C-477/13

Eintragungsausschuss bei der Bayerischen Architektenkammer

proti

Hansovi Angererovi,

za účasti:

Vertreter des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht,

Landesanwaltschaft Bayern als Vertreter des öffentlichen Interesses,

—

Eintragungsausschuss bei der Bayerischen Architektenkammer, v zastúpení: A. Graf von Keyserlingk a J. Buntrock, Rechtsanwälte,

—

H. Angerer, v zastúpení: H. Olschewski, Rechtsanwalt,

—

Landesanwaltschaft Bayern als Vertreter des öffentlichen Interesses, v zastúpení: C. Zappel a R. Käβ, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun a H. Støvlbæk, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. novembra 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Smernica 2005/36 zrušila smernicu Rady 85/384/EHS z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v oblasti architektúry a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby ( Ú. v. ES L 223, s. 15 ; Mim. vyd. 06/001, s. 118).

4

Odôvodnenia 17, 19 a 28 smernice 2005/36 stanovujú:

„(17)

V záujme zohľadnenia všetkých situácií, pre ktoré ešte neexistuje ustanovenie o uznávaní odbornej kvalifikácie, všeobecný systém by sa mal rozšíriť na prípady, ktoré nie sú zahrnuté v osobitnom systéme, či už ide o povolanie, ktoré nie je zahrnuté v žiadnom z týchto systémov, alebo o povolanie, ktoré je zahrnuté v takomto osobitnom systéme, no žiadateľ z určitého osobitného a výnimočného dôvodu nespĺňa podmienky, ktoré by mu umožňovali tento systém využiť.

…

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Účel“, stanovuje:

„Táto smernica stanovuje pravidlá, podľa ktorých členský štát, ktorý na svojom území umožňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania na základe osobitných odborných kvalifikácií (ďalej len ‚hostiteľský členský štát‘), uznáva odborné kvalifikácie získané v jednom alebo viacerých členských štátoch (ďalej len ‚domovský členský štát‘), a ktorý umožňuje osobe s takými odbornými kvalifikáciami vykonávať rovnaké povolanie v tomto štáte, na prístup k tomuto povolaniu a výkon tohto povolania.“

6

Článok 4 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Uznanie odbornej kvalifikácie zo strany hostiteľského členského štátu umožňuje príslušným osobám získať v tomto členskom štáte prístup k rovnakému povolaniu, ako je povolanie, pre ktoré sú kvalifikovaní v domovskom členskom štáte, a vykonávať ho v hostiteľskom členskom štáte za tých istých podmienok ako ich štátni príslušníci.“

7

c)

pre architektov, ak má migrant doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý nie je uvedený v prílohe V bod 5.7;

d)

bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 1, články 23 a 27, pre lekárov, sestry, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodné asistentky, farmaceutov a architektov, ktorí majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí museli prejsť odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulu uvedeného v prílohe V body 5.1.1, 5.2.2, 5.3.2, 5.4.2, 5.5.2, 5.6.2 a 5.7.1, a výlučne na účely uznania príslušnej špecializácie;

e)

pre sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivosť a špecializované sestry s formálnou kvalifikáciou ako špecialisti, ktoré majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí prešli odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulu uvedeného v prílohe V bod 5.2.2., ak migrant žiada o uznanie v inom členskom štáte, kde príslušnú odbornú činnosť vykonávajú špecializované sestry bez odbornej prípravy pre sestry všeobecnej starostlivosti;

„Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii… architekta uvedený [v bode 5.7.1 prílohy V], ktorý spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu podľa [článku 46], a na účely prístupu k odborným činnostiam a výkonu týchto odborných činností, uznáva takýto doklad na svojom území ako rovnocenný s dokladom o formálnej kvalifikácii, ktorý sám vydáva.

Tento doklad o formálnej kvalifikácii musí byť vydaný príslušnými orgánmi členského štátu a v prípade potreby doplnený osvedčeniami uvedenými v [bode 5.7.1 prílohy V].

