dotknutým žiadateľom o azyl, absolvovanie „testov“ týmto žiadateľom s cieľom preukázať jeho homosexualitu alebo predloženie videonahrávok takýchto aktov dotknutým žiadateľom.
4.
Článok 4 ods. 3 smernice 2004/83, ako aj článok 13 ods. 3 písm. a) smernice 2005/85 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia, aby v rámci uvedeného preskúmania príslušné vnútroštátne orgány dospeli k záveru o nedôveryhodnosti vyhlásení dotknutého žiadateľa o azyl len z dôvodu, že nepoukázal na svoju údajnú sexuálnu orientáciu pri prvej príležitosti, ktorá mu bola daná, aby uviedol dôvody prenasledovania.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 171, 15.6.2013 .