C-314/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CA0314
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014282SK.01001301.xml
25.8.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 282/13
Rozsudok
Súdneho dvora (piata komora) z 12. júna 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas – Litva) – Užsienio reikalų ministerija, Finansinių nusikaltimų tyrimo tarnyba/Vladimir Peftiev, BelTechExport ZAO, Sport-Pari ZAO, BT Telecommunications PUE
(Vec C-314/13) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia prijaté voči Bielorusku - Zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov - Výnimky - Platba honorárov za právne služby - Voľná úvaha príslušného vnútroštátneho orgánu - Právo na účinnú súdnu ochranu - Vplyv nezákonného pôvodu finančných prostriedkov - Neexistencia))
2014/C 282/18
Jazyk konania: litovčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Užsienio reikalų ministerija, Finansinių nusikaltimų tyrimo tarnyba
Žalovaní: Vladimir Peftiev, BelTechExport ZAO, Sport-Pari ZAO, BT Telecommunications PUE
Výrok
rozsudku
1.
Článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 765/2006 z 18. mája 2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku, zmeneného a doplneného vykonávacím nariadení Rady (EÚ) č. 84/2011 z 31. januára 2011 ( Ú. v. EÚ L 28, s. 17 ) a nariadením Rady (EÚ) č. 588/2011 z 20. júna 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že pri rozhodovaní o žiadosti o výnimku podanej v súlade s týmto ustanovením na účely podania žaloby, ktorej predmetom je spochybniť zákonnosť reštriktívnych opatrení uložených Európskou úniou, nemá príslušný vnútroštátny orgán neobmedzenú voľnú úvahu, ale pri výkone svojich právomocí musí rešpektovať práva upravené v článku 47 druhom odseku druhej vete Charty základných práv Európskej únie, ako aj zásadnú povahu zastúpenia advokátom pri podaní takejto žaloby na Všeobecný súd Európskej únie.
Príslušný vnútroštátny orgán má právo overiť, či sú finančné prostriedky, o ktorých uvoľnenie sa žiada, určené výlučne na platbu primeraných honorárov za odborné výkony a náhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím právnych služieb. Tento orgán môže tiež stanoviť podmienky, ktoré považuje za primerané najmä na zabezpečenie toho, aby cieľ uložených sankcií nebol zmarený a aby udelená výnimka nebola zneužitá.
2.
Článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 765/2006, zmeneného a doplneného vykonávacím nariadením č. 84/2011 a nariadením č. 588/2011, sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, ako je tá vo veci samej, v ktorej zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov vyplýva z uvedeného nariadenia, sa musí udelenie výnimky zo zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov na účely úhrady právnych služieb posudzovať v súlade s týmto ustanovením, ktoré sa nezmieňuje o pôvode finančných prostriedkov a ich prípadnom nezákonnom nadobudnutí.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 233, 10.8.2013 .