…“

9

Článok 46 smernice 2005/36 s nadpisom „Odborná príprava architektov“ v odseku 1 stanovuje:

„Odborná príprava architekta pozostáva najmenej zo štyroch rokov denného štúdia alebo zo šiestich rokov štúdia, z čoho najmenej tri roky sú vo forme denného štúdia na univerzite alebo v porovnateľnej školiacej inštitúcii. Táto odborná príprava musí viesť k úspešnému zloženiu skúšky na univerzitnej úrovni.

Bod 5.7.1 prílohy V tej istej smernice vymenúva v prípade každého členského štátu doklady o formálnej kvalifikácií umožňujúce získať prístup k povolaniu architekta, orgány oprávnené vydávať tieto doklady, ako aj osvedčenia doplňujúce uvedené doklady.

Nemecké právo

12

Právna úprava architektov patrí v Nemecku podľa Ústavy do zákonodarnej právomoci spolkových krajín. § 4 zákona spolkovej krajiny Bavorsko o bavorskej komore architektov a bavorskej komore stavebných inžinierov (Gesetz über die Bayerische Architektenkammer und die Bayerische Ingenieurekammer‑Bau) z 9. mája 2007 (GVBl. s. 308, ďalej len „BauKaG“), stanovuje:

„…

(2) Do zoznamu architektov sa na žiadosť zapíše ten, kto

b)

ktorého dĺžka je aspoň tri roky, v študijných odboroch interiérová architektúra alebo krajinná architektúra uvedených v § 3 ods. 2 a 3,

na nemeckej vysokej škole, na nemeckej verejnej alebo štátom uznanej technickej škole (akadémii) alebo tomu rovnocennej nemeckej vzdelávacej inštitúcii a

3

následne vykonával aspoň dva roky odbornej praxe v príslušnom študijnom odbore.

Do doby odbornej praxe sa započítavajú semináre a školenia komory architektov na účely ďalšieho vzdelávania a prehĺbenia kvalifikácie v oblasti technického a hospodárskeho plánovania, ako aj stavebného práva.

14

V čase podania tejto žiadosti už zložil v Rakúsku skúšku spôsobilosti pre výkon povolania stavebného majstra. V Nemecku a v Rakúsku získal v závislosti od prípadu takisto iné kvalifikácie, a to zložil záverečné učňovské a majstrovské skúšky v odbore maliar a lakovač, skúšku pre remeselníckych majstrov a vedúcich pracovníkov, majstrovskú skúšku v odbore štukatér, skúšku pre povolanie energetického poradcu, ako aj záverečnú učňovskú skúšku v odbore murár.

15

Rozhodnutím z 18. júna 2009 Bayerische Architektenkammer odmietla zápis, ktorý požadoval H. Angerer. Naproti tomu ho Bayerische Ingenieurekammer Bau (Bavorská komora stavebných inžinierov) rozhodnutím zo 17. marca 2010 zapísala do registra zriadeného podľa § 61 ods. 7 bavorského stavebného poriadku (Bayerische Bauordnung), čo ho oprávňuje vyhotovovať stavebnú dokumentáciu v Bavorsku. H. Angerer teda nepodlieha nijakým obmedzeniam pri vykonávaní činností „stavebný majster pre plánovanie a technické výpočty“, pre ktoré získal kvalifikáciu v Rakúsku.

16

Po tom, čo H. Angerer podal žalobu proti rozhodnutiu o zamietnutí zápisu z 18. júna 2009, zrušil Bayerisches Verwaltungsgericht München (bavorský správny súd) rozsudkom z 22. septembra 2009 toto rozhodnutie a nariadil Bayerische Architektenkammer, aby zapísala H. Angerera do zoznamu zahraničných poskytovateľov služieb.

20

Pokiaľ ide o pojem „osobitné a výnimočné dôvody“, vnútroštátny súd zastáva názor, že situácie uvedené v článku 10 písm. b) až d) a g) smernice 2005/36 nie sú samy osebe „osobitnými a výnimočnými dôvodmi“ v zmysle článku 10 tejto smernice, ale že žiadateľ musí okrem toho uplatniť a preukázať ďalšie dôvody, ktoré sa týkajú napríklad jeho životopisu, ktoré viedli k tomu, že nespĺňa podmienky, ktoré by umožnili automatické uznanie dokladov o formálnej kvalifikácii na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu v zmysle uvedenej smernice.

