C-383/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CA0383
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013325SK.01000801.xml
9.11.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 325/8
Rozsudok
Súdneho dvora (druhá komora) z 10. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State — Holandsko) — M. G., N. R./Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie
(Vec C-383/13 PPU) ( 1 )
(Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb - Prisťahovalecká politika - Nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt - Repatriácia neoprávnene sa zdržiavajúcich osôb - Smernica 2008/115/ES - Vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín - Konanie o odsune - Zaistenie - Predĺženie zaistenia - Článok 15 ods. 2 a 6 - Právo na obhajobu - Právo byť vypočutý - Porušenie - Dôsledky)
2013/C 325/11
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Raad van State
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: M. G., N. R.
Žalovaný: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Raad van State — Výklad článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie ( Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1 ) a článku 15 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, s. 98) — Zaistenie — Predĺženie — Nedostatok spolupráce dotknutých štátnych príslušníkov v rámci konania o vyhostení — Porušenie práva na obhajobu — Právo každého byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať
Výrok
rozsudku
Právo Únie, najmä článok 15 ods. 2 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa v správnom konaní rozhodlo o predĺžení zaistenia, pričom bolo porušené právo byť vypočutý, vnútroštátny súd poverený posúdením zákonnosti tohto rozhodnutia by mal rozhodnúť o zrušení zaistenia len vtedy, ak usúdi, že vzhľadom na všetky skutkové a právne okolnosti každého jednotlivého prípadu toto porušenie skutočne zbavilo toho, kto ho namieta, možnosti lepšie uplatniť svoju obhajobu v takej miere, že toto správne konanie mohlo dospieť k inému výsledku.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 260, 7.9.2013 .