C-94/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CN0094
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013129SK.01000701.xml
4.5.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 129/7
Odvolanie podané 26. februára 2013: Cooperativa tra i Lavoratori della Piccola Pesca di Pellestrina Soc. coop. rl a i. proti uzneseniu Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 12. decembra 2012 vo veci T-260/00, Cooperativa San Marco fra Lavoratori della Piccola Pesca — Burano Soc. coop. rl a i./Európska komisia
(Vec C-94/13 P)
2013/C 129/13
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolatelia: Cooperativa tra i Lavoratori della Piccola Pesca di Pellestrina Soc. coop. rl a i. (v zastúpení: A. Vianello, A. Bortoluzzi a A. Veronese, avvocati)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Talianska republika, Cooperativa Pescatori di San Pietro in Volta Soc. coop. rl a i.
Návrhy odvolateľov
—
zrušiť a/alebo zmeniť napadnuté uznesenie a zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania sa odvolatelia dovolávajú nesprávnych právnych posúdení pri uplatnení zásad stanovených Súdnym dvorom v rozsudku „Comitato Venezia vuole vivere“, na jednej strane, pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia rozhodnutí Komisie v oblasti štátnej pomoci, a na druhej strane, pokiaľ ide o rozdelenie dôkazného bremena pri predpokladoch podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
V uznesení, ktoré je predmetom tohto odvolania sa Všeobecný súd odchýlil od rozhodnutia Súdneho dvora uvedeného v rozsudku „Comitato Venezia vuole vivere“ z 9. júna 2011, ktorý stanovil, že samotné rozhodnutie Komisie musí obsahovať všetky podstatné náležitosti na účely jeho vykonania vnútroštátnymi orgánmi. Hoci rozhodnutie neobsahuje podstatné náležitosti na účely jeho vykonania vnútroštátnymi orgánmi, Všeobecný súd nekonštatoval žiadny nedostatok metódy, ktorú si Komisia zvolila pre prijatie napadnutého rozhodnutia, čo so sebou prináša nesprávne právne posúdenie.
Na základe zásad stanovených Súdnym dvorom v rozsudku „Comitato Venezia vuole vivere“ v rámci vymáhania prislúcha členskému štátu a nie príjemcovi pomoci preukázať v každom jednotlivom prípade existenciu predpokladov podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V prejednávanej veci však Komisia v napadnutom rozhodnutí opomenula spresniť „podrobnosti“ takéhoto overenia. V dôsledku toho, nedisponujúc podstatnými náležitosťami, ktoré bolo potrebné preukázať v rámci vymáhania, že poskytnuté výhody predstavujú na strane príjemcov pomoci štátnu pomoc, Talianska republika — zákonom č. 228 z 24. decembra 2012 (článok 1 ods. 351 a nasl.) — rozhodla o prenesení dôkazného bremena v rozpore s tým, čo bolo uvedené v judikatúre Spoločenstva.
Podľa talianskeho zákonodarcu neprislúcha štátu, ale každému podniku, ktorý je príjemcom pomoci udelenej v podobe oslobodenia od sociálnych odvodov preukázať, že predmetné výhody nenarúšajú hospodársku súťaž, ani neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, v prípade absencie čoho sa predpokladá, že výhody narúšajú hospodársku súťaž a ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi. Toto všetko zjavne odporuje zásadám uvedeným v rozsudku „Comitato Venezia vuole vivere“.