C-305/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CA0305
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014439SK.01000801.xml
8.12.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 439/8
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 23. októbra 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cours de cassation – Francúzsko) – Haeger & Schmidt GmbH/Mutuelles du Mans assurances Iard SA (MMA Iard), Jacques Lorio, Dominique Miquel, en qualité de liquidateur de Safram intercontinental SARL, Ace Insurance SA NV, Va Tech JST SA, Axa Corporate Solutions SA
(Vec C-305/13) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - Článok 4 ods. 1, 2, 4 a 5 - Rozhodné právo pri neexistencii voľby práva zmluvných strán - Zasielateľská zmluva - Zmluva o preprave tovaru))
(2014/C 439/10)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cours de cassation
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Haeger & Schmidt GmbH
Žalovaní: Mutuelles du Mans assurances Iard SA (MMA Iard), Jacques Lorio, Dominique Miquel, likvidátor spoločnosti Safram intercontinental SARL, Ace Insurance SA NV, Va Tech JST SA, Axa Corporate Solutions SA
Výrok
rozsudku
1.
Článok 4 ods. 4 posledná veta Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980, sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje na zasielateľskú zmluvu len vtedy, keď hlavným predmetom zmluvy je samotná preprava dotknutého tovaru, čo prislúcha preskúmať vnútroštátnemu súdu.
2.
Článok 4 ods. 4 uvedeného dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že právo, ktoré sa uplatňuje na zmluvu o preprave tovaru, ak ho nemožno určiť podľa druhej vety tohto ustanovenia, sa má určiť podľa všeobecného pravidla stanoveného v odseku 1 tohto článku, to znamená, že právom upravujúcim túto zmluvu je právo štátu, s ktorým má zmluva najužšiu väzbu.
3.
Článok 4 ods. 2 tohto istého dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že platí, že zmluva má užšiu väzbu s iným štátom, ako je štát, ktorého právo je určené na základe domnienky stanovenej v uvedenom odseku, vnútroštátny súd musí porovnať väzby existujúce medzi touto zmluvou a na jednej strane štátom, ktorého právo bolo určené na základe domnienky, a na druhej strane iným dotknutým štátom. Vnútroštátny súd musí v tejto súvislosti zohľadniť všetky okolnosti, vrátane existencie iných zmlúv súvisiacich s dotknutou zmluvou.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 207, 20.7.2013 .