← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·28.1.2015

C-375/13

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62013CA0375

C_2015107SK.01000401.xml

30.3.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 107/4

Rozsudok

Súdneho dvora (štvrtá komora) z 28. januára 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Handelsgericht Wien – Rakúsko) – Harald Kolassa/Barclays Bank plc

(Vec C-375/13) ( 1 )

((Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach - Spotrebiteľské zmluvy - Spotrebiteľ s bydliskom v jednom členskom štáte, ktorý kúpil cenné papiere emitované bankou so sídlom v druhom členskom štáte od sprostredkovateľa so sídlom v treťom členskom štáte - Právomoc rozhodovať o žalobách smerujúcich proti banke, ktorá je emitentom uvedených cenných papierov))

(2015/C 107/04)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Handelsgericht Wien

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Harald Kolassa

Žalovaná: Barclays Bank plc

Výrok

rozsudku

1.

Článok 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, sa žalobca, ktorý ako spotrebiteľ nadobudol dlhopis na doručiteľa od tretej osoby konajúcej v rámci jej povolania alebo podnikania bez toho, aby medzi uvedeným spotrebiteľom a emitentom tohto dlhopisu došlo k uzavretiu zmluvy – čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu –, nemôže odvolávať na právomoc podľa tohto ustanovenia na účely žaloby podanej proti uvedenému emitentovi a založenej na zodpovednosti za prospekt, na porušení povinností v oblasti poskytovania informácií a dohľadu, ako aj na podmienkach dlhopisu.

2.

Článok 5 bod 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, sa žalobca, ktorý nadobudol dlhopis na doručiteľa od tretej osoby, pričom emitent tohto dlhopisu slobodne neprijal záväzok voči tomuto žalobcovi – čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu –, nemôže odvolávať na právomoc podľa tohto ustanovenia na účely žaloby podanej proti uvedenému emitentovi a založenej na zodpovednosti za prospekt, na porušení povinností v oblasti poskytovania informácií a dohľadu, ako aj na podmienkach dlhopisu.

3.

Článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatní na žalobu smerujúcu k vyvodeniu zodpovednosti emitenta certifikátu za prospekt k takémuto certifikátu, ako aj za porušenie ostatných zákonných povinností v oblasti informovania, ktoré má tento emitent, pokiaľ táto zodpovednosť nepatrí do oblasti zmluvných vecí v zmysle článku 5 bodu 1 uvedeného nariadenia. Podľa bodu 3 toho istého článku majú súdy v mieste bydliska žalobcu na základe miesta, kde vznikla škoda, právomoc rozhodovať o takejto žalobe najmä, pokiaľ k uvedenej škode dôjde priamo na bankovom účte tohto žalobcu v banke so sídlom v obvode týchto súdov.

4.

V rámci preskúmania právomoci na základe nariadenia č. 44/2001 nie je potrebné uskutočniť v súvislosti so spornými skutočnosťami, ktoré sú relevantné tak z hľadiska otázky právomoci, ako aj pre existenciu uplatneného nároku, podrobné dôkazné konanie. Súd, ktorému bola vec predložená, však môže svoju medzinárodnú právomoc preskúmať z hľadiska všetkých informácií, ktoré má k dispozícii, vrátane prípadných námietok žalovaného.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 274, 21.9.2013 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-375/13 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik