← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·12.2.2015

C-369/13

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62013CA0369

C_2015118SK.01000501.xml

13.4.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 118/5

Rozsudok

Súdneho dvora (piata komora) z 12. februára 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Oost-Brabant, zittingsplaats ’s-Hertogenbosch – Holandsko) – trestné konanie proti N. F. Gielenovi, M. M. J. Geeringsovi, F. A. C. Pruijmboomovi, A. A. Pruijmboomovi

(Vec C-369/13) ( 1 )

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Prekurzory drog - Sledovanie obchodu medzi členskými štátmi - Nariadenie (ES) č. 273/2004 - Sledovanie obchodu medzi Európskou úniou a tretími krajinami - Nariadenie (ES) č. 111/2005 - Pojem „určená látka“ - Látka „alfa-fenylacetoacetonitril“ (APAAN) - Určená látka „1-Fenylpropán-2-ón“ (BMK)))

(2015/C 118/07)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Oost-Brabant, zittingsplaats ’s-Hertogenbosch

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

N. F. Gielen, M. M. J. Geerings, F. A. C. Pruijmboom, A. A. Pruijmboom

Výrok

rozsudku

Článok 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004 o prekurzoroch drog a článok 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami, sa majú vykladať v tom zmysle, že posúdenie ako „určenej látky“ v zmysle týchto ustanovení sa neuplatní na takú látku, akou je alfa-fenylacetoacetonitril, ktorá nie je uvedená v prílohe I nariadenia č. 273/2004 alebo v prílohe nariadenia č. 111/2005, a to aj za predpokladu, že môže byť ľahko dostupnými či ekonomicky výhodnými prostriedkami v zmysle týchto nariadení spracovaná na látku, na ktorú sa vzťahujú uvedené prílohy.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 260, 7.9.2013 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-369/13 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik