C-140/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CN0140
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013156SK.01002202.xml
1.6.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 156/22
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Nemecko) 20. marca 2013 — Annett Altmann a i./Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht
(Vec C-140/13)
2013/C 156/35
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgericht Frankfurt am Main
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Annett Altmann, Torsten Altmann, Hans Abel, Doris Anschütz, Heinz Anschütz, Waltraud Apitzsch, Uwe Apitzsch, Andrea Arnold, Klaus Arnold, Simone Arnold, Barbara Assheuer, Ingeborg Aubele, Karl-Heinz Aubele
Žalovaný: Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht
Prejudiciálne otázky
1.
Je zlučiteľné s právom Európskej únie, že na základe uplatnenia a výkladu vnútroštátnej procesnoprávnej normy, akou je § 99 Verwaltungsgerichtsordnung (správny súdny poriadok), môže dôjsť k neuplatneniu kogentných povinností zachovávania mlčanlivosti prislúchajúcich vnútroštátnym orgánom vykonávajúcim dozor nad spoločnosťami poskytujúcimi finančné služby, pričom právny základ týchto noriem je upravený v relevantných právnych predpisoch Únie (tu: smernica 2004/109/ES ( 1 ) , smernica 2006/48/ES ( 2 ) a smernica 2009/65/ES ( 3 ) ) a prebrali sa príslušným spôsobom do vnútroštátneho práva, ako v Spolkovej republike Nemecko prostredníctvom § 9 Kreditwesengesetz (zákon o bankovníctve) a § 8 Wertpapierhandelsgesetz (zákon o obchodovaní s cennými papiermi)?
2.
Môže sa orgán pre dohľad, akým je nemecký Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht (Spolkový úrad pre dohľad nad finančným trhom), voči osobe, ktorá ho podľa vnútroštátneho nemeckého Informationsfreiheitsgesetz (zákon o slobodnom prístupe k informáciám) požiadala o sprístupnenie informácií o určitom poskytovateľovi finančných služieb, odvolávať na svoje povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ktoré mu okrem iného prislúchajú podľa práva Únie, tak, ako sú upravené v § 9 Kreditwesengesetz a § 8 Wertpapierhandelsgesetz, aj vtedy, keď podstata obchodnej metódy spoločnosti, ktorá ponúkala finančné služby, medzičasom však zanikla z dôvodu platobnej neschopnosti a nachádza sa v likvidácii, spočívala v investičnom podvode veľkého rozsahu, ktorý sa spájal s vedomým poškodením investorov, a zodpovední zástupcovia tejto spoločnosti boli právoplatne odsúdení na niekoľkoročné tresty odňatia slobody?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, s. 38).
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, s. 1).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, s. 32).