C-586/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CA0586
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2015279SK.01000701.xml
24.8.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 279/7
Rozsudok
Súdneho dvora (štvrtá komora) z 18. júna 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Pesti Központi Kerületi Bíróság – Maďarsko) – Martin Meat kft/Géza Simonfay, Ulrich Salburg
(Vec C-586/13) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Slobodné poskytovanie služieb - Smernica 96/71/ES - Článok 1 ods. 3 písm. a) a c) - Vysielanie pracovníkov - Pridelenie pracovníkov - Akt o pristúpení z roku 2003 - Kapitola 1 ods. 2 a 13 prílohy X - Prechodné opatrenia - Prístup maďarských štátnych príslušníkov na pracovný trh štátov, ktoré už v čase pristúpenia Maďarskej republiky boli členskými štátmi Európskej únie - Požiadavka pracovného povolenia na účely pridelenia pracovníkov - Nie citlivé odvetvia))
(2015/C 279/08)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Pesti Központi Kerületi Bíróság
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Martin Meat kft
Žalovaní: Géza Simonfay, Ulrich Salburg
Výrok
rozsudku
1.
Kapitola 1 ods. 2 a 13 prílohy X Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa má vykladať v tom zmysle, že Rakúska republika má právo obmedziť pridelenie pracovnej sily na svoje územie v súlade s kapitolou 1 ods. 2 tejto prílohy, hoci sa uvedené pridelenie netýka citlivého odvetvia v zmysle kapitoly 1 ods. 13 uvedenej prílohy.
2.
Pri existencii zmluvného vzťahu, ako je zmluvný vzťah v konaní vo veci samej, treba na určenie, či sa tento zmluvný vzťah musí kvalifikovať ako pridelenie pracovnej sily v zmysle článku 1 ods. 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré naznačujú, či premiestnenie pracovníka do hostiteľského členského štátu je alebo nie je samotným predmetom poskytovania služieb, ktorého sa uvedený zmluvný vzťah týka. Indíciami, ktoré naznačujú, že také premiestnenie nie je samotným predmetom tohto poskytovania služieb, sú v zásade najmä skutočnosť, že poskytovateľ služieb znáša dôsledky poskytovania služieb, ktoré nie je v súlade so zmluvou, ako aj okolnosť, že tento poskytovateľ môže voľne určiť počet pracovníkov, ktorý považuje za užitočné vyslať do hostiteľského členského štátu. Naopak okolnosť, že podnik, ktorý je príjemcom tohto poskytovania služieb, kontroluje súlad uvedeného poskytovania s uvedenou zmluvou, alebo že môže dávať pracovníkom poskytovateľa služieb určité všeobecné pokyny, sama osebe neumožňuje prijať záver o existencii pridelenia zamestnancov.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 71, 8.3.2014 .