21

Pokiaľ ide ďalej o pojem „architekt“, vnútroštátny súd uvádza, že v rakúskom práve je „stavebný majster pre plánovanie a technické výpočty“ oprávnený projektovať, vypočítavať, viesť, realizovať a búrať nadzemné, podzemné a iné stavby. Tieto oprávnenia majú tak stavební majstri pre plánovanie a technické výpočty, ako aj architekti. Podľa vnútroštátneho súdu je naproti tomu potrebné určiť, či pojem „architekt“ v zmysle článku 10 písm. c) smernice 2005/36 predpokladá, že migrujúci pracovník vo svojom domovskom členskom štáte vykonával okrem technických činností v rámci projektovania stavieb, stavebného dozoru a realizácie stavieb aj tvorivé umelecké, urbanistické, hospodárske činnosti a prípadne činnosti v oblasti pamiatkovej starostlivosti, alebo že ich mohol vykonávať po ukončení svojej odbornej prípravy.

22

Za týchto podmienok Bundesverwaltungsgerich rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

a)

Predpokladá pojem ‚architekt‘ v zmysle článku 10 písm. c) smernice 2005/36, že migrujúci pracovník v domovskom členskom štáte vykonával okrem technických činností v rámci projektovania stavieb, stavebného dozoru a realizácie stavieb aj tvorivé umelecké, urbanistické, hospodárske činnosti a prípadne činnosti v oblasti pamiatkovej starostlivosti, alebo že ich mohol vykonávať po ukončení svojej odbornej prípravy, poprípade v akom rozsahu?

b)

Predpokladá pojem ‚architekt‘ v zmysle článku 10 písm. c) smernice 2005/36, že migrujúci pracovník má odbornú prípravu na univerzitnej úrovni, ktorá je zameraná predovšetkým na architektúru v tom zmysle, že okrem technických otázok v rámci projektovania stavieb, stavebného dozoru a realizácie stavieb zahŕňa aj otázky týkajúce sa tvorivej umeleckej činnosti, činnosti urbanistickej, hospodárskej a prípadne činnosti v oblasti pamiatkovej starostlivosti, a poprípade v akom rozsahu?

c)

(i)

O prvej otázke písm. a)

23

Svojou prvou otázkou písm. a) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 písm. c) smernice 2005/36 vykladať v tom zmysle, že žiadateľ, ktorý si želá, aby sa naňho vzťahoval všeobecný systém uznávania dokladov o odbornej príprave, stanovený v kapitole I hlavy III tejto smernice, musí okrem skutočnosti, že je držiteľom dokladu o formálnej kvalifikácií neuvedenom v bode 5.7.1 prílohy V uvedenej smernice, preukázať aj existenciu „osobitných a výnimočných dôvodov“.

24

Na úvod treba pripomenúť, že článok 10 smernice 2005/36 definuje pôsobnosť všeobecného systému uznávania dokladov o odbornej príprave stanoveného v kapitole I hlavy III tejto smernice. Uvedený systém stanovuje, aby orgány hostiteľského členského štátu preskúmali v každom jednotlivom prípade odborné kvalifikácie, ktoré žiadateľ dosiahol v domovskom členskom štáte. Pokiaľ ide o architektov, jeho pôsobnosť je vymedzená v článku 10 písm. c) uvedenej smernice.

25

Tento výklad je potvrdený znením odôvodnenia 17 smernice 2005/36, podľa ktorého všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií sa uplatní vtedy, ak žiadateľ nespĺňa z osobitných a výnimočných dôvodov podmienky, aby mohol využiť systém automatického uznávania.

29

Po úvodnej vete článku 10 smernice 2005/36 nasledujú písm. a) až g), ktoré spresňujú dosah prvej alebo druhej z dvoch podmienok uvedených v tejto vete. Uvedené písmena sa uplatnia buď na jedno alebo niekoľko špecifických povolaní, alebo prierezovo na všetky povolania, ktoré sa nachádzajú vo zvláštnej situácii.

