C-303/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CN0303
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013252SK.01001902.xml
31.8.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 252/19
Odvolanie podané 3. júna 2013: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 20. marca 2013 vo veci T-92/11, Jørgen Andersen/Európska komisia
(Vec C-303/13 P)
2013/C 252/29
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: L. Armati, T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Jørgen Andersen, Dánske kráľovstvo, Danske Statsbaner (DSB)
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 20. marca 2013, ktorý bol Komisii oznámený 22. marca 2013, vo veci T-92/11 Jorgen Andersen/Európska komisia,
a
—
zamietol návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2011/3/EU ( 1 ) z 24. februára 2010 o zmluvách o dopravných službách vo verejnom záujme medzi dánskym ministerstvom dopravy a podnikom Danske Statsbaner [štátna pomoc C-41/08 (ex NN 35/08)], a
—
zaviazal žalobcu v prvostupňovom konaní na náhradu trov konania,
subsidiárne,
—
rozhodol, že tretí žalobný dôvod je nedôvodný a vrátil vec Všeobecnému súdu na preskúmanie prvého a druhého žalobného dôvodu,
—
a vyhlásil, že o trovách prvostupňového a odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia na podporu svojho odvolania uvádza jeden odvolací dôvod: porušenie článku 108 ods. 2 a 3, článku 288 a článku 297 ods. 1 ZFEÚ, keďže bolo konštatované, že Komisia uplatnila nariadenie (ES) č. 1370/2007 ( 2 ) retroaktívne.
Komisia zastáva názor, že posúdenie predmetnej pomoci na základe nariadenia (ES) č. 1370/2007 neviedlo k retroaktívnemu uplatneniu uvedeného nariadenia, ale je v súlade so zásadou bezprostrednej uplatniteľnosti, podľa ktorej sa ustanovenie práva Únie uplatňuje od nadobudnutia jeho účinnosti na budúce právne účinky situácie, ktorá vznikla za účinnosti predchádzajúceho pravidla.
Judikatúra Súdneho dvora v súvislosti s retroaktivitou rozlišuje medzi konečným právnym stavom (na ktorý sa nové pravidlo neuplatňuje) a dočasnými stavmi, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúceho pravidla, avšak stále prebiehajú (na ktoré sa nové pravidlo uplatňuje).
Komisia zastáva názor, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že štátna pomoc poskytnutá členským štátom v rozpore s oznamovacou povinnosťou a zákazom vykonania predstavuje skôr konečný právny stav než dočasný stav. Z pravidiel a z judikatúry týkajúcej sa vrátenia protiprávnej pomoci vyplýva, že až do okamihu, kým Komisia túto pomoc schváli a rozhodnutie o schválení nadobudne právoplatnosť, nemožno príjemcu takejto pomoci považovať za príjemcu, ktorý ju získal s konečnou platnosťou. Vzhľadom na záväzný charakter kontrol štátnej pomoci, ktoré Komisia vykonáva podľa článku 108 ZFEÚ, spoločnosti, ktorým bola udelená pomoc, v zásade môžu legitímne predpokladať, že pomoc je zákonná, iba ak bola udelená v súlade s postupom ustanoveným v danom článku.
Komisia napokon tiež poznamenáva, že napadnutý rozsudok je v priamom rozpore so skoršími rozhodnutiami Súdneho dvora týkajúcimi sa rovnakej otázky.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 7, s. 1.
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70.
Ú. v. EÚ L 315, s. 1.