30

Článok 10 písm. c) smernice 2005/36, ktorý sa konkrétne týka povolania architekta, sa vzťahuje na osobitnú skutkovú situáciu, a to na situáciu, v ktorej žiadateľ nie je držiteľom dokladu o formálnej kvalifikácii, ktorý je uvedený v bode 5.7.1 prílohy V tejto smernice. Na základe článku 21 ods. 1 uvedenej smernice je však získanie dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v tejto prílohe podmienkou na uplatnenie automatického systému uznávania dokladov o formálnej kvalifikácii, ktorý je upravený v kapitole III hlavy III tej istej smernice, na architektov. Článok 10 písm. c) smernice 2005/36 sa teda vzťahuje len na prvú z dvoch podmienok uvedených v úvodnej vete tohto článku, a to na podmienku týkajúcu sa nesplnenia podmienok stanovených na uplatnenie automatického systému.

31

Takýto výklad je v súlade so zámermi zákonodarcu Únie, ktoré vyplývajú z prípravných prác na smernici 2005/36. Pokiaľ ide teda o článok 10 tejto smernice, pôvodný návrh Európskej komisie, ktorý vyplýva z návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o uznávaní odborných kvalifikácií [KOM(2002) 119 v konečnom znení] ( Ú. v. ES C 181 E, 2002, s. 183 ), vôbec neuvádzal pojem „osobitné a výnimočné dôvody“, ani článok 10 písm. a) až g) smernice 2005/36. Tento pojem a tieto ustanovenia boli doplnené na podnet Rady Európskej únie v spoločnom postoji (ES) č. 10/2005 prijatom Radou 21. decembra 2004 na účely prijatia smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2005/…/ES z… o uznávaní odborných kvalifikácií ( Ú. v. EÚ C 58 E , 2005, s. 1). Z odôvodneného stanoviska Rady ( Ú. v. EÚ C 58 E, 2005, s. 119 ) vyplýva, že zastávala názor, že pôvodný návrh Komisie týkajúci sa článku 10 tejto smernice bol príliš široký. Rada v ňom, okrem iného, spresňuje, „všeobecný systém [by sa mal] uplatňovať iba na povolania, na ktoré sa nevzťahujú kapitoly II a III hlavy III, ako aj na osobitné prípady uvedené v článku 10 písm. a) až g) spoločnej pozície, keď žiadateľ, hoci patrí k povolaniu, na ktoré sa tieto kapitoly vzťahujú, nespĺňa z osobitných a výnimočných dôvodov podmienky ustanovené v týchto kapitolách“.

34

Navyše, štruktúra a cieľ smernice 2005/36 bránia širokému výkladu pojmu „osobitné a výnimočné dôvody“, podľa ktorého by uvedené dôvody neboli samostatnou podmienkou vo vzťahu k podmienke uvedenej v článku 10 písm. c) tejto smernice.

35

Pokiaľ ide o štruktúru smernice 2005/36, z bodu 19 odôvodnenia tejto smernice v súvislosti s povolaním architekta vyplýva, že odborné kvalifikácie architektov sú prednostne uznávané podľa systému automatického uznávania dokladov o formálnej kvalifikácii, ktorý je upravený v článkoch 21 a 46, ako aj v bode 5.7.1 prílohy V uvedenej smernice.

O prvej otázke písm. b)

39

Prvou otázkou písm. b) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, akého druhu môžu byť „osobitné a výnimočné dôvody“ v zmysle článku 10 písm. c) smernice 2005/36.

40

H. Angerer, nemecká a rumunská vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že pojem „osobitné a výnimočné dôvody“ sa vzťahuje na okolnosti, ktoré sa týkajú možných inštitucionálnych alebo štrukturálnych prekážok vyplývajúcich z konkrétnej situácie v dotknutom členskom štáte. H. Angerer, Landesanwaltschaft Bayern als Vertreter des öffentlichen Interesses a Komisia navyše zastávajú názor, že uvedené dôvody zahŕňajú tiež okolnosti, ktoré sa týkajú osobnej situácie žiadateľa, najmä jeho životopisu, priebehu jeho školskej dochádzky a udalostí týkajúcich sa jeho súkromia. Nemecká vláda tvrdí, že hoci takéto osobné okolnosti môžu predstavovať „osobitné a výnimočné dôvody“, treba sa však ubezpečiť, že žiadateľ má všetky odborné schopnosti, ktoré mu umožňujú vykonávať činnosť architekta.

41

44

Na účely vymedzenia pojmu „osobitné a výnimočné dôvody“ treba okrem toho zohľadniť cieľ smernice 2005/36, pripomenutý v bode 36 tohto rozsudku, ktorého podstatou je umožniť držiteľovi odbornej kvalifikácie, ktorá mu umožňuje prístup k regulovanému povolaniu v jeho domovskom členskom štáte, aby mal v hostiteľskom členskom štáte prístup k rovnakému povolaniu, pre ktoré získal kvalifikáciu v domovskom členskom štáte.

45

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku písm. b) odpovedať tak, že článok 10 písm. c) smernice 2005/36 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „osobitné a výnimočné dôvody“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na okolnosti, pre ktoré žiadateľ nie je držiteľom dokladu uvedeného v bode 5.7.1 prílohy V tejto smernice, pričom uvedený žiadateľ sa nemôže odvolávať na skutočnosť, že získal odbornú kvalifikáciu, ktorá mu v domovskom členskom štáte umožňuje prístup k inému povolaniu, ako je povolanie, ktoré si želá vykonávať v hostiteľskom členskom štáte.

O druhej otázke

46

49

Ako uviedol generálny advokát v bode 56 svojich návrhov, ak zákonodarca Únie nezamýšľal definovať pojem „architekt“ v rámci systému automatického uznávania dokladov o formálnej kvalifikácii upraveného smernicou 2005/36, a fortiori ho nechcel definovať v rámci všeobecného systému.

50

Treba tiež spresniť, že požiadavky uvedené v článku 46 smernice 2005/36 sa ako také neuplatňujú v rámci všeobecného systému uznávania dokladov o formálnej kvalifikácii architektov. Tento článok, ktorý je súčasťou automatického systému uznávania založeného na koordinácii minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu, opisuje tieto minimálne požiadavky na odbornú prípravu.

51

Z toho vyplýva, že na druhú otázku je potrebné odpovedať tak, že článok 10 písm. c) smernice 2005/36 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „architekt“ uvedený v tomto ustanovení musí byť definovaný s ohľadom na právne predpisy hostiteľského členského štátu a že v dôsledku toho nevyhnutne neukladá, aby žiadateľ získal odbornú prípravu alebo skúsenosti týkajúce sa nielen technických činností v rámci projektovania stavieb, stavebného dozoru a realizácie stavieb, ale aj tvorivé umelecké, urbanistické, hospodárske činnosti a prípadne činnosti v oblasti pamiatkovej starostlivosti.

2.

Článok 10 písm. c) smernice 2005/36, zmenenej a doplnenej nariadením č. 279/2009, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „osobitné a výnimočné dôvody“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na okolnosti, pre ktoré žiadateľ nie je držiteľom dokladu uvedeného v bode 5.7.1 prílohy V tejto smernice, pričom uvedený žiadateľ sa nemôže odvolávať na skutočnosť, že získal odbornú kvalifikáciu, ktorá mu v domovskom členskom štáte umožňuje prístup k inému povolaniu, ako je povolanie, ktoré si želá vykonávať v hostiteľskom členskom štáte.

3.

Článok 10 písm. c) smernice 2005/36, zmenenej a doplnenej nariadením č. 279/2009, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „architekt“ uvedený v tomto ustanovení musí byť definovaný s ohľadom na právne predpisy hostiteľského členského štátu a že v dôsledku toho nevyhnutne neukladá, aby žiadateľ získal odbornú prípravu alebo skúsenosti týkajúce sa nielen technických činností v rámci projektovania stavieb, stavebného dozoru a realizácie stavieb, ale aj tvorivé umelecké, urbanistické, hospodárske činnosti a prípadne činnosti v oblasti pamiatkovej starostlivosti